Mikuláš Černák je najmasovejší vrah v moderných dejinách Slovenska. Jeho mafiánsky komplic Karol Mello označil Černáka za patologického zabijaka. Lojzo Kromka alias Čistič, ktorého Černák naviedol na niekoľko mafiánskych popráv, intrigami aj k útoku na Kromkovho dlhoročného priateľa Holuba, pred súdom vyhlásil: „Černák trpí duševným bordelom, mal by ho vypočúvať ošetrovateľ, nie vyšetrovateľ.“
Černák ako mediálny produkt
Už v roku 2010 mal Černák neobmedzenú možnosť vyjadriť sa knižne k svojim mafiánskym zločinom v knihe Mikuláš Černák (vyd. Marenčin PT). Prečo teda tento najväčší zločinec v novodobých dejinách Slovenska v roku 2015 za pomoci „slniečkárskeho“ vydavateľstva Marenčin PT „prelomil mlčanie“, keď nemlčal ani roky pred tým? Najstručnejšia odpoveď znie – lebo sa o ňom prestalo písať a „legenda“ začala blednúť. To nie je náhoda, že sa tento amatér rozhodol písať knihu sám. Černák je na médiá napojený ako na transfúziu, ktorou živí svoje druhé „ja“ práve v podobe nádejnej „legendy“. To chce vysvetlenie.
Dá sa to totiž ozrejmiť aj tak, že si za ten čas vytvoril ochranný štít „hereckej úlohy“, kde hrá „chlapa, čo ostáva chlapom“ aj v najťažších chvíľach. Je to vlastne istá forma cielenej schizofrénie, kedy si odsúdenec vytvára sám svoje druhé, iné a pochopiteľne lepšie „ja“. U odsúdených na smrť je to známa forma depersonalizácie, kedy odsúdený sám seba presvedčí, že zločin spáchal akýsi jeho dvojník a on je jeho „obeťou“. U Černáka je to podstatne jednoduchšie. On „hrá“ Černáka! Hrá ho tak, ako si on predstavuje, že by mal vyzerať mafiánsky „hrdina“, „muž cti“, pričom pochopiteľne opomína fakt, že slovenská mafia nikdy nemala žiadny kódex cti, ako u klasickej talianskej mafie. Najvýstižnejšie to charakterizovala manželka východniarskeho bossa Holuba, ktorá Černáka dobre poznala, keď vyhlásila: „On je herec vo vlastnom filme.“ A nielenže v ňom hrá hlavnú úlohu, on si aj sám píše scenár a robí réžiu. Ten film sa volá „Rozprávka o čestnom mafiánovi“. A je to zároveň aj žáner „fantasy“.
Vrahovia ako „spisovatelia“
Černák nie je jediný ťažký kriminálnik, ktorý sa rozhodol zviditeľniť svojim knižným „opusom“. Akurát, že tí druhí v zahraničí sa aspoň pokorne priznávajú k svojim zločinom a píšu, aby iných od toho odradili. Černák však zaujal unikátnu pózu, že on vraj „musel“ vraždiť. Taká vraj bola doba?! Akosi nepostrehol, že v tej iste dobe žili poctivo milióny Slovákov a nech im bolo akokoľvek zle, rešpektovali zákony a hlavne – nevraždili, ako na bežiacom páse!
O Černákovom „polámanom mlčaní“ by sme možno vôbec nepočuli, nebyť nových advokátov amerického typu. Tieto advokátske pirane pracujú inak, než klasickí advokáti, ktorých mal Černák tiež dosť. Veď peniaze nesmrdia. Ani tie krvavé a krvavo vyvraždené. Ale aj na týchto klasických advokátov bolo tých Černákových vrážd už priveľa. A hlave, došli mu tie krvou poznačené peniaze. Vtedy sa zjavili chytráci, advokátske rýchlokvašky. Navrhli novú taktiku – priznať vinu, ale stavať sa za „dobrého mafiána“, čo „pochopil“ svoju vinu, ktorú si odčiní usvedčovaním iných, keďže tieto vraždy sú aj tak podľa pôvodných paragrafov premlčané. Podľa tejto logiky mal lacno prísť k predčasnému prepusteniu z doživotného väzenia a zároveň využiť šancu pomstiť sa tým, čo si splnili svoju občiansku povinnosť a o jeho cynickom vraždení svedčili. Celá jeho kniha je založená na sebaľútosti, ako ho vraj všetci „zradili“. Ale akosi účelovo prehliada, že odrazu on zrádza ako najväčší udavač slovenskej mafie všetkých, či sú vinní, alebo nie. V jeho knihe je toľko lží o iných, že to vyvolalo viacero verejných výpovedí dotknutých – manželky zavraždeného bossa Holuba, bývalého kulturistu Milana Reichela a ďalších (z toho vznikli tele-dokumenty dostupné na YouTube: https://www.youtube.com/watch?v=nCQzLxM6QqI&rco=1).
Ale hlavná je tu téza (cit. z knihy „Mikuláš Černák“): „Ja som sa ako obyčajný človek narodil, žil a aj keď som istý čas svojho života žil nadštandardným spôsobom, vždy som bol nohami na zemi, neubližoval som nevinným, to rozhodne nie.“ To myslí vážne??? Neuveriteľné!
Toto vyhlasuje najväčší sériový vrah Slovenska, ktorý sa nikdy nepovažoval za „obyčajného človeka“ a dones nepovažuje! A to ešte nehovoríme o tom ako terorizoval (teda nielen vraždil) stovky a tisíce ľudí. Jedno svedectvo z internetového diskusného fóra za všetky: „… dnes som stretol istého Mirka T. osobne… v roku 1994 mal firmu, zamestnával 96 ľudí, ľudia od Černáka k nemu došli – povedali – tristo korún mesačne na každého zamestnanca – Mirko zrušil firmu, utiekol do Nemecka – a v Nemecku sa mu, a aj jeho rodine, osobne Černákovi ľudia vyhrážali… Nevinnému Mirkovi… Hociktorému občanovi by som udelil pravo dôjsť s motorovou pílou do Černákovej cely a rozpíliť ho tam na dvesto kusov…“
A jeho vydieračský útok na vtedy najúspešnejšiu firmu na Slovensku je tiež podrobne opísaný v knihe „František Mojžiš a DRUKOS proti mafii“. Veď jeho nenažranosť parazita spoločnosti nemala hraníc.
A teraz o tom ako Černák „musel“ vraždiť a „nikdy“ nevraždil nevinných. Tu je zoznam jeho obetí, ktorý vyvracia tento mýtus, čo žiaľ ohúril mnohých nevedomých:
Krčmár Vlček – brutálne zavraždený, lebo svedčil, že Černákov brat v jeho krčme zabil hosťa.
Jozef Filip – zavraždený pred viacerými svedkami Černákom na výstrahu, lebo bol vraj policajný informátor (čo sa nepotvrdilo).
Podnikateľ Bachleda – umučený a zavraždený v Černákovej réžii, aby sa zmocnili jeho podielu v Tatravagónke Poprad.
Bratia Bielikovci – postupne zavraždení Černákom, aby sa zmocnil ich majetku.
Podnikateľ Karcel – zavraždený na Černákovu objednávku, lebo proti nemu svedčil.
Gregorz Szymanek – unesený Černákovou bandou a zastrelený osobne Černákom kvôli výkupnému.
Gustáv Slivenský – na rozkaz Černáka mu za živo odrezali hlavu a vystavili ju na verejnosti pre údajný dlh, čo je vzhľadom k tej „výstavke“ nezmysel.
A to nevieme o ďalších nevinných obetiach Černáka jeho pažravosti. Sám Černák uvádza ako „veselú príhodu“ vyhodenie sprievodcu z idúceho vlaku. Skúste sa vžiť do situácie sprievodcu, ktorý si len dovolil pýtať od Černáka ako tínedžera (!) platný cestovný lístok, a následkov takéhoto pádu z vlaku a som naozaj zvedavý, kto by sa na tom, okrem Černáka, veselo bavil?
Ale tí, kto v súčasnosti Černáka obklopujú, živia zámerne nepravdivý obraz o „čestnom mafiánovi“, čo by muche neublížil, ale, chudáčik, musel. O to aké nezmyselné sú mýty o tom, že Černák je „chlap“, ktorého „zradili“, kým on ako „dobrý mafián“ túži po „spravodlivosti“ a „pravde“, sa na základe faktov aj rozhovorov so všetkými povolanými k jeho prípadu (vrátane citácií verejných vyjadrení samotného Černáka) dočítate v E-knihe „Mikuláš Černák prehovoril? – Fakty kontra mýty“.
Tým to nekončí. Lebo pirane okolo Černáka chcú viac…
.JPG)
.jpg)
