Sulíkove otrokárske maniere

Zdá sa teda, že pre Sulíka je zamestnanec iba otrokom, ktorého ľudské práva a slobody sa končia za bránami fabriky alebo na ktoromkoľvek inom mieste výkonu povolania. Snáď už sme si všetci zvykli, že pán Sulík sa veľmi rád dáva do bohorovnej pozície v mene svojich scestných predstáv o privatizácii aj ľudského života. Niet sa čomu čudovať, veď ho kľudne môžeme hodiť do jedného vreca so sociálnymi monštrami ako je Mikloš a Kaník. Minister hospodárstva by sa mal starať o to, aby republika ekonomicky prosperovala a aby sa celkový blahobyt v našej krajine zvyšoval, resp. stierali sa rozdiely medzi okresmi a krajmi. Podotýkam, že celkový blahobyt sa nemôže merať podľa vzorca: „Keď sa naši miliardári a milionári majú ako v bavlnke, tak všetci sa máme ako v bavlnke.“ Úlohou ministra hospodárstva nie je lobovanie za záujmy podnikateľov a vykrikovanie, že zvyšovanie minimálnej mzdy je zhoršovanie podnikateľského prostredia! Človek, ktorý považuje ochranu práv zamestnancov za obmedzovanie slobody podnikania, by mal byť na okraji spoločnosti a nie to ešte ministrom. Sulík prekvapil asi všetkých svojím absurdným prístupom k problematike stanovenia minimálnej mzdy, kde sa nechal počuť, že výška minimálnej mzdy by sa mala určovať podľa regiónov, teda čím chudobnejší región, tým nižšia minimálna mzda. To je solidarita v podaní Sulíka, ktorá vykazuje doslova otrokárske zmýšľanie. Čo tak rovno navrhnúť, že zamestnanci budú platiť podnikateľským subjektom za to, že im umožňujú pracovať? Uvedomuje si vôbec pán Sulík, aké dopady z toho vyplynú? Že by to výrazne zhoršilo kvalitu života v našej republike a najviac by boli dotknuté tie regióny, ktoré sú už teraz na chvoste ukazovateľov kvality života.

Už skôr som písala, že ak sa chceme inšpirovať vyspelými ekonomikami, tak na Slovensku by sa skôr malo uvažovať o zavedení sektorovej minimálnej mzdy napr.  po vzore Nemecka. Čo by bol výrazný posun k lepšiemu v rámci nášho pracovného a podnikateľského prostredia. Vyriešil by sa nedostatok pracovnej sily v problematických sektoroch ako napr. zdravotníci, učitelia či iné špecializované profesie. Zvýšila by sa kúpyschopnosť obyvateľstva, a tým by sa naštartovala produkcia, ktorá by z ľudí nerobila len lacnú pracovnú silu pre bohaté zahraničné spoločnosti, ale práve naopak, dokázala by podporovať práve domáce podnikateľské subjekty. V skratke, podnikatelia sú závislí od pracovnej sily a pracovná sila je závislá od príležitostí, ktoré vytvárajú podnikatelia, teda kľúčová je rovnováha v ich vzťahu. Boj o spravodlivé prerozdeľovanie hodnôt, boj o spravodlivé pracovné podmienky pre zamestnancov a boj za najslabších členov (nielen ekonomicky) našej spoločnosti nie je reinkarnácia komunizmu, je to úplne prirodzená vlastnosť empatických ľudí, ktorí nie sú zahľadení len do seba. Je to prirodzený prejav spoločensky zodpovedného správania, ktoré je absolútnou nevyhnutnosťou pre fungujúcu demokraciu, pretože spoločnosť sa v prvom rade musí sama voči sebe správať zodpovedne. Podotýkam, že lacnú pracovnú silu z nás začala robiť Dzurindova vláda a Ficova vláda v tom pokračovala, takže súčasný stav nie je výsledkom terajšej Matovičovej vlády. Avšak už teraz vidíme, že ekonomická odbornosť terajšej vlády je žalostne zúfalá a očakávať od nej čo i len malé zlepšenia je prejavom naivity a sebaklamu. Našťastie majú univerzálnu odpoveď: LEBO Fico, LEBO Kotleba, LEBO Korona, LEBO lebo.

PS: Pán Sulík, Matovič Vás vychválil, že ste vynikajúci kuchár. Skúste si teda v nedeľu pripraviť čerstvé noky alebo si rozšírte svoj kuchársky repertoár o pečenie rožkov. Ľudia nie sú Vaši otroci! Ľudia chcú len za adekvátnu prácu, adekvátnu plácu a život na úrovni. Čo tak zameniť tento Váš nezmyselný nápad s minimálnou mzdou podľa okresov za zvyšovanie daní pre takých ako ste Vy a ďalší zbohatlíci vo vláde? Čo tak stanoviť strop príjmov pre nenažratých politikov, finančných žralokov a oligarchov?!