Nie extrémizmus z radov občanov SR ohrozuje základy demokratického právneho štátu.

Časť V.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR a Katolíckou univerzitou v Ružomberku pripravujú projekt „Systematická podpora v boji proti extrémizmu a šíreniu propagandy v SR.“ Súčasťou tohto projektu bude aj vznik Koordinačného centra. Prijímateľom projektu bude Akadémia PZ SR v Bratislave.  Ako dôvod vzniku národného projektu  sa uvádza nárast prejavov extrémizmu odmietajúceho základy demokratického právneho štátu, ktoré predstavujú vraj jednu z najväčších rizík pre vnútornú bezpečnosť štátu.

Mnohí naši politici sú znepokojení vraj nárastom extrémizmu, ktorý spájajú s propagandou, dezinformáciami a klamstvami, pretože ich pokladajú za vážne  ohrozenie  Slovenska. O nebezpečnosti propagandy a dezinformačných aktivitách hovoria ako o niečom, čo sa netýka politikov či vládnej moci a čo sa rozvíja zásluhou extrémistických skupín ( či hnutí ). Práve takýto postoj politikov ( vládnej moci ) je najväčšou, extrémne silnou dezinformáciou a to preto, lebo vedomé zavádza občanov SR, kto a čo ohrozuje SR.

Slovenskú republiku môže ohrozovať iba politika vládnej moci   a jej prisluhovačov, pretože disponujú štátnou mocou a prostriedkami k tomu, aby mohli zodpovedne spravovať demokratickú spoločnosť. Kto a čo teda v súčasnosti môže ohrozovať SR ako národný štát ? Existujú dva dôležité negatívne faktory v spravovaní spoločnosti a vo využití politickej ( štátnej ) moci.

Prvý faktor. Je to postupná strata štátnej suverenity SR, ktorá sa deje v záujme mocenských záujmov EÚ ( Bruselu )  a ustanovenia európskeho super štátu. Pripomínam, že na výzvu A. Merkelovej, aby členské štáty sa vzdali národnej suverenity, nikto z našich politikov ani nereagoval či rázne neprotestoval. Tento prvý negatívny faktor v spravovaní spoločnosti je praktický tabu aj pred voľbami do NR SR, čo je veľmi divné a svedčí len o tom, že týmto smerom ( v prospech EÚ a Bruselu ) to má pokračovať aj naďalej.

„Zákonodarnú moc z Bruselu je treba vrátiť späť členským štátom. Dve tretiny všetkých právnych predpisov ( aktov ) v 27 členských štátoch EÚ v súčasnosti prichádza každý rok z Bruselu. Len jedna tretina zostáva čiste vnútroštátneho pôvodu. Prvý krok k náprave demokratického deficitu EÚ, ktorej existencia je všeobecne uznávaná, je návrat zákonodarných právomoci z Bruselu späť členským štátom. Akákoľvek nová zakladacia zmluva by mala  priniesť práve toto.“ ( Írsky akademik Anthony Coughlan, apríl 2007 )

Druhý faktor. Je to extrémny nástup EÚ a NATO proti Ruskej federácií z hľadiska vojenského, politického, ekonomického a propagandistického založením ukrajinskej krízy, militarizáciou východnej Európy a mylnou predstavou o kolektívnej bezpečnosti v Európe bez Ruskej federácie.

Tieto dva dôležité negatívne faktory  vývoja v EÚ a u nás treba starostlivo zakrývať a ochraňovať pred obyvateľstvom členských štátov EÚ a NATO. A ako tieto faktory chápe naša súčasná vládna moc ? Predseda vlády SR to opakuje neustále: EÚ a NATO sú pre Slovensko zdrojom bezpečnosti a prosperity. Vstupom do NATO sme dostali  vraj najvyššie bezpečnostné garancie.

Vládna moc aj s celou plejádou politikov a prisluhovačov spoločne plaču  nad tým, že dezinformácie sú vážnym ohrozením SR. V skutočnosti    môžu plakať iba sami nad sebou, pretože dezinformácie, propaganda a klamstva  sa šíria z ich strany, pretože majú za úlohu rázne brániť spomínané dva negatívne faktory vývoja v EÚ a u nás. Nie dezinformácie oslabujú dôveru občanov v demokratický a právny štát či spochybňujú význam členstva SR v EÚ a NATO. Toto môžu a spôsobujú iba politické elity svojim politickým konaním, vládna moc na národnej úrovni a na nadnárodnej úrovni, pretože si v skutočnosti privlastnili politiku ako svoje výlučné právo a majetok, ku ktorému sa obyvateľstvo národných štátov nesmie dostať.

Politici šíria nezmysel, že dezinformácie oslabujú vôľu občanov brániť štát. Čo teda znamená v dnešnej dobe brániť štát ? Nepotrebujeme k tomu zbrane a profesionálnych vojakov a ani NATO. K obrane štátu , národného štátu potrebujeme iba „zatočiť“ s politikmi ako našimi zástupcami tak, aby sa zobudili a pochopili, čo majú robiť aj v súčinnosti s občanmi a s ich podielom na rozhodovaní. Potrebujeme viacej demokracie ! Potrebujeme, aby o zmysluplnosti nášho členstva v EÚ a NATO bola otvorená celospoločenská diskusia, aby vládna moc verejne a podrobne zdôvodnila svoju politiku, ktorú presadzuje, rovnako aj to, prečo chce viac integrácie a nie reformu EÚ, prečo sa dobrovoľne vzdáva  štátnej suverenity, prečo sme sa dali do spolku so silami, ktoré chcú zničiť RF, chcú sa dostatočne silne etablovať na našom území, prečo podporujeme zločiny vo svete a koristnícku politiku demokratického Západu na čele s USA.

Potrebujeme, aby občania svojim vplyvom a svojou mocou rozhodli, ako ďalej a aby ich zástupcovia  podľa toho konali. Nič viac a nič menej. O najdôležitejších otázkach spojených z našim členstvom v EÚ a NATO musia rozhodnúť občania a vládna moc a politici im musia k tomu pripraviť podmienky, v rámci ktorých nebude miesto  pre propagandu a klamstva, v rámci ktorých sa vyjasnia záujmy občanov či nadnárodných štruktúr a ich prisluhovačov. Absenciu demokracie či potieranie politických práv občanov nemožno nahradiť  besedami so študentmi niektorých vysokých škôl či nejakým plánom  s názvom Komunikačná stratégia NATO, ktorý bol zameraný na sériu debát  na stredných školách.

Z dôvodov, že nie je záujem a ochota umožňovať občanom brať účasť na správe vecí verejných, je potom vhodnejšie hľadať vnútorného nepriateľa v podobe extrémistov, či vonkajšieho nepriateľa v podobe RF a toto potom vsunúť do bezpečnostnej a obrannej stratégie SR. Nie nárast extrémizmu ohrozuje demokraciu a právny štát, ale skôr politická prax, napríklad našich ústavných činiteľov. Zaujímavý postreh už v máji 2017 vyjadril JUDr. Štefan Harabin, keď uviedol, že na Slovensku sú dvaja praktizujúci fašisti: Andrej Kiska a Róbert Fico. Dovolím si uviesť jeho názor na vtedajšieho  premiéra Róberta Fica.

Ten na Slavíne povie, že si vážme víťazstvo nad fašizmom a tými istými ústami vyzýva orgány činné v trestnom konaní, aby stíhali extrémistické názory. Pán Fico nemá ani podľa Ústavy SR, ani podľa kompetenčného zákona právo určovať  orgánom činným v trestnom konaní, čo majú stíhať. Podľa Štefana Harabina je zaujímavé, že nevyzýval na stíhanie Váhostavu, ktorý nevyplatil chudobným ľuďom peniaze. Pán Fico je deštruktorom právneho štátu, lebo schválil návrh na zrušenie amnestie, ktorá zavádza retroaktivitu a predtým   do trestného zákona odobril prezumpciu  viny. Pán Fico zaviedol policajné previerky na sudcov, zrušenie imunity sudcov, stíhanie sudcov za právny názor, zakomponoval do výberových komisií na sudcov tretí sektor a dokonca sa  ľudia  z mimovladiek dostávajú do disciplinárnych senátov. Toľko Štefan Harabin.

A teraz si pripomeňme, čo povedal  R. Fico ako „praktizujúci fašista“ starostom a primátorom na Sneme ZMOSu v máji 2017. Citujem: „Chcem Vás požiadať, netolerujte ani na tej najnižšej lokálnej úrovni žiadne prejavy fašizmu. Táto krajina je postavená na hodnotách SNP.“ Fico pred delegátmi odmietol, aby sa zneužívalo uplatňovanie základných práv, ako právo na zhromažďovanie či právo na slobodný názor, na nedemokratické postupy. „Je tu kopa výziev na obchádzanie zákonov, Vyzývam všetkých ústavných činiteľov SR, vyzývam všetkých občanov SR, Slovensko je demokratická krajina, máme demokratické pravidla a táto vláda vznikla na základe demokratických parlamentných volieb a len parlamentné voľby môžu rozhodnúť, aká bude vládna moc v tomto štáte.“

Čo si je potrebné všimnúť z myšlienok R. Fica, ktoré predniesol na Sneme ZMOS ?

Ak je krajina postavená na hodnotách SNP, tak rozhodne z týchto hodnôt si je potrebné všimnúť dve zásadné hodnoty, ktoré každá demokratický zvolená vládna moc má rešpektovať v prvom rade: ide o ochranu slovenskej ( národnej ) štátnosti a v druhom rade o rešpektovanie historickej skúsenosti, že nás oslobodila Sovietska armáda a že nástupca ZSSR – Ruská federácia – je našim blízkym spojencom v podmienkach mierovej spolupráce a samotnej ochrany mieru v Európe a vo svete.

Obidvom hodnotám sme sa zapredali do rúk nadnárodných mocnosti a na tom má svoj veľký podiel aj R. Fico.  Ako vášnivo je R. Fico oddaný myšlienkam európskej integrácie, tak postupne strácame svoju štátnu suverenitu a svoju samostatnosť. A tak, ako vášnivo obdivuje NATO na čele s USA a záujmy vojensko-priemyselného komplexu, tak sme sa bez zahanbenia postavili  za NATO,  za členstvo v NATO, aby sa SR stala nástupným priestorom vojenských síl proti Ruskej federácií. Tým sme náš slovenský národ , našich občanov postavili do pozície, že budeme pomáhať demokratickému Západu  proti Ruskej federácií. Prijali sme iba tú úlohu, ktorú niekedy plnil klérofašistický štát vo vzťahu k nacistickému Nemecku.

1. 1. Fico si sťažoval, na nedemokratické postupy v spoločnosti, ale v uvedených dvoch príkladoch hodnotového odkazu SNP je jasne vidieť, že nedemokratické postupy v politike existujú v prvom rade v radách vládnej moci a zákonodarnej moci. Ak vládna moc zanedbá svoju povinnosť vytvoriť podmienky pre zabezpečenie ústavného práva občanov mať účasť na správe vecí verejných priamo, potom sa nemôžeme diviť, že občania môžu podliehať iniciatívam rôznych mimovládnych zoskupení ( napríklad Za slušné Slovensko ). V tom však nie je potrebné vidieť nič extrémistického, čo by malo súvisieť s potláčaním slobody slová a prejavu.

Na Sneme ZMOS sa R. Fico  ako predseda vlády  SR okrem iného vyjadril v tomto zmysle, že „…len parlamentné voľby môžu rozhodnúť, aká bude vládna moc v tomto štáte.“ Reagoval tak na základe toho, že si myslí, že v spoločnosti existujú rôzne výzvy, napríklad na zvrhnutie vlády, generálny štrajk, na obchádzanie zákonov. Práve tu je však problém R. Fica a nie iba jeho, pretože iba parlamentné voľby nestačia k tomu, aby existovala v štáte  vládna moc. Po parlamentných voľbách musí byť vládna moc ovplyvňovaná rôznymi politickými silami a čo sa týka občanov samotných, tak zásadným spôsobom ich ovplyvňovania vládnej moci má byť účasť na správe vecí verejných, kde ide nielen o verejné zdôvodňovanie politiky, ktorú robí vládna moc, ale ide  aj o to, aby určité rozhodnutia robili občania. A toto všetko potrebné sa nedeje !

Ak vôbec za tejto situácie existujú  nejaké prejavy nespokojnosti a výzvy, tak len odzrkadľujú úbohý stav v rešpektovaní politických práv občanov zo strany nimi volených zástupcov. Nechtiac tak vládna moc vháňa niekoľko tisíc  ľudí do ulíc – „verejných košiarov“, kde sa im kážu rozprávky o slušnom Slovensku, pričom tieto „verejné košiare“ si organizujú sily, ktoré majú  najskôr prístup k „srdciam“ neoliberálov. Lenže v skutočnosti celý problém spravovania spoločnosti sa týka  niekoľko miliónov ľudí.

Z tohto dôvodu úlohou zákonodarnej a výkonnej moci či úlohou našich ústavných činiteľov a celých skupín politikov v politických stranách a štátnych štruktúrach je vytvárať podmienky k rozumnému osvieteniu občanov, aby sa za pochodu učili chápať súvislosti a procesy, v ktorých sa odohráva ich život, aby sa učili    ako si vzájomne usporiadať svoje záujmy a potreby v konfliktoch a kompromisoch, aby sa udržalo pokojné spolunažívanie. Ide teda o to, že k rozumnému osvieteniu občanov v štáte a spoločnosti nemôže dochádzať, pokiaľ občania nebudú zainteresovaní na potrebe mať svoj vplyv a spôsoby, ako sa zúčastňovať na rozhodovacích procesoch na rôznych úrovniach riadenia a spravovania spoločnosti.

Toto všetko je základná podmienka pre vnútornú stabilitu štátu, ktorý musí vykazovať určité znaky právneho štátu a štátnej suverenity.  Má to byť štát a spoločnosť, v ktorom sú občania presvedčení, že  je to ich dielo ako politicko-spoločenský výtvor ich umu, úsilia, tvrdej a mravenčej práce pre každého  a všetkých, v ktorom jedni nemusia závidieť bohatstvo druhým, pretože sami žijú  dôstojne a bez chudoby. Predpokladá sa, že štát ako spoločné dielo nikto nechce povaliť, znehodnotiť, zničiť, využiť v prospech nejakých koristníckych plánov. Rovnako občania štátu predpokladajú, že ich zástupcovia budú spravovať štát  svedomite, poctivo a aj spoločne s nimi budú prijímať správne rozhodnutia.

Paradox života v našej spoločnosti existuje v tom, že predpoklady sa nemôžu dôstojne naplniť, pretože tí, čo sa zásluhou slobodných a demokratických volieb  dostanú k moci, majú svoje skryté záujmy, ktoré len v máločom  majú niečo spoločného s občanmi SR.  Stali sa a stávajú sa  vernými služobníkmi tvrdého jadra demokratického Západu. Štát ako účastník kartelu s Bruselom a národných vlád členských štátov EÚ rezignoval na úlohu, aby kampaň pred voľbami  bola dôkladným výberom kandidátov z radov občanov a otvoreným dialógom kandidátov a občanov.

Nikto z vládnej moci otvorene nepovie občanom, že ich „partnerom“ pre správu vecí verejných nemôžu byť súkromné média a súkromné neziskovky. Štát ako spoločné dielo nás, občanov SR, sa stáva korisťou pre už spomínané tvrdé jadro demokratického Západu. Naša sloboda je jednosmerná, pretože sa nám tvrdí, že náš život je možný len v rámci EÚ a NATO a to bez ohľadu k tomu,  na akých princípoch a zásadách  fungujú uvedené nadnárodné štruktúry a o čo sa usilujú. Otvorený dialóg s občanmi a pravdovravnosť  o politických javoch a procesov, ktoré sa odohrávajú, majú byť  zakomponované v požiadavke klasického liberalizmu: realizovať verejné zdôvodňovanie politiky vládnej moci. Ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti – to je pozitívny prístup k riadeniu a spravovaniu spoločnosti. Lenže v rámci nadobudnutej slobody, ktorú k dispozícií dostalo tvrdé jadro demokratického Západu, zákonite prenikajú do politiky a života spoločnosti nadnárodné záujmy, nadnárodné štruktúry, nadnárodná moc.

Tomuto prenikaniu nadnárodnej moci a nadnárodných štruktúr naši ústavní činitelia a zákonodarná moc dali „zelenú“ – voľnú ruku, pretože súhlasili oficiálne s tým, aby SR a jej občania spadali  pod nadnárodnú ( nadštátnu ) tvorbu vôle a že naši zástupcovia zvolení vo voľbách sa tejto moci a vplyvu budú iba prispôsobovať. Toto dobrovoľné spojenie sa s tvrdým jadrom demokratického Západu, odovzdanie sa  do priestoru našej novej „rajskej záhrady“ sa automatický spája s potrebou rozvinúť politiku boja  proti extrémizmu, pričom samotná verejnosť je klamaná a zavádzaná, pretože tento boj sa prezentuje ako obrana  demokracie.

Ako je potom možné zistiť, že je verejnosť ( občania ) zavádzaná a klamaná ? Existuje jeden spoľahlivý ukazovateľ a to, či občania skutočne  môžu naplniť svoje  ústavné právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných. Ide teda o to, či sa v spoločnosti presadzuje požiadavka: Viacej demokracie ! Alebo len opakovane všetko ostáva pri demokratických voľbách, ktoré možno dostali tento prívlastok len preto, že nám bolo z milosti majetných a vládcov udelená možnosť zúčastniť sa volieb ?

Čo je v súvislosti s bojom proti extrémizmu zaujímavé ? O tom v ďalšej časti príspevku.

Koniec časti V.

Pokračovanie v časti VI.

Dušan Hirjak