Levoča – bod zlomu?

Prichádzajú zásadné zmeny v slobode zhromažďovania sa ako aj v otázkach verejných stretnutí s občanmi na verejných priestranstvách? Podľa všetkého áno. Dnešný dátum sa hlboko vryje do pamäte mnohých. Nielen tých, ktorí spievali oslavné piesne o porážke údajného fašistického zoskupenia piatich politických strán (Kotlebovci, KDŽP, Národná Koalícia, Doma Dobre, Priama Demokracia) v Levoči, ale aj tých ktorí precitli v nemom úžase.

21.01.2020 sa konalo riadne ohlásené verejné zhromaždenie predstaviteľov ĽS Naše Slovensko s verejnosťou za účelom predvolebného mítingu. Míting sa však napokon nezrealizoval, musel byť predčasne ukončený. Silnejúce volanie predstaviteľov koalície PS/SPOLU a strany Za Ľudí po protiakciách, ktoré napokon aj spoluorganizujú, bolo konečne vypočuté. Dav protestujúcich, ktorých usporiadatelia nemali splnenú ani len ohlasovaciu povinnosť, prestal reagovať na výzvy polície a organizátorov, postupoval medzi účastníkov mítingu, ktorí v obavách za nepretržitého pískania a hulákania protestujúcich opúšťali vyhradené verejné priestranstvo.

Kotlebovci zachovali chladnú hlavu, nepodľahli emóciám a míting ukončili. Zlyhanie polície a mesta zavŕšili páni Truban a Kiska výlevom šťastných emócií z Pyrrhovho víťazstva. To čo uniklo všetkým proti-demonštrantom však ostáva reálnym faktom.
Boli potlačené ľudské práva a demokratický princíp (vo vzťahu k demokratickým voľbám).  Súčasne v jednodňovom predstihu upozorňovala strana KDŽP na svojej stránke o rozosielaných mailoch, ktoré obsahovali informácie o autobusoch určených pre záujemcov o protest z Prešova a Košíc, údajne zabezpečených stranou Andreja Kisku. Ak je táto informácia pravdivá, dostáva protiakcia ďalší rozmer. Porušenia môžeme hodnotiť ako účelové, alebo si konečne uvedomiť, že bývalý prezident, ani predseda víťaznej strany z posledných prezidentských volieb nie sú žiadnymi odborníkmi (ani ich nemajú k dispozícii), ale len diletanti hrajúci sa na bojovníkov za ľudské práva a dodržiavania demokratických princípov.

Pozrime sa však, čo o zhromaždeniach hovorí Ústava SR:

Ďalej v zákone č.84/1990 zb. nájdeme nasledovné:

Aby toho nebolo málo, na záver tu máme Záväzok dohovorov ľudských práv, ktoré musí Slovenská Republika rešpektovať.

Jeho článok 11 ods. 1. definuje “Právo pokojného zhromažďovania”. Nebudem ho tu definovať, ale pre jeho výklad použijem publikáciu “Výber z rozsudkov a rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva”, vydané informačnou kanceláriou rady Európy v r.2004 v Bratislave (ISBN 80-89141-05-6) a v nej uvedený príklad judikatúry:

Vo veci Plattform Ärzte für das Leben v. Rakúsko (1988) Súd skúmal pozitívnu povinnosť štátu poskytovať ochranu skupinám využívajúcim právo na pokojné zhromažďovanie. V danom prípade rakúska vláda povolila demonštráciu proti umelému prerušeniu tehotenstva na určitom konkrétnom mieste: zvolávajúca organizácia požiadala však o zmenu miesta, ktoré bolo z hľadiska usmerňovania davu menej vhodné, a dostala na zmenu súhlas. Príslušné inštitúcie oznámili organizátorom, že polícia by nemohla poskytnúť dostatočnú ochranu v prípade protidemonštrácie, k čomu aj v skutočnosti došlo. Podobné problémy vznikli aj v prípade ďalšej demonštrácie. Sťažujúca sa organizácia sa odvolávala na to, že rakúska vláda porušila článok 11 tým, že nepodnikla zodpovedajúce opatrenia na zabezpečenie bezproblémového priebehu demonštrácie.

Súd vyhlásil, že Rakúsko bolo povinné poskytnúť ochranu skupinám, ktoré realizovali právo pokojného zhromažďovania:

Určitá demonštrácia môže rozhorčiť alebo znepokojiť osoby, ktoré nie sú priaznivo naklonené myšlienkam alebo požiadavkám, ktoré hodlá podporiť. Účastníci však musia mať možnosť uskutočniť demonštráciu bez ohľadu na obavu, že sa stanú terčom fyzických útokov zo strany svojich protivníkov; takáto obava by mohla združenie alebo iné skupiny podporujúce spoločné idey alebo záujmy odradiť, aby sa otvorene vyslovovali k pálčivým otázkam života spoločnosti. V demokracii nemôže právo na protidemonštráciu znamenať vlastne znemožňovanie výkonu práva demonštrovať. Reálnu a účinnú slobodu pokojného zhromažďovania nemožno preto jednoducho redukovať na povinnosť štátu rušivo nezasahovať; čisto negatívna koncepcia by nebola zlučiteľná s predmetom a cieľom článku 11. Podobne ako článok 8, aj článok 11 niekedy vyžaduje pozitívne opatrenia, a to aj vo vzťahu medzi jednotlivcami, ak je to potrebné.

Kampaň troch politických strán (Za Ľudí, PS/SPOLU, KDH) teraz stojí na obmedzovaní práv občanov. Nie fašistov, ani extrémistov, ani Kotlebovcov. Občanov, ktorí si nemôžu vypočuť názor ich politického konkurenta. Prichádzajú demokrati, akých sme tu ešte  nemali. Asistuje im nevzdelanosť a nekompetentnosť obecných samospráv a polície.