Spoliehajú sa Rusi na Slovákov?

Pri pamätnej tabuli na Vajanského nábreží počas spomienky na 321. výročie návštevy ruského cára Petra Veľkého, som 19. júna povedal: „Dnes sme tu aj s túžbou, aby slovensko-ruské vzťahy neochladli. Nuž nevieme, či sa dnes Rusi spoliehajú na Slovákov, ale my, Slováci, sa na Rusov spoliehame stále a budeme sa spoliehať aj v časoch ťažkých a ešte ťažších.“

Zdá sa, že odpoveď odznela už zhruba desať dní predtým, na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre 2019.  Hlavným rečníkom tam bol ruský prezident Vladimír Putin, druhým v poradí šéf Činy Si Ťin-pching, ktorého slová možno zhrnúť do otázky smerom k Putinovi: „Nenecháte nás v štichu?“

A čo Putin? Ten v piatok 7. júna 2019 oznámil z hlavnej tribúny fóra celému svetu, že Rusko už neuznáva vzniknutý systém nadvlády USA a zverejnil doktrínu globálnej konfrontácie s USA. Spája sa pritom s Čínou a celým zbytkom sveta, s tými jeho časťami, ktoré nestratili svoju vôľu zachrániť sa pred americkým jarmom a hľadajú silu, ku ktorej by sa mohli primknúť. Oznámil, že na svete sú oficiálne dva bloky, tí, čo sú s USA, a tí, ktorí sú proti nim a Rusko je s tými, ktorí sú proti USA. Je isté, že keby Rusko nebolo vďaka Putinovi v epicentre procesu globálnych transformácií, USA by dávno zlomili Čínu ekonomicky, vojensky, i politicky. To preto tá čínska otázka: „Nenecháte nás v štichu?“

Nová ruská doktrína sa samozrejme veľmi dotýka aj Slovenska. Tesne pred vystúpením Putina (v stredu 5. júna v anglickom Porstmouthe a vo štvrtok 6. júna v Normandii) organizovali západní spojenci za účasti anglickej kráľovnej i Donalda Trumpa oslavy 75. výročia vylodenia spojeneckých vojsk. Osláv sa zúčastnilo asi 30-tisíc návštevníkov. Bol tam aj francúzsky prezident Macron, aj britská premiérka Mayová a ďalší, za Slovensko podpredseda vlády Richard Raši. A to sa veru mnohým u nás nepáčilo. Napríklad „prelietavému“ poslancovi Jánovi Budajovi či „obrancovi“ Slovenska Jaroslavovi Naďovi.

Lebo na tieto oslavy bol pozvaný predseda slovenskej vlády Peter Pellegrini, ako jeden z predstaviteľov 16 krajín sveta, pričom údajne svoju účasť predbežne potvrdil. Ale potom dostal „termín“ od Putina, čo vyvolalo určitý chaos na našej politickej scéne. Zúrili aj „slobodumilujúci“ novinári a zazlievali aj bývalému prezidentovi, že nezaskočil za Pellegriniho. Ten by bol býval do Normandie išiel – keby „tri – štyri mesiace pred tým dostal oznámenie, že takáto akcia je.“ Niektorí blogeri nevychádzali z rozhorčeného údivu a pýtali si, či vari skutočne Andrej Kiska nevedel, že už 75 rokov sa vždy 6. júna oslavuje a pripomína vylodenie sa spojencov v Normandii? Nuž nevedel.

Pre Slovensko je významné, že Pellegrini uprednostnil pozvanie od Putina. Ako povedal, bola to pre neho pocta, že dostal šancu vystúpiť na fóre po boku Putina a Si Ťin-pchinga. To, čo povedal nie je teraz podstatné (vytešoval sa z Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj). Dôležité je, že popri prezidentoch Arménska a Bulharska, Sarkissiana a Radevova, mohol si osobne vypočuť aj predstaviteľ Slovenska, že „tí, čo sú s USA sú na jednej strane, a Rusko je s tými, ktorí sú proti USA.“ Počas osobného stretnutia ho Vladimír Putin uistil, že záujmom Ruska nie je poškodiť Slovensko. Kto vie čítať medzi riadkami, chápe, že… Rusi sa teda naďalej „spoliehajú na Slovákov“, a my sa môžeme spoliehať na nich aj teraz, aj v časoch ťažkých a ešte ťažších.

Marián Tkáč