Rodáci – Ján Adam Rayman

Na začiatku zvyknem vložiť podobizeň rodáka, no k Jánovi Adamovi Raymanovi som žiadnu podobizeň nenašiel a dnešný obrázok je len ilustráciou. Niet divu, Rayman bol súčasník Jánošíka. Maliari maľovali šľachticov, prípadne dôverníkov cisárovnej, a do vynájdenia Petzvalovho objektívu bolo ešte ďaleko.

Ján Rayman sa narodil v roku 1690 v Prešove. Jeho otec bol lekárnikom a matka bola dcérou richtára. Malý Ján teda už od detstva voňal liečivé preparáty a jeho hrdinami boli bojovníci proti chorobám. Jeho motiváciou bolo snáď aj to, že ako 9-ročnému mu zomrel otec. Jeho ďalšiemu osudu pomohlo, že matka neskôr po niektorej príbuznej zdedila mestskú lekáreň v Prešove do svojho vlastníctva a po niekoľkých rokoch sa znovu vydala za lekára Samuela Willicha. Ten naďalej podporoval záujmy mladého Jána Raymana a umožnil mu študovať. Najskôr v rodnom Prešove, potom v Košiciach a neskôr na lekárskej fakulte v Leydene.

Lekársku fakultu Rayman skončil s výborným prospechom a po promócii (nižšie je obrázok jeho diplomu) dostal niekoľko lukratívnych ponúk zo zahraničia. No vrátil sa do Prešova, kde pôsobil ako lekár a lekárnik. V roku 1714 sa oženil a postupne mal sedem detí.

Raymana celý život trápili nákazlivé choroby. Pri morovej epidémii zomrel aj jeho nevlastný otec a jeho deti, okrem iných nebezpečenstiev, ohrozovali aj opakované vlny epidémií kiahní. V tomto čase západná medicína nepoznala ani pôvodcu kiahní, ani možnosti obrany proti chorobe. Verilo sa, že nákaza sa prenáša vzduchom a mnohí verili, že kľúčom k poznaniu jej záhad je meteorológia. Ján Rayman sa teda systematicky venoval aj sledovaniu počasia. Viedol presné záznamy,  ktoré dával do súvislosti s výskytom choroby a napokon dospel k záveru, že korelácie ani príčinnej súvislosti tu niet.

Ján Rayman bol však vnímavý, poznal fámy, ktoré sa k nám dostali z Turecka, že v oriente používajú preventívne nakazenie slabšou formou choroby ako prostriedok na ochranu pred chorobou. Vedeli totiž, že človek, ktorý raz chorobu prekoná, spravidla už neochorie. Ján Rayman sa bál o svoje deti, lebo na základe anamnézy a rozboru dedičných vlôh usúdil, že pred chorobou nie sú dostatočne chránené. A tak sa odhodlal k riskantnému pokusu.

V roku 1721, keď sa do Prešova znovu vrátila vlna kiahní, zaočkoval svoju dvojročnú dcérku. Toto očkovanie však vykonal aj ako vedecký pokus a neskôr popísal v odbornom časopise. Urobil lancetou malý zárez na jej ľavom ramene, do ktorého votrel ešte teplý hnis z kiahničky jej brata a zárez zakryl orechovou škrupinou. Okolie sa postupne zapálilo, ale dievčatko zostalo svieže, kým konečne na siedmy deň nedostalo horúčku a okolo zárezu sa zjavili malé biele vyrážky. Avšak v jeho neprítomnosti mu podali emetikum, v dôsledku čoho s vnútornými kŕčmi a za pocitu chladu zvracala. Keď sa to konečne upokojilo, na tretí deň sa úplne zotavila. Na tele sa jej zjavilo asi šesť kiahničiek, ktoré ani nehnisali, ale postupne zasychali. Za celý ten čas bolo dieťa veselé a zdravé a nemalo nijaké ťažkosti. Smolou bolo neopatrné podanie emetickeho sirupu, ktoré vyvolalo závažné symptómy a nadmerné vracanie, čo odstrašilo ostatných ľudí, a tak so zákrokom na svojich deťoch nesúhlasili.

Čin Jána Raymana bol v tom čase na západe úplnou novinkou. Prvé pokusy s imunizáciou urobil zhruba v tom istom období anglický lekár Maitland, no kvôli nepresnosti záznamov a veľmi dlhej dobe putovania odborných informácií nevieme, kto z nich bol prvý a určite jeden o druhom nevedeli.

Veľký rozdiel bol v okolnostiach. V konzervatívnom Uhorsku nenašiel Rayman nasledovníkov a oficiálna lekárska veda neprevzala jeho poznatky do svojej praxe. V kontraste oproti tomu mal Maitland v Anglicku mnohých pokračovateľov, zaočkovať sa nechala aj kráľovská rodina (1722) a sama potom podporovala rozširovanie tohto prostriedku na ochranu pred nákazou (1750). V povedomí vedeckého sveta sa preto očkovanie a imunológia zrodili v Anglicku.

Oprávnene však objav vakcinácie patrí anglickému lekárovi Jennerovi, ktorý však svoje slávne pokusy vykonal až o tri štvrte storočia po pokuse Jána Raymana a po Raymanovej smrti. Jenner hľadal spôsob, ako znížiť riziko, že pri samotnom očkovaní sa človek nakazí agresívnou virulentnou formou a ochorie, hoci by sa to bez očkovania nestalo. Bol podobne vnímavý ako Rayman a tak zobral do úvahy ľudové pozorovania o náhodnej nákaze menej nebezpečnými kravskými kiahňami, ktoré tiež vo svojom dôsledku človeka imunizovali pred nebezpečnými kiahňami a spravidla neochorel. Jenner teda pripravil svoj preparát z nakazených kráv. Krava = vacca,  preto sa tento postup dodnes volá vakcinácia.

Ale späť k Raymanovi. Jeho úsilie bolo vedecké a cieľavedomé, nebolo to žiadne dielo náhody ani zázračného talentu, preto sa z neho môžeme poučiť všetci. Rayman nepoznal mikróby, ktoré spôsobujú nákazlivú chorobu, do objavu antibiotík ubehnú ešte dve storočia, no Rayman veril, že proti chorobe sa dá nájsť účinný prostriedok. Podľa Raymanových vlastných slov: „Veď konečne postačí, keď námorník vie, čo má robiť pri nastávajúcom odlive alebo prílive, aj keď nepozná ich príčinu. A rovnako ani schopný lekár nemusí poznať pôvod a pôsobenie zla, keď vie s ním múdro a starostlivo zaobchádzať.“

Rayman zomrel v Prešove v roku 1770 ako vážený a zámožný občan. No znovu pripomeniem kontrast jeho dnešnej slávy so slávou jeho súčasníka Jánošíka.

Zdroje:

https://www.kniha.cz/vzdelani-pribuzni/

https://www.gjar-po.sk/podweby/rayman/ockovani.jpg

https://www.gjar-po.sk/podweby/rayman/rayman95.htm

https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_Adam_Rayman

https://sk.wikipedia.org/wiki/Edward_Jenner

Predchádzajúce články o rodákoch:

Jozef Dekret Matejovie – muž, ktorý sadil stromy

Matej Hrebenda – slepý milovník kníh

Dionýz Ilkovič – siahol si na Nobelovu cenu

Adam František Kollár – slovenský Sokrates

Jozef Maximilián Pecval – ovládol svetlo

Aurel Stodola – Einsteinov učiteľ

———————————————————————

Písané pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)