Slovenčina nezanikne preto, že mladí použijú anglické slovo. Oveľa väčšie riziko môže vzniknúť potichu: ak sa stane jazykom, ktorým síce hovoríme doma, ale v ktorom umelá inteligencia, veda, štát a nové technológie nedokážu pracovať rovnako kvalitne ako vo veľkých svetových jazykoch. O budúcnosti slovenčiny sa preto dnes rozhoduje aj tam, kam bežný človek takmer nikdy nevidí — v dátach, jazykových korpusoch a modeloch umelej inteligencie.
Keď sa na Slovensku začne hovoriť o ochrane slovenčiny, diskusia sa často veľmi rýchlo dostane k cudzím slovám.
Či používame priveľa anglicizmov.
Či mladí ešte hovoria pekne po slovensky.
Či treba chrániť spisovný jazyk.
To všetko môže mať svoj význam.
Lenže zatiaľ čo sa hádame o jednotlivé slová, oveľa väčší zápas o budúcnosť slovenčiny prebieha takmer nepozorovane.
V počítačových dátach.
V tréningových súboroch.
V jazykových modeloch.
V systémoch rozpoznávania reči.
A v umelej inteligencii, ktorá bude čoraz častejšie sprostredkúvať človeku vzdelanie, verejné služby, informácie, zdravotné či právne dokumenty a prístup k poznaniu.
Európska komisia už pre tento problém používa veľmi silné označenie:
digitálne vymieranie jazykov.
Neznamená to, že ľudia prestanú daným jazykom hovoriť.
Znamená to, že jazyk môže začať zaostávať v digitálnom priestore, pretože preň existuje príliš málo kvalitných dát a technologických nástrojov. Veľké jazykové modely totiž prirodzene fungujú lepšie tam, kde majú k dispozícii obrovské množstvo kvalitného textu, hlasových záznamov a ďalších jazykových zdrojov. Európska komisia upozorňuje, že mnohé menšie európske jazyky sú v globálnych tréningových dátach výrazne menej zastúpené.
A medzi jazyky s obmedzenejšími zdrojmi patrí aj slovenčina.
Jazyk môže zostať živý — a napriek tomu stratiť časť budúcnosti
Predstavme si dieťa narodené dnes.
O pätnásť rokov bude možno používať umelú inteligenciu pri štúdiu.
Bude sa jej pýtať na fyziku.
Na dejiny.
Na matematiku.
Na právo.
Bude s ňou možno programovať.
Vyhľadávať odbornú literatúru.
Prekladať vedecké texty.
Komunikovať so štátom.
Možno bude veľká časť jeho vzdelávania prebiehať prostredníctvom technológie, ktorú dnes ešte ani nepoznáme.
A teraz si predstavme, že táto technológia bude v angličtine výrazne presnejšia, bohatšia a odbornejšia než v slovenčine.
Čo urobí mladý človek?
Nebude protestovať proti vlastnému jazyku.
Jednoducho prejde tam, kde dostane lepšiu odpoveď.
Najprv pri programovaní.
Potom pri vede.
Potom pri odbornom vzdelávaní.
A postupne môže vzniknúť zvláštny stav.
Slovenčina zostane jazykom rodiny, priateľov, humoru, poézie a každodenného života.
Ale najzložitejšie poznanie bude človek získavať inde.
„Jazyk nezačína miznúť až vtedy, keď ním prestaneme hovoriť. Môže začať slabnúť už vtedy, keď v ňom prestaneme vytvárať budúcnosť.“
Umelá inteligencia nerozumie jazyku tak ako človek
Tu treba odstrániť jeden častý omyl.
Keď sa dnes porozprávame s moderným jazykovým modelom po slovensky, môžeme mať pocit, že problém už neexistuje.
AI odpovie.
Vie skloňovať.
Pozná slovenské mestá.
Napíše list.
Dokáže preložiť text.
To je pôsobivé.
Ale schopnosť vytvoriť gramaticky prijateľnú vetu ešte neznamená, že model rozumie všetkým jemnostiam jazyka rovnako kvalitne ako pri najlepšie zastúpených jazykoch.
Rozdiel sa často ukáže až pri náročnejších úlohách.
Pri právnom texte.
Pri odbornom vyhľadávaní.
Pri jemných významových rozdieloch.
Pri slovenskej morfológii.
Pri historických či kultúrnych súvislostiach.
Pri hovorenom jazyku.
Alebo pri otázkach, ktoré vznikli priamo v slovenskom prostredí a neboli iba preložené z angličtiny.
A presne toto začali slovenskí výskumníci merať.
Slovenskí vedci vytvorili niečo, čo nám doteraz chýbalo
V roku 2026 vznikol SkMTEB — prvý komplexný benchmark zameraný na hodnotenie toho, ako dobre modely umelej inteligencie pracujú so slovenským textom.
Na jeho príprave spolupracovali odborníci z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, Technickej univerzity v Košiciach, Univerzity Komenského a ďalší členovia slovenského AI ekosystému.
Benchmark testuje modely na 31 dátových súboroch a siedmich typoch úloh — napríklad pri vyhľadávaní dokumentov, určovaní významovej podobnosti textov, klasifikácii či práci s viacjazyčnými vetami.
Výskumníci zároveň vytvorili dva otvorené modely prispôsobené slovenčine.
Menší má približne 45 miliónov parametrov a dokáže fungovať dokonca priamo vo webovom prehliadači.
Väčší má približne 365 miliónov parametrov.
Podľa výsledkov SkMTEB dokázali tieto špecializované slovenské modely v niektorých oblastiach dosiahnuť výkon porovnateľný s komerčnými embeddingovými službami — a pritom môžu bežať lokálne, bez odosielania citlivých údajov tretím stranám.
To má obrovský význam.
Pre zdravotníctvo.
Pre banky.
Pre súdy.
Pre úrady.
Pre firmy.
A napokon aj pre technologickú suverenitu štátu.
Pretože nie všetky dokumenty, s ktorými bude AI pracovať, chceme posielať do zahraničného dátového centra.
Potom prišiel ešte tvrdší test
V októbri 2026 predstavili výskumníci ďalší projekt — sk-bench.
Tentoraz už nejde iba o jeden typ jazykovej technológie.
Sk-bench skúma širšie schopnosti veľkých jazykových modelov priamo v slovenčine.
Obsahuje 30 dátových súborov a 33 hodnotených variantov úloh rozdelených do desiatich oblastí.
Výskumníci v ňom otestovali 55 otvorených aj uzavretých modelov.
A výsledok ukázal, že ešte máme čo doháňať.
Najlepší otvorený model zaostával za proprietárnymi modelmi poskytovanými cez komerčné API o 12,6 bodu.
Možno ešte dôležitejší je však iný poznatok.
Autori upozorňujú, že benchmarky vytvorené jednoduchým prekladom z iných jazykov nemusia zachytiť všetky vlastnosti slovenčiny.
Inak môžu model hodnotiť otázky, ktoré pôvodne vznikli po anglicky a boli preložené.
A inak otázky, ktoré vznikli priamo v slovenčine.
To je zásadné.
Pretože jazyk nie je iba slovník.
Je to spôsob, akým spoločnosť pomenúva svet.
Parlament vytvoril jazykový poklad bez toho, aby to plánoval
Ešte zaujímavejší príklad prichádza z úplne iného prostredia.
Zo slovenského parlamentu.
Výskumníci Erik Božík a Marek Šuppa vytvorili SloPal, rozsiahly korpus slovenských parlamentných prejavov z rokov 2001 až 2024.
Obsahuje približne 330-tisíc segmentovaných prepisov a 66 miliónov slov.
Z nich vznikol aj hlasový dataset SloPalSpeech s približne 2 806 hodinami zosúladeného slovenského hovoreného prejavu.
A teraz prichádza číslo, ktoré ukazuje, aký význam takáto práca môže mať.
Pred vytvorením tohto zdroja bolo podľa autorov pre automatické rozpoznávanie slovenskej reči verejne dostupných menej než 100 hodín tréningových dát.
Zrazu ich máme tisíce.
Po prispôsobení modelov Whisper na týchto dátach sa v niektorých nastaveniach podarilo znížiť chybovosť rozpoznávania slov až o 70 percent.
Záznamy parlamentných prejavov, ktoré desaťročia vznikali z úplne iného dôvodu, sa tak stali surovinou pre digitálnu budúcnosť slovenčiny.
A toto je možno najlepšia ukážka toho, prečo musí štát začať rozmýšľať o jazyku aj ako o dátovej infraštruktúre.
Európa už pochopila, že jazyk je aj technologická otázka
Európska komisia v roku 2026 sprístupnila vlastný EU Institutional LLM.
Jeho cieľom je zlepšiť fungovanie umelej inteligencie vo všetkých 24 úradných jazykoch Európskej únie, najmä v tých menej zastúpených.
Komisia pritom otvorene hovorí o prevencii „digitálneho jazykového vymierania“.
Pri tréningu sa snaží zabezpečiť, aby každý jazyk s menším množstvom zdrojov mal k dispozícii najmenej miliardu tokenov kvalitných dát.
Model využíva vysokokvalitné viacjazyčné texty európskych inštitúcií a európsku superpočítačovú infraštruktúru.
Slovenčina je zároveň už zahrnutá do európskeho benchmarku EU MMLU, ktorý má umožniť presnejšie hodnotiť schopnosti modelov v jednotlivých európskych jazykoch namiesto toho, aby sme sa spoliehali iba na testy vytvorené v angličtine.
To je veľmi dobrá správa.
Ale zároveň je v nej skryté varovanie.
Ak musí Európska komisia budovať špeciálnu infraštruktúru na to, aby menšie európske jazyky nezaostali, problém je reálny.
Nestačí zachrániť slovenčinu v učebnici
Slovensko má mimoriadne silnú tradíciu ochrany jazyka.
Máme jazykovedcov.
Slovníky.
Pravidlá pravopisu.
Literatúru.
Rozhlasové a televízne archívy.
Obrovské množstvo verejných dokumentov.
Školské učebnice.
Diela vedeckých pracovníkov.
Súdne rozhodnutia.
Zákony.
Technické normy.
Múzeá.
Knižnice.
Univerzity.
To všetko nie je iba kultúrne dedičstvo.
V digitálnej ére je to potenciálne aj jazykové dáta.
Samozrejme, nie všetko možno jednoducho nahrať do modelu.
Existujú autorské práva.
Ochrana osobných údajov.
Licencie.
Otázka kvality.
Citlivé informácie.
Ale štát by mal aspoň vedieť, aké jazykové zdroje má, v akej kvalite sú, kto ich spravuje a ktoré možno bezpečne otvoriť pre výskum.
Pretože o dvadsať rokov nemusí byť najcennejšou jazykovou inštitúciou iba veľký slovník.
Môže ňou byť aj kvalitný, dobre spravovaný a verejne dostupný slovenský jazykový korpus.
Slovenčina potrebuje svoju digitálnu infraštruktúru
Ak to vezmeme vážne, Slovensko by malo postupne vybudovať niekoľko navzájom prepojených vrstiev.
Nie jednu „národnú AI“, ktorá má vyriešiť všetko.
To by bol skôr reklamný slogan než stratégia.
Potrebujeme otvorené slovenské korpusy.
Hlasové databázy.
Odborné terminologické zdroje.
Benchmarky.
Modely, ktoré môžu bežať lokálne.
Jasné licenčné pravidlá.
Prepojenie univerzít, Slovenskej akadémie vied, štátu a technologických pracovísk.
A predovšetkým kontinuitu.
Jazyková infraštruktúra sa totiž nedá postaviť jedným eurofondovým projektom na tri roky a potom nechať desať rokov starnúť.
„Digitálna suverenita nezačína pri serveri. Začína pri schopnosti vlastného jazyka niesť vlastné poznanie.“
Štát by mal byť najväčším producentom kvalitnej slovenčiny
Tu máme obrovskú príležitosť.
Štát každoročne vytvára milióny strán textu.
Zákony.
Rozhodnutia.
Metodiky.
Výročné správy.
Štatistiky.
Úradné dokumenty.
Prepisy rokovaní.
Výskumné materiály.
Časť z nich je anonymizovaná alebo verejná.
Ak sa budú vytvárať v jednotných, strojovo čitateľných formátoch a s kvalitnými metadátami, môžu sa postupne stať obrovským verejným jazykovým zdrojom.
Nemusíme pritom zverejňovať citlivé osobné údaje.
Nemusíme zrušiť autorské právo.
Musíme len prestať považovať verejný dokument za papier, ktorého život končí zverejnením PDF súboru na webovej stránke úradu.
V digitálnom štáte môže byť verejný dokument aj stavebným materiálom budúcej jazykovej technológie.
A čo školy?
Možno najväčšia zmena musí prísť práve tam.
Deti budú používať AI.
Zákaz ich tomu dlhodobo nezabráni.
Otázkou teda nebude, či budú používať umelú inteligenciu.
Otázkou bude, v akom jazyku sa prostredníctvom nej naučia premýšľať.
Ak budú najlepšie odborné vysvetlenia automaticky hľadať v angličtine, nie je to tragédia.
Cudzí jazyk je výhoda.
Problém vznikne vtedy, ak zložité veci prestaneme byť schopní presne vysvetliť po slovensky.
Pretože ak jazyk nevie pomenovať fyziku, genetiku, kvantové počítače, medzinárodné právo alebo umelú inteligenciu, nezostane „čistejší“.
Zostane chudobnejší.
„Chrániť slovenčinu neznamená zatvoriť pred ňou svet. Znamená zabezpečiť, aby dokázala pomenovať aj svet, ktorý ešte len vzniká.“
Angličtina nie je nepriateľ
Aj tu treba zostať rozumní.
Angličtina je dnes dominantným jazykom vedy a technológií.
Slovenský vedec, programátor alebo lekár ju potrebuje.
A bolo by absurdné snažiť sa pred ňou uzavrieť.
Silný jazyk sa nechráni izoláciou.
Chráni sa schopnosťou prijímať nové poznanie a spracovať ho vlastným spôsobom.
Slovenčina vždy prijímala cudzie slová.
Z latinčiny.
Nemčiny.
Maďarčiny.
Češtiny.
Francúzštiny.
Ruštiny.
Dnes najmä z angličtiny.
A napriek tomu zostala slovenčinou.
Skutočnou otázkou teda nie je, koľko anglických slov používame.
Je ňou to, či ešte dokážeme nové poznanie tvoriť aj po slovensky.
To je oveľa vyššia latka.
Jazyk je aj otázkou moci
Ak väčšina budúcich digitálnych služieb vznikne iba pre niekoľko dominantných jazykov, menšie jazyky nebudú zakázané.
Nikto nebude ľuďom prikazovať, aby ich prestali používať.
Jednoducho budú technologicky menej pohodlné.
A práve to môže byť oveľa účinnejší mechanizmus než zákaz.
Človek vždy prirodzene prechádza k nástroju, ktorý funguje lepšie.
Preto musí byť cieľom Slovenska jednoduchá vec:
aby človek nebol nútený opustiť vlastný jazyk iba preto, že v inom jazyku funguje technológia kvalitnejšie.
„Jazyková sloboda neznamená iba právo hovoriť vlastným jazykom. V digitálnom veku znamená aj možnosť dostať v ňom rovnako kvalitnú službu.“
COPEA Slovakia: koreň nesmie brániť stromu rásť
V COPEA Slovakia často hovoríme o rovnováhe medzi koreňom a otvorenosťou svetu.
Presne tú istú rovnováhu potrebujeme pri jazyku.
Slovenčinu nemožno uchovať tým, že ju zatvoríme do vitríny.
Ani tým, že ju budeme chrániť pred každým novým slovom.
Jazyk, ktorý sa bojí budúcnosti, sa začne meniť na muzeálny predmet.
Jazyk, ktorý dokáže budúcnosť pomenovať, zostáva živý.
Preto by Slovensko malo vnímať jazykové technológie ako súčasť kultúrnej aj technologickej politiky.
Nie preto, aby sme súperili s angličtinou.
Ale preto, aby sme nemuseli voliť medzi moderným svetom a vlastným jazykom.
„Otvorený svet nepotrebuje menšie jazyky zrušiť. Potrebuje im umožniť vstúpiť do budúcnosti bez toho, aby museli prestať byť samy sebou.“
Máme dobrý začiatok. Nesmie zostať iba na pleciach niekoľkých vedcov
Na celom príbehu je jedna veľmi dobrá správa.
Slovensko nezačína od nuly.
Máme výskumníkov, ktorí vytvárajú benchmarky.
Máme otvorené modely.
Máme nový obrovský hlasový korpus.
Máme univerzity a technologické pracoviská schopné publikovať výsledky na významných medzinárodných konferenciách.
Máme európsku infraštruktúru, ktorá začína chápať problém jazykovej nerovnosti v AI.
Čo zatiaľ nemáme dostatočne viditeľné, je spoločenské vedomie, že toto vôbec patrí medzi strategické otázky štátu.
A možno práve to treba zmeniť.
Pretože o budúcnosti jazyka sa už nerozhoduje iba v škole, v divadle alebo v redakcii slovníka.
Rozhoduje sa aj v laboratóriu umelej inteligencie.
Záver: Slovenčina nesmie zostať iba jazykom minulosti
Naši predkovia bojovali za právo hovoriť, písať, vzdelávať sa a organizovať verejný život po slovensky.
Naša generácia rieši inú úlohu.
Nikto nám slovenčinu nezakazuje.
Nikto nám nebráni vydávať knihy.
Máme školy.
Univerzity.
Médiá.
Vlastný štát.
Ale prichádza nová otázka.
Dokážeme zabezpečiť, aby slovenčina zostala plnohodnotným jazykom aj vo svete umelej inteligencie?
Aby dokázala niesť vedu.
Technológiu.
Právo.
Medicínske poznanie.
Štátnu správu.
Vzdelávanie.
A nové myšlienky, ktoré ešte len vzniknú?
Ak áno, nemusíme sa báť angličtiny ani technológií.
Ak nie, slovenčina pravdepodobne nezmizne.
Mohlo by sa však stať niečo oveľa nenápadnejšie.
Zostala by jazykom, v ktorom si rozprávame o minulosti, zatiaľ čo budúcnosť by sme vytvárali v inom.
A to by bola škoda, ktorú žiadny jazykový zákon nedokáže napraviť.
Preto možno najdôležitejšia veta celej dnešnej diskusie znie:
„Živý jazyk nie je ten, ktorý sme dokonale zakonzervovali. Je to jazyk, v ktorom dokážeme vytvoriť aj zajtrajšok.“
.jpg)
.jpg)
.JPG)
