Dnešná politika vnútroštátna i medzinárodná nie je svojprávna. Je len poslušným služobníkom ekonomického pragmatizmu založeného na makroekonomickej ideológii. Medziľudské vzťahy neovláda politika (spoločenská myseľ), ale chorá ekonomická podstata. Obrazne, ľudstvo nestojí na nohách, ale na hlave a nohy rozhodujú.
Prečo je tomu tak?
Pretože makroekonómia nie je veda, teda verný obraz ekonomickej reality, ale bezprácnym ziskom sfalšovaná mátoha. Naviac toto falšovanie je systémové, a preto priepasť medzi realitou a jej finančným obrazom narastá exponenciálne. Verným a jasne čitateľným dôkazom tejto skutočnosti sú vrtuľníkové peniaze a nezastaviteľný nárast zadlženosti. Tomu zodpovedá aj narastajúca priepasť medzi chudobou a bohatstvom vo svete (viď tabuľka a graf). Nuž, a tak, ako narastá táto priepasť, narastá aj napätie medzi jej protipólmi, teda medzi KAPITÁLOM (obrazom reality) a ČLOVEKOM (realitou).
Prečo táto priepasť narastá? Lebo ČLOVEK (reálny kapitál) sa amortizuje, ale KAPITÁL vo forme peňazí je konštantný a ten berie zisky v jeho rôznych podobách.
Ľudia a spoločenské myslenie sú len bezduchými nositeľmi tejto skutočnosti – konkurencie a honby za bezprácnymi ziskami legálne (v súlade s platným zákonodarstvom) i ohýbaním zákonov a morálnych atribútov (počnúc korupciou v podobe sľubov pri voľbách, peňazí, terorizmom či vojnami studenými či horúcimi končiac).
Vnucovaná konkurencia je len nultý, takmer nevinný vstup cez bezprácny zisk do sveta lúpeží, revanšizmu, vojen a spoločenskej nenávisti.
Venované druhému výročiu atentátu na predsedu vlády SR.
Andrej Sablič
.JPG)
