Asi tak by som nazval výsledok riadenia štátu za posledných 25 rokov. Pozorne počúvam a pozerám relácie, rozhovory a podcasty, kde sa minulí politici, ministri a rôzni analytici vyjadrujú na tému Slovenskej ekonomiky, konsolidácie s možnosťou hrozby štátneho bankrotu. V panike prichádzajú opatrenia na konci obdobia dočasnej vlády premiéra Ódora. Po období, kedy dodnes nie je vysvetlené ani vyšetrené opodstatnenie minutých niekoľko mld. € pre opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku nezabránili šíreniu infekčného ochorenia vedúceho k nadmerným úmrtiam nie kvôli svojej nebezpečnosti ale primárne kvôli tomu, že štát prostredníctvom svojich orgánov a predstaviteľov zavrel o.i. aj ambulancie. A boli to odvážny jednotlivci, ktorí dokázali svojim pacientom pomôcť a ešte navyše boli za to perzekvovaní. K tomu však patrili zavreté obchody, úrady a výrobné podniky, ktoré vyčíslili nemalé straty, ktoré sa zákonite premietli negatívne na príjmovej časti štátneho rozpočtu a v kumulatíve HDP. Vláda uvedené schodky vykrývala úvermi, štátnou pomocou, čo spôsobilo neúmerné, nekontrolované zadlžovanie, ktoré vyústilo na jednej strane k pádu Hegerovej vlády a na druhej k potrebe úradníckej vlády pod vedením premiéra Ódora pristúpiť k návrhu konsolidačných opatrení. Samozrejme nie len jeho, pretože vláda pod jeho vedením sa už nedostala k realizácii.
Skôr ako sa pustím do analýzy niekoľkých z 92 opatrení tzv. konsolidačných „Lego kociek“, tak v krátkosti uvediem filozofiu môjho pohľadu a posudzovania materiálu. Na „staré“ kolená som si doplnil svoje vysokoškolské vzdelanie a vďaka Ekonomickej univerzite v Bratislave som sa prihlásil na štúdium Strategického manažmentu v Londýne. Samozrejme ako „starý, ostrieľaný“ manažér v rôznych funkciách a pozíciách, som mal vnútorné presvedčenie, že ma nič nemôže zaskočiť. Až na otázky typu – „čo sa stane keď“, ktoré ma sprevádzali na všetkých úrovniach testov, a vo všetkých predmetoch. Pokiaľ som nepochopil, že v tej otázke sa skrýva rozdiel a najmä dopady medzi MIKRO a MAKRO ekonomickými dosahmi na život spoločnosti, korporátov a jednotlivca. Štúdium som úspešne dokončil obhajobou záverečnej práce s titulom MSc. – Master of Science (magister vied).
Poďme však k niekoľkým vybraným opatreniam konsolidačných „Lego kociek“ úradníckej vlády, ktoré sa nikdy nerealizovali. Vláda nachystala 92 opatrení ako návod pre budúcu vládu.
1, V kontexte permanentnej energetickej a nestability v Európe, kde cenu neurčuje štát ale burzy vláda navrhla – „Zrušenie podpory zníženia koncovej ceny elektriny pre podniky“ – okamžitý prínos – 40 mil € v rokoch 2024, 2025, 2026….. Pamätáme sa na dôvody ukončenia výroby v Slovalco? – Nedostatočné dotácie za energie na energeticky veľmi náročnú výrobu hliníka. Minister Budaj sa vyjadril, že nepotrebujeme vyrábať hliník za takú cenu, pretože lacnejšie dovezieme. Podobnú energeticky náročnú výrobu majú Podbrezovské strojárne, kde sa taví železný šrot a ťahajú sa bezšvové rúry. Podbrezovské železiarne sú jeden z najväčších výrobcov tejto komodity v Európe. Zamestnávajú do 3000 tis ľudí z regiónu – oproti Slovalcu, kde bolo 300 aj so subdodávateľmi. To vážne niekto myslel na dlhodobé dopady? Okrem toho veľkohubého vyhlásenia Budaja o dovoze hliníka, zabudol, že dovoz hliníka na územie SR je výnosom EK kótovaný.
2, V kontexte prechádzajúcej hypotekárnej krízy a zároveň prichádzajúceho opatrenia EP, kde za platnosť zahlasovali všetci slovenský europoslanci ETS 2 od roku 2027 – „Zrušenie dotácií na výstavbu a obnovu bytového fondu“ – okamžitý prínos 2024 – 18 mil, 2025 a 2026 po 20 mil. €. Tu si uvedomoval autor, že zastavením celého sektora stavebníctva, ktorý na seba viaže najviac ďalších sekundárnych priemyselných odvetví ako nábytkársky, odevný, priemysel domácich potrieb? Zároveň je dlhodobým odrazom životnej úrovne obyvateľstva, kde takéto opatrenie, ktoré má vplyv na dostupnosť bývania alebo jeho funkčnosť má dopad na dlhodobú klesajúcu krivku demografického vývoja Slovenska? A de facto na jeho pracovnú silu a produktivitu? Asi nie.
3, V súčasnej cenovej „kalamite“ a nekontrolovanej inflácii – „Zavedenie tretej sadzby DPFO na 35%“ – okamžitý prínos – 2024 – O,-, 2025 a 2026 po 90 mil. € ročne. To vážne??? Na základe akej analýzy dospelo MF SR v tom čase k týmto číslam. Kde je zverejnená štatistika SZČO, podnikajúcich na základe živnostenského oprávnenia a komparatívne údaje o platení daní v nadväznosti na počet rokov podnikania vo vybraných segmentoch? Má vôbec MF SR alebo FS SR takéto údaje? Alebo v tom čísle je aj daň z príjmov zo závislej činnosti? Pretože v tom prípade ide o všetkých zamestnancov a SZČO spoločne? Tu mi uniká možnosť zdanenia právnických osôb a zahraničných dcér podnikajúcich na území SR, kde naopak je štatistika dostupná, že bolo vyvezených 65 až 80 mld. € zo Slovenska do zahraničia od vzniku samostatnej SR. To vážne tu nejdeme so žiadnym opatrením? Všetko zaplatia bežný občania SR?
A teraz len heslovite niektoré vybraté konsolidačné opatrenia –
– Zrušenie vzdelávacích poukazov – veď v testoch PISA patríme k špičke v Európe však?
– Zrušenie úľavy na manželku
– Znovuzavedenie dane z dedičstva a darovania – to spasí tento štát??
– Zníženie výsluhového dôchodku na polovicu – nuž tu by som rád videl pána Ódora zoči voči policajtom, vojakom, hasičom….
– Zmrazenie platového automatu zdravotníkov na polovicu….
– Zvýšenie minimálnej sadzby dane z nafty a benzínu o 5%…..
– Zdanenie pre nákladné vozidlá v závislosti od emisií CO2…… nuž, tie tisíce kamiónov s potravinami nám ešte dvihnú cenu potravín…
– Zavedenie ďalších environmentálnch daní a poplatkov….
– Zníženie tehotenskej dávky na polovicu pre domácnosti mimo hmotnej núdzi…. tu už zdraví rozum stojí….
– Zníženie podpory dotačného systému MK SR – toto zvýrazňujem pre všetky ukričané mimovládky….
– Zrušenie väčšiny znížených sadzieb na DPH….
– Spoplatnenie návštev lekárov špecialistov (5€) a všeobecných (1€)….
– Znovuzavedenie koncesionárskych poplatkov bez výnimiek….
– Opätovné zvýšenie diaľničných známok o 20%…
– Zvýšenie administratívnych poplatkov a pokút o 40%….
Myslím, že stačí. Hladina adrenalínu počas výpočtu uvedených opatrení pravdepodobne každému stúpla dostatočne. Ibaže to sú emócie, ktoré treba vypnúť. Racionálne uvažovanie však natíska otázku, kde je chyba? Bola to nepodarená amatérska práca, podaná dočasným premiérom a dlhoročným viceguvernérom NBS? Alebo treba za tým hľadať niečo viac? Niečo, čo nemá nič spoločné so záujmom o rozvoj Slovenska a slovenskej ekonomiky. Ani jedno z 92 opatrení nehovorí nič, čo by zakladalo tak omielanú prorastovú ekonomiku. Ani jedno opatrenie nie je preventívne, všetky sú represívne a obmedzujúce pre platiteľa. Ani jedno opatrenie nevylučuje výdavky štátu, biznis štátu. Aby som len nekritizoval, zastavím sa pri jednom, ktoré však nie je v opatreniach súčasnej vlády – „Zvýšenie dane za vonkajšiu reklamu“. Neviem ako to autor myslel. Ale čítal niekto z MF SR Výročné správy všetkých „slovenských“ bánk, poisťovacích spoločností, mobilných operátorov? Dve najväčšie banky na slovenskom trhu za rok 2023 vykázali vo svojich Výročných správach nákladové položky – žiže priame výdavky na reklamu a marketing v sumách 16 resp, 18 mil. €. S čím podnikajú banky? Nie náhodou so zdanenými peniazmi FO a korporátnych spoločností? To isté platí u mobilných operátorov, ktorí dostali licencie na pokrytie Slovenského územia a podnikajú v terestriálnom prostredí a disponujú s prostriedkami, ktoré vyberú od obyvateľstva. Všetky spoločnosti sú len dcérami zahraničných matiek, kde ako som nedávno uviedol na svojom FB profile ponúkajú v zahraničí neporovnateľné služby s ponukou na slovenskom trhu. Tu ide o stovky mil. € ročne, ktoré ovplyvňujú hospodárske výsledky týchto nevýrobných sfér. A zásadne vplývajú na výšku HDP. Tu ako inšpiráciu dávam ministrovi financií zaviesť sadzbu 30% výlučne z reklamy, resp. zmeniť zákon o účtovníctve tak, že na reklamu pôjde limitované množstvo z celkového obratu napr. do 5%. Zároveň nevidím dôvod na reklamu štátnych firiem alebo s účasťou štátu ako sú SPP a SE.
Ako som na začiatku uviedol pozorne sledujem výstupy bývalých ministrov a ekonómov. Zaregistroval som mimo iných aj vyjadrenie bývalej ministerky financií Brigity Smognerovej, kde navrhuje v ťažkých časoch konsolidácie vzdať sa na niekoľko rokov veľkých investícií ako je napr. výstavba Fakultnej nemocnice za 1,3 mld. €. Súhlasím, pretože mám za to, že SR v súčasnosti, keď stratila 30 rokov pri Rásochách a k tomu takmer viac peňazí ako za 4 roky postavila finančná skupina nemocnicu Bory, treba počkať a v ekonomicky prijateľných podmienkach prijať rozhodnutie. Ale navyše k tejto myšlienke pridávam aj ďalší podnet aby všetky investície štátu, ktoré nejdú do obnovy, inovatívnych technológií slovenského priemyslu boli zastavené. Zároveň očakávam analytický materiál MF SR ako sa štát vysporiada s nariadením EK ETS2 a jeho dopadmi na Slovensko, štátny rozpočet SR a obyvateľstvo SR.
Ako rekapituláciu blogu by som chcel vyzvať čitateľa aby rovnako uvažoval aj pri súčasných konsolidačných opatreniach, pretože ak si položíme otázku – „ čo sa stane keď“ , tak veľa pozitívnych opatrení tam nenájdeme.
A na záver prečo ten ironický nadpis? Všetky opatrenia konsolidačného balíka prešli hlasovaním, čiže súhlasom poslancov. Samozrejme nie tie Ódorove (vďaka Bohu). Rozmýšľali poslanci „čo sa stane keď“? Alebo len zachraňovali koalíciu. Lebo dopadmi Slovensko určite nie. Slovensko akútne potrebuje prijať jeden záväzný materiál, ktorý by vymedzil cestu – víziu v ekonomike, poľnohospodárstve, potravinárstve, obrane a zahraničnom nastavení a smerovaní ako záväznú doktrínu, ktorá bude nemenná pre niekoľko vládnych , volebných období.
A ešte niečo na zamyslenie. V roku 2003 vyhlásil prezident SR referendum o vstupe do EU. Na lístku sme mali jedinú otázku – “Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej unie? Referendum bolo platné, pretože sa zúčastnilo 52,15% oprávnených voličov. Čiže rétorikou rokovacieho poriadku NR SR nadpolovičná väčšina, z ktorej 98,66% súhlasilo so vstupom do EU. Ale nie s tým, že legislatíva EU bude nadradená Ústave SR, kde zmeny prijíma NR SR 3/5 väčšinou. Ako je možné, že sa do Ústavy SR dostalo ustanovenie, že legislatíva EU je nadradená legislatíve SR, kde Opatrenia EK a EU spadajúce pod ratifikácie národných parlamentov stačí nadpolovičná väčšina?
Autor bol dva roky v poradnom 12 člennom zbore za finančnú správu ministerky Brigity Smognerovej.
.jpg)
.jpg)
