Konsolidácia financií, časť prvá: Invalidné dôchodky

Podľa Zákona č. 461/2003 Z.z., Zákon o sociálnom poistení, v § 2, písm. b, ods. 2 stanovuje:  

„Invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia“

Zákon týmto stanovuje, že tento druh dôchodku je určený pre tých, ktorým v dôsledku okolností stanovených zákonom, poklesne schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť.

Nemôžem sa neopýtať:

Ako poklesla schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť pracujúcim na plný pracovný úväzok? Ako poklesla schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v rovnakej práci ako pred priznaním invalidného dôchodku, na plný pracovný úväzok?

Lebo takto to stanovuje Zákon: „pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť“

Poznám prípady, keď trvale zamestnaný pracovník bol uznaný za invalida a od tohto dňa sa mu zvýšil príjem oproti kolegom o invalidný dôchodok. Táto situácia nebola sprevádzaná ani maródovaním či inými problémami na strane pracovníka vo vzťahu k výkonu zverenej mu práce. Jedinou zmenou bolo zaradenie pracovníka do invalidity. Žiadna zmena práce či pracovného zaradenia.

Poznám prípad, keď zamestnávateľ z dôvodu častého vynechávania práce, si vyžiadal stanovisko odborného lekára, o schopnosti tohto pracovníka s priznanou invaliditou vykonávať danú prácu. Obdržal stanovisko lekára, podľa ktorého pracovník je schopný predmetnú prácu vykonávať v plnom rozsahu. Podotýkam, tento pracovník od skončenia školy inú prácu nevykonával.

Nepoznám konkrétne ťažkosti invalidov, avšak zákon hovorí o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Preto je tu alternatíva príspevku v podobe invalidného dôchodku. Ako však posudzujú kompetentní tento aspekt?

Na základe akých kritérií je pracovník uznaný za invalida a zároveň za plne schopného vykonávať danú prácu? Kto nerešpektuje ustanovenie Zákona? Akými cestami je možné sa k takému „výsledku“ dopracovať?

Zároveň iný Zákon, č. 151/2005 Z.z. o službách zamestnanosti ukladá zamestnávateľom povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím. Neodporuje si vzájomne prax týchto dvoch zákonov v otázke ako zaobchádzať s občanom so zdravotným postihnutím? Nepostrehol som ustanovenie: zamestnávať na primeranú prácu, primeraný pracovný úväzok.

Lebo jeden Zákon vedie zamestnanca do invalidity a teda strate schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a druhý Zákon núti zamestnávateľa tohto zamestnanca zamestnávať. To akože jeden zákon „nahráva“ zákonu druhému? A akože je rozumné si zaobstarať invaliditu, pri zachovaní plnej pracovnej schopnosti, ktorá zlepší zárobok zamestnanca a zároveň ho bude chrániť pred prípadnou výpoveďou z práce?

Nemohol som sa neopýtať Sociálnej poisťovne na niektoré skutočnosti. Tak napríklad som sa chcel dozvedieť na aký pracovný úväzok pracujú zamestnanci poberajúci invalidný dôchodok. Pretože ak niekto je uznaný na invaliditu presahujúcu 70 %, tak je schopný, podľa mňa, vykonávať prácu najvýš na zvyšných 30 %, čo po prepočítaní je 11,25 hod. týždenne. Podobne invalidi do 70 %, podľa konkrétneho stanovenia výšky invalidity. Preto by som považoval za primerané, keby zamestnanec s postihnutím nad 70 %, pracoval na týždenný úväzok max 15,0 hod., čo by snáď bolo primerané a bola by to snáď prijateľná i pochopiteľná tolerancia v prospech zamestnanca postihnutého daným stupňom invalidity.

Odpoveď Sociálnej poisťovne hovorí toto:

na základe Vašej žiadosti o poskytnutie informácií Vám oznamujeme, že nemáme k dispozícii údaje spracované podľa Vašich kritérií. V štatistike pracujúcich invalidných dôchodcov máme k dispozícii iba počet pracujúcich invalidných dôchodcov, bez triedenia podľa percenta poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nesledujeme ani informáciu o dĺžke pracovného úväzku pracujúceho invalidného dôchodcu.
V údajoch o výdavkoch na dôchodky sledujeme výdavky iba za všetky vyplatené invalidné dôchodky, nesledujeme zvlášť výdavky na dôchodky za pracujúcich invalidných dôchodcov a nesledujeme ani výdavky v triedení podľa percenta poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Nižšie uvádzame údaje, ktoré máme k dispozícii za mesiac august 2025:

– počet všetkých vyplácaných invalidných dôchodkov s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do 70 % vrátane: 139 757,

– počet všetkých vyplácaných invalidných dôchodkov s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %: 79 159,

– priemerná výška samostatne vyplácaného invalidného dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do 70 % vrátane: 320,49 eur,

– priemerná výška samostatne vyplácaného invalidného dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %: 574,18 eur,

– výdavky na všetky vyplatené invalidné dôchodky: 88 756 000 eur,

– počet pracujúcich invalidných dôchodcov: 106 878 .

S pozdravom, Soc. poisťovňa 

Teda z celkového počtu 218 916 invalidných dôchodcov pracuje 106 878, čo je 48,82 %. Nechápem, prečo neexistuje sledovanie zamestnanosti podľa výšky postihnutia invaliditou, lebo štatistika je veľmi múdra kniha, ak jej čitateľ rozumie. Pán Vincúr, svojho času docent na VŠE prehlásil, že seriózne urobená štatistická ročenka je najmúdrejšia kniha.

 A keďže informácie o práci na skrátené úväzky v našej pospolitosti sú veľmi stručné, predpokladám, že väčšina pracujúcich invalidných dôchodcov pracuje na plný pracovný úväzok.

 Preto po obdržaní odpovede Soc. poisťovne mi napadajú ďalšie otázky:

 *ako úspešné je naše predrahé zdravotníctvo, ktoré zabezpečuje toľké počty invalidov schopných pracovať na plný úväzok? Nie je náhodou najlepšie na svete? Netreba chystať metále?

*alebo je to naopak? Že naše zdravotníctvo tak pomáha chrániť zdravie pracujúcich, teda relatívne mladých ľudí, že takmer každý desiaty pracujúci človek je invalid?

*preto naše hospodárstvo zaostáva v produktivite práce za vyspelými krajinami? Pričom v počte medailí z majstrovstiev sveta či olympijských hier invalidov sme majstri?

* je 48,82 % invalidných dôchodkov, čo za august predstavuje 43,33 mil. €, priznaných oprávnene? Vyjadria sa predstavitelia lekárov?

Lebo ak existujú pochybnosti, tak tieto môžu dosiahnuť ročne sumu 520 mil. €, čo by v dnešných časoch ocenil nielen minister financií. A zároveň musím povedať, že som presvedčený, že tieto počty nesvedčia o kvalitnej práci nášho priam nezaplatiteľného zdravotníctva, ale svedčia proti nemu, sú dôkazom jeho nesúcnosti.

A aká je skutočná pravda o zdravotnom stave starších? Už nepracujúcich? Lebo vyššie uvedené hovorí o stave ľudí mladších, ktorí si ešte len majú zarobiť na dôchodok? Vyjadria sa predstavitelia zdravotníctva a lekárov aj k tomu? Alebo iba k platom?

Časť druhá: Energetická pomoc