„Povedz mi, mama, čo je mier, veď každý o ňom vraví ?!“ ( Báseň napísaná z príležitosti Pochodu za mier a neutralitu SR )

I.

Keby som bol vo veku juniora a moja mama keby ešte žila,

poprosil by som mamu, aby mi vysvetlila:

– Povedz mi, mama, čo je mier, veď každý o ňom vraví.

– Česť práci, súdruh ! – bola doba, dnes sa už tak nezdraví.

V tej dobe po zničujúcich vojnách bol mier najvzácnejšia komodita.

Mier bolo cítiť ako príchod jari a z jej pôdy sa rozrástla nová modernita.

Ľudová armáda dostala úlohu byť na strane mieru.

Podľa vedeckého učenia sa mier udrží jedine bez kapitalistov, taká politika dostala premiéru.

O takejto potrebe politiky pre ľudstvo svedčia z oboch vojen ich obete a materiálne škody.

Z dialektiky vývoja kapitalizmu vyplýva, že vojny nie sú náhody.

To nie je čľapnúť do exkrementov, topiť sa v rieke, havarovať autom

či pohodlne sledovať v divadelnej loži, ako vystrája operný Fantom.

Vojna, to nie je vedľajší produkt globálnych hier, pri ktorých vystrelí motyka.

Vojna je tragické bojisko, na ktorom sa nepriateľ s nepriateľom bez milosti potýka.

II.

Skutočnú vojnu si želajú iba zlom nasiaknutí ľudia – najväčší a bezohľadní kapitalisti.

Za pomoci naivných a zapredaných prisluhovačov, ak sa rozhodnú, sú si svojou politikou istí.

Z pozície svojej moci nad štátnou mocou občanov oblečú do vojenských mundúrov.

Aby sa stali nepriateľmi pre iných v úradnom postavení pandúrov.

Masu pracujúcich ľahko prinútia bojovať za záujmy a správu svojej triedy.

Pešiakov na šachovnici vojny môže čakať iba smrť, utrpenie a žalúdočné vredy.

Na bojiskách sa stretnú iba všetci tí, ktorí chcú žiť v mieri.

Napriek tomu pod hrozbami trestov a propagandy sa z nich stanú vojnoví kanonieri.

Záhadou je, že pri plnej zbroji neotočia zbrane proti svojim veliteľom.

Svojou poddajnosťou dávajú šancu vyblázniť sa nadriadeným kárateľom.

Hoci už nemusí platiť, že smrťou sa vzdávajú životov v prospech svojej vlasti,

samotná vojna je tragédia, ktorej výsledky sa neriešia spôsobom náplasti.

Pre každú zosnovanú vojnu platí, že ju poháňajú skryté záujmy

minoritnej triedy kapitálu, ktorá z nej vyjde bez psychickej, fyzickej a majetkovej ujmy.

III.

Každá nová Budova vojny má svoje zákonitosti vývoja.

Jej architekti žijú, na rozdiel od prízemných ľudí, vo sfére božského pokoja.

Globálny kapitál chce mať vo svete len jedného vrchného pána.

Preto všetky národy postupne majú povinnosť prispôsobiť sa chúťkam Američana.

Podľa teórie a praxe zdeformovaná globalizácia chce žiť podľa pravidiel unipolarity.

Z tohto dôvodu každý vojnový plán predpokladá, že existuje nepriateľ zarytý.

Toho treba zničiť pod heslami ochrany demokracie, slobody a boja proti terorizmu.

Príprava na vojnu tak otvára náruč pre svoju zvrhlú pani – Ideológiu fašizmu a nacizmu.

Úlohou „vznešenej pani“ je šíriť strach, nové metódy výchovy, brutalitu,

aby národ pod ťarchou novej mocenskej dimenzie zmenil svoju mentalitu.

Vedel rešpektovať časté vládne a globálne triky,

zásluhou ktorých si osvojí nové fyziologické a politické tiky.

Kapitalizmus sa v dvadsiatom storočí dvakrát zachránil svetovými vojnami.

A ako svedčí vojna na Ukrajine, kapitalizmus týmto štýlom sa ďalej chce presadzovať dejinami.

IV.

Moja mama už dávno zomrela a ja som v strednom seniorskom veku.

Touto básňou hľadám odpovede, prečo konflikty a vojny musia existovať aj v modernom novoveku.

Veď prírodných zdrojov, techniky a bohatstva z činorodej práce je pre každého nadostač.

Dôvody z utrpenia, chudoby, biedy, vojnových útrap nevie odhaliť ani skúsený politický pátrač.

Mier je stav, keď nad pobytom človeka v jeho krajinnom prostredí vládne nebeské slnko a svetlo.

Keď sociálna láska dáva silu, aby všade všetko v prospech človeka kvitlo.

Mier je pavlačou, cez ktorú sa ľudia stretnú, rozprávajú a vedia si porozumieť,

k čomu prispieva div moderného sveta – slobodná sociálna sieť.

Mier je stav priazne, porozumenia a spolupráce rovnoprávnych národov,

z ktorých žiadny sa neusiluje o svetový trón manipuláciou svojich tajných kódov.

Mier je stav rešpektovania miery každého vo všetkom, ľudských a božských cnosti.

Je to poriadok ľudských spoločenstiev porovnávaných podľa pozitívnych zdatnosti.

Za obdobia skutočného mieru sa existencia človeka zakladá na smrti v rodine.

Z tohto dôvodu si človek svoj nárok na život potvrdzuje v každej hodine.

V.

Západný kapitalizmus pri stavbe Budovy vojny sa opiera o svoje pevné piliere.

Svoje dejiny pokladá za univerzálne, ostatní sa musia ( ! ) podriadiť, zabudnúť na svoje maniere.

Zákon unipolárnej globalizácie je jasný – vo všetkom zásadnom počúvať strýčka Sama.

Príkladom poslušnosti je Európska únia, prvá európska dáma.

Mocenské ovládanie globálneho kapitálu majú chrániť bruselské vojenské kabarety.

Ich príslušníci, opití aureolou vojenskej slávy, vraj na svojich hlavách nosia mierové barety.

Vládna moc nadriadená občanom pracuje podľa pravidlá „členstvo zaväzuje“.

Všetci sa prispôsobia vojenskej agende, ak strýčko Sam podlé plány kuje.

Z ľudskej podstaty bolo vyčlenené globálne kacírstvo, reprezentované nadnárodnými štruktúrami.

Tie stratili mieru, nadobudli bohatstvo a moc, vedú vojny s národnými kultúrami.

Život vojnami si vojenské a priemyselné komplexy organizujú v mene kapitalistického rastu.

Ten má prednosť pred všetkými problémami, ktoré môžu viesť k spoločenskému balastu.

Svätým grálom pre stavbu Budovy vojny sú najväčšie Bankové domy.

Modernými dejinami kráčajú v utajení, aj ich zásluhou sa organizujú najväčšie svetové pohromy.

VI.

Ľudia nie sú vedomými občanmi, schopnými ochrániť sa pred globálnou politikou.

Zásluhou nej boli v Európe zničené piliere národnej moci nadnárodnou klikou.

Národ bez reptania a odporu prijal nadštátnu tvorbu vôle z Bruselu,

aby plnila požiadavky nadnárodného politického kartelu.

Plány Tretej ríše boli po dlhých rokoch Úniou materializované.

Masy občanov členských štátov boli do moderného otroctva bez náhrady predané.

Ústavní činitelia národných štátov sú pod mocou globálnych kapitalistov,

ktorí cez propagandu pokladajú národniarov za tvrdých populistov.

Výlučná vnútroštátna tvorba vôle je základnou podmienkou schopnosti a síl každého národa.

Ten sa potom ani v otázkach vojny a mieru nepoddá v pozícií maróda.
Pre odpor proti stavbe Budovy vojny je dôležité mať zmienený národný pilier.

Aby nechýbali politické, ľudské a vojenské prostriedky, ako ochrániť mier.

Národné záujmy sú záujmami občanov, bez ich súhlasu sa nesmie ich osud zveriť do cudzích rúk.

Svojvoľné rozhodovanie vládnej moci môže národ zahnať do košiara vojnových múk.

VII.

Pod heslami slobody a európanstva boli Majdanom zničené podmienky mieru.

Z ukrajinského národa Západ sformoval fašistické a nacistické sily, tie dostali premiéru.

Premiérou získali právo vládnuť tvrdou rukou, vojnovým terorom.

Západ sa začal pýšiť kyjevskou vládou, jej „demokratickým“ honorom.

Na troskách krvavých vojnových útrap na Ukrajine si Západ zriadil Koloniálnu správu

pre militarizáciu východného krídla Európy, pre nástup proti Rusku a pre jeho nápravu.

Podľa Pax Americana národy vo svete nesmú prijímať doktríny z ruského modelu sveta.

A z tohto dôvodu Západ si vyhradil mať povinnosť použiť zbrane a vojnu ako svoje právo veta.

Koloniálna správa Ukrajiny tomuto právu má plne slúžiť.

Ukrajinský národ svoju túžbu po európanstve si vojnou s Ruskom musí zaslúžiť.

Pod heslom „Sláva Ukrajine!“ sa ľudský život vojnou rozvracia, potiera.

Svedčí to o tom, že Koloniálna správa ukrajinský národ z kože zodiera.

Kyjevská diktatúra nesníva o mieri, lež o ďalšej vojne.

Núti členské štáty Únie permanentne financovať jej slávu a zbrojné.

VIII.

– Povedz mi mama, čo je mier, veď každý o ňom vraví ?!

Všetko je zahalené tajomstvom, pretože neviem, či sa ešte slávi.

Mier – to je detský rozprávkový svet rodiny a okolia.

Mier – to je láska medzi ľuďmi, prostredie sveta bez chamtivosti.

Mier – to sú plány do budúcnosti, založené na ľudskej práci a plodnosti.

Mier – to sú usmievavé a obetavé ženy, ochotné pracovať a rodiť zdravých potomkov.

Mier – to je moderná architektúra, prostredie útulných a zdravých rodinných domkov.

Mier – to je spravodlivý politický poriadok, z ktorého nemôžu vyrastať pre národ žiadne hrozby,

aby sa národ mohol dočkať výnosnej žne, letnej kosby.

Mier- to sú ovocné sady sladkých jabĺk, sladkého hrozna, jarných a letných kvetov.

Mier – to je nebeská obloha bez delostreleckých sálv a vojenských preletov.

Mier – to je základná podmienka, aby človek prežil život so sebou a blízkymi v režime dovolenky.

Mier – to je právo všetkých ľudí, aby si štátna moc nerobila právo na ich životy vydávať povolenky.

IX.

Korene zla Západu treba hľadať v taviacom kotlíku globalizácie, ktorý podporuje postliberalizmus.

Boj proti koróne a vojna na Ukrajine ukazujú na proti – občiansky a proti – ruský šovinizmus.

Občania v politike už nesmú mať slobodnú voľbu, ľudské práva, patria pod osud ekonomiky.

Zásluhou technologického pokroku všetkým hýbu globalisti s tvárou láskavej mimiky.

Podľa globálnych pánov ľudia majú zabudnúť na svoje ľudské bytie, na svoj pobyt v slobode.

Iba podľa pravidiel technokratov je povinnosťou ľudí nažívať vo vzájomnej zhode.

Postliberalizmus priamo podporuje vojnu v mene ekonomického rastu.

Na Západe už nie je kto bojovať za mier, ten bol politikmi zaradený do kategórie balastu.

Po vzore ekonomiky bola politika ako vec verejná v tichosti zrušená.

Hŕstka z triedy kapitalistov bola týmto darom, na jej popud, veľmi potešená.

Otázky ľudského života či zákony rastu – ich posúdenie v alternatívach nepatria politickému boju.

Kto bude protestovať proti vojne a za mier s Ruskom, bude zaradený k organizovanému odboju.

V postliberalizme demokratický a právny štát už nemá žiadne významné a dôležité miesto.

Veľkodušný prejav priazne každého občana k vojne má symbolizovať fašistické gesto.

X.

Pre západnú civilizáciu sa liberalizmus zmenil na Danajský dar.

Ten mal kapitalistom pomôcť, aby sa im definitívne poddal nenávidený „ruský cár“.

Z Trójskeho koňa povyskakovali tí najodpornejší bojovníci za svet globálneho kapitálu.

Bez obmedzení roztočili kolotoč vojnového rituálu.

Na všetkých možných fórach debatujú, vykrikujú, prisahajú, že Ukrajina bude víťazom vojny.

K tejto méte je treba ešte viacej otvoriť štátne pokladnice a podporiť priemysel zbrojný.

Danajským darom si Západ sám koleduje o novú svetovú vojnu.

Za žiadnu cenu už nechce robiť politiku demokratickú, ľudskú a dôstojnú.

Hrá vabank, všetok svoj majetok vsadil na schopnosti kyjevských nacistov,

aby občanov Únie a občanov Ukrajiny zbavili myšlienok pacifistov.

To všetko v mene víťazstva nad Ruskom a záchrany globálneho umelého sveta.

Už teraz ľudskému bytiu človeka prisudzujú iba hodnotu Beta.

Za Alfa samcov nového svetového poriadku sa pasujú majitelia umelej inteligencie.

Tí nechcú a nemôžu chápať, že to bude konečná pre globálny kapitál so znakmi dekadencie.

XI.

Organizovanie vojen, ohrozovanie mieru, to nie sú dejinné náhody, ktoré nikto nechcel.

Pre každú vojnovú aktivitu čas pre triedu bohatých a mocných vždy dozrel.

Politická rovnosť všetkých občanov krajiny nikdy nebola možná.

Z toho vyplýva fakt, že trieda vojnových štváčov nikdy nebola úprimná, ľudská a zbožná.

Ak by voľbami politikov bolo možné dosiahnuť politickú rovnosť, boli by zakázané.

Preto musí byť vedomie občanov „demokratický“ formované a zamazané.

V politike je možné sa hrať na poslov mieru, ak treba, dať výhybku k vojnovým plánom.

Po mníchovskej konferencií je všetko jasné: Rusko treba zničiť, má patriť novým pánom.

Celá generácia západných politikov bola vychovaná podľa amerického vzoru.

Nemá myslieť a konať podľa záujmov občanov, lež plniť úlohy podľa globálneho dozoru.

Aj preto zatiaľ boj za mier a proti vojne občanov nenadchol, je v polohe sladkého spánku.

Tí, ktorí sa už zobudili, zatiaľ postúpili k osobnej pohode na vlastnom gánku.

Poučenie: liberalizmus za subjekt dejín vždy presadzoval slobodu jednotlivca, jeho intimitu.

Bolo zdeformované myslenie a správanie občanov: obrana mieru vyžaduje kolektívnu identitu !

XII.

Bez kolektívnej identity nebolo možné Slovenské národné povstanie proti vojskám Nemecka.

Bez kolektívnej identity si Západ s Bruselom strčili členské štáty Únie do vrecka.

Bez kolektívnej identity vládna moc slovenskému národu určila za nepriateľa Rusko.

Okrem Ruska a Putina vládnej moci a Západu prekáža Lukašenko a Bielorusko.

Napokon naša vládna moc sa otvorene hlási k náboženstvu unipolárnej kolektívnej identity.

Tým Západ dosvedčuje, že národy Európy stratili svoju slobodu a v politike princíp parity.

Manifest „Za slušné Slovensko“ sa už v prvej vete zmieňuje o vražde Jána a Martiny.

Lež v roku 2018 nepadlo ani slovo o tom, akú vojnu vedie kyjevská moc na východe Ukrajiny.

Podľa Manifestu Slovensko úspešne zvládlo zápas o miesto v Únií a NATO.

Bola to skôr vôľa politikov – zradcov, ktorí bojovali o členstvo podvodom a srdnato.

Teraz, po mnohých rokoch, vidíme, že členstvo je o tragédií, nie o národnej sláve.

Také hodnotenie, žiaľ, nesmie vznikať v žiadnej voľbami pomazanej hlave.

Občania vo veci Únie sa nesmú zaujímať o jej nacistické korene.

Členstvo vo vojenskom Pakte je výrazom politiky Američanov a nimi ponúknutom ramene.

XIII.

Američania nemajú skutočných priateľov v národoch sveta, len svoje záujmy.

Tie formulujú rôzne politické, vojenské kliky a korporácie, aby vláda nad svetom ostala bez ujmy.

Roky žijeme v klamstve, že pre bezpečnosť krajiny je dôležité NATO, nie priateľská zmluva.

Vojenské dobrodružstva Pax Americana vojenský Pakt na plecia všetkých členov presúva.

Celý Západ sa tak odľahčuje od bremena nastavenej morality.

V skutočnosti proklamovaná obrana je len o ochrane Američanmi požadovanej unipolarity.

Slovensko sa prispôsobilo tejto politickej hre, hoci z toho nemá žiadne zisky.

Z princípu „členstvo zaväzuje“ Slovensko má držať krok a občania „pysky“.

Stratégia Západu je celkom jasná: urobiť všetko pre víťaznú vojnu Ukrajiny.

Za každú cenu, hoci Ukrajine ostane len mŕtvolný zápach a spálená zem domoviny !

Po víťaznej vojne narastú Západu chúťky a proti Rusku sa pripravia nové intrigy a boje,

aby ruská civilizácia definitívne zomrela na nekonečné vnútorné rozbroje.

Za stratégiou o ťažení Ukrajiny a Západu na východ sa skrýva posmrtná maska Hitlera.

Preto sa prezident Ukrajiny za jasotu politikov Západu po jej metropolách poneviera.

XIV.

Pre vojnu na Ukrajine je aktuálne heslo “Smrti vojnu – vojne smrť !“ – to je zámer chrabrý.

Také heslo svojho času šíril slovenský básnik Rudolf Fabry,

keď upozornil, že zlatou knutou vládnuť sa nedá, ani dosiahnuť svetový trón bombou z neutrónu.

Takéto poučenie by mal dostávať každý politik Západu do svojho mobilného telefónu.

Vojnoví štváči nemôžu chápať, že Rusko sa nedá Ukrajinou a Západom vojnou zničiť.

Zradné média sa rozhodli štvať do vojny, po svojich chlebodarcoch sa opičiť.

Kto na vojne na Ukrajine nesie politickú vinu, ten má povinnosť naplniť Fabryho heslo.

„Láskavý“ Západ sa tvári, že s vojnou nemá nič , je muzikant, nie je to jeho remeslo.

Lenže mníchovskou konferenciou dosvedčil, že o mieri s Ruskom nepadlo ani slovo.

Zo všetkých úst politikov zaznievali vety, že pre vojnu sú potrebné ďalšie zbrane a olovo.

Občanov členských štátov Únie určite šokuje, že ich zástupcovia majú tak silno vymyté hlavy.

Pritom je jedno odkiaľ kto z nich pochádza: či z Francúzska, Nemecka alebo z Varšavy.

Zdá sa, že politici v Mníchove celkom vedomé prijali skôr iné heslo „Smrti život – životu vojnu !“

S takýmto heslom politici majú skúsenosť, veď organizovali „pandémiu“ a vakcinačnú kojnú.

XV.

– Blížime sa k strašnejšej vojne ?! – kladiem si otázku a predpoveď pri strate rozumu politikov.

Mohla sa bezpečnosť Európy riešiť bez Ruska a tak, že Únia príde s nápadmi vlastných trikov ?

Nová „Mníchovská dohoda“ dala vojne na Ukrajine nové impulzy, nový smer.

Riešila iba koristnícke záujmy Západu, bez Ruska pochovala túžobne očakávaný mier.

Jeho rozhodnutia vedú Európu do záhuby, nepriniesli pichnutie Ruska špendlíkom.

„Demokratický“ Západ sa stále hrá na Obra, ktorý sa nebude baviť s trpaslíkom.

Pred občanmi sa skrýva fakt, že Únia vo všetkom počúva šéfa Strýčka.

Pozorne prikyvuje, provokuje Rusko, financuje kyjevskú diktatúru, slovom, svojho šéfa hýčka.

Ten vymyslel a nariadil geopolitickú hru: navždy rozdeliť spoluprácu Ruska a Európy.

Vo všetkých ukazovateľoch spolupráce padli dohodnuté stropy.

Amerika je v transatlantickom partnerstve tou hlavnou škodnou.

V konečnom ťažení proti Rusku sa Európa môže stať hlavnou silou bodnou.

Na programe dňa je teda otázka, či Únia sa dá vtiahnuť do tretej svetovej vojny.

Pretože Európa či svet už nemusia mať šancu na budúcnosť, nať život mierový a dôstojný.

XVI.

Amerika v skutočnosti financuje Ukrajinu, aby sa na jej území udržala Koloniálnu správa.

Nepomáha ochraňovať demokraciu, slobodu a suverenitu, ani neochraňuje ľudské práva.

Každý dolár vložený do kyjevskej diktatúry je iba o jej záchrane,

čo môžu zabezpečiť v súčinnosti s celým NATO-m, len ťažké, efektívne zbrane.

Je možné pri bezhraničnej konfrontácií Západu s Ruskom zachrániť bezatómový vek ?

Je možné dúfať, že so zničením ruskej civilizácie nezavládne na planéte pravek ?

Pri týchto otázkach sa vynára tretia, najzásadnejšia, ktorá propagande Západu protirečí.

Ktorá strana musí prehrať, aby naša Európa a celá planéta ostala v bezpečí ?

V záujme záchrany Európy, ľudstva a planéty musí kapitulovať Západ !

Rusko má právo na svoju existenciu, právo na jej likvidáciu má svet vyhlásiť za koristnícky nápad.

Kapitulácia Západu sa môže udiať len v mierovom režime, či kapituláciou kyjevskej moci.

Tretia cesta je nevratná, viedla by iba k večnému spánku v atómovej noci.

Odpoveď na tretiu otázku v tomto momente predstavuje iba logickú hypotézu.

Vojnový stret na území Ukrajiny rozhodne, ktorá strana získa právo na víťaznú tézu.

XVII.

– Povedz mi, mama, čo je mier, veď každý o ňom vraví ?!

Mama už neodpovie, pretože jej Osud ani na Boží príkaz to nenapraví.

Kto v srdci nosí lásku, má múdrosť svojich predkov a úctu ku kolektívnej identite, odpoveď nájde.

Túžba po mieri je tak veľká a splniteľná, ako keď človek v ranné zore verí, keď k noci zájde.

Na Ukrajine Rusko bojuje o svoju záchranu, jeho osud je nádejou pre budúcnosť sveta.

V mene mieru staré chamtivé štruktúry Západu sa pominú, nastane pozitívna politická odveta.

Podľa nových pravidiel príde príležitosť, čo ostane z globálneho kapitálu a čo sa musí zničiť,

aby sa jeho štruktúry nemuseli po starých časoch bezbreho opičiť.

Nútiť Ukrajinu do víťaznej vojny s Ruskom je znakom politickej imbecility.

Západná propaganda sa správa k občanom Únie, aby označili zničenie Ruska za znak legitimity.

Občania Únie majú veriť predstaviteľom Západu, že ich konanie je ľudské a prijateľné.

Pritom má platiť ich nápad, že občania nesmú rozhodovať o mieri a vojne, je to neprijateľné.

Do vojny proti Rusku nás vedome ženú Spojené štáty, NATO a EÚ – „svätá globálna trojica“.

S podporou vlád členských štátov robia kroky, aby ich zvrhlosť podporovala občianska ulica.

XVIII.

Vojna na Ukrajine nie je muzeálna, statická, materializovaná dioráma.

Vojna na Ukrajine je skutočná, krvavá, ničiaca, zúfalstvom naplnená dráma.

Rusko vedie špeciálnu vojnu s veľkým ohľadom na civilné obyvateľstvo.

Ohľad sa zakladá na poznaní, že ide o dva slovanské národy a ich priateľstvo.

Pre Rusko je to vlastenecká vojna, keďže Majdanom bol zrušený mierový právny stav.

Poslaním vojny z pohľadu Ruska je nastoliť mier podľa ruských bezpečnostných predstáv.

Kapituláciou Kyjeva bude nastolený nový právny stav, do náručia mieru Drakovi spadne hlava.

Vtedy Západ pochopí, že Rusko sa ťažko poddá, hoci ako korisť je veľmi lákavá.

Na Ukrajine nestačí dosiahnuť mier spôsobom, že ruské vojska z vlastnej vôle odídu domov.

Mier je spravodlivé politické spoločenstvo národa, ak ostane kyjevská diktatúra, bude pohromou.

Vieme si predstaviť Hitlera, že podpíše kapituláciu a ostane vládnuť Nemecku pre jeho obnovu ?

Vieme si predstaviť, že pri jeho kriminálnej a politickej vine dostane právo poskladať ríšu novú ?

Také predstavy a plány kolujú medzi zradnými politikmi Západu.

Zachovať Koloniálnu správu nad Ukrajinou je možné iba na ich spôsob mieru – bez iného nápadu.

XIX.

Existuje politický kód, ktorým je možné so Západom dopracovať sa k spoľahlivému mieru.

Použitie kódu je založené na úsilí národov Západu urobiť do jeho ekonomiky poriadnu dieru.

Vojnu vždy privádzajú na svet chamtivé záujmy triedy kapitálu – vojnových štváčov.

Bojovať proti ním morálkou je strata času, jediné riešenie je navždy zbaviť sa vojnových hráčov.

Záhada potlačenia záujmov triedy kapitálu je skrytá vo fungovaní trhovej ekonomiky štátu.

V politických aktivitách sa občania potrebujú dopracovať k vedomiu, že našli jej podstatu.

A ak sa podstata skrýva, tak záujmy triedy kapitálu vyrastajú z jej autority a ekonomickej moci.

Ekonomická moc určuje, že o ničom zásadnou nemôžu rozhodovať námedzní otroci.

Hitler radil priemyselníkom, že po vzoru ekonomiky sa v politike neuplatňuje zákon demokracie.

Z toho vyplýva, že o príprave a vojne rozhodujú monopolisti a protežovaní členovia partokracie.

Spravodlivé riešenie spočíva v obmedzení moci kapitálu nastolením ekonomickej samosprávy,

aby noví radoví spoluvlastníci firiem mohli rozhodovať- zrušiť kapitalizmus chamtivý a dravý.

Táto alternatíva pre poľudštenie politiky a ľudského sveta sa na Západe ani nespomína.

Voľba novej alternatívy nesmie byť úspešná, nech iba čierny dym stúpa z vatikánskeho komína.

XX.

Spojenie politických záujmov USA a Poľska je tragickým príkladom transatlantickej spolupráce.

Vojna sa musí premeniť na Waterloo pre Rusko, Putina vymeniť – je to hon ako na zajace.

V úlohe poľnohospodárov sejú do ruskej spoločnosti semienka pochybnosti a zrady.

V úlohe poľovníkov chcú poraziť jadrovú veľmoc na svoje vlastné návnady.

Je to šialené, keď vojnoví štváči plánujú zriadiť pre Rusov nový medzinárodný trestný súd.

Ani ich nenapadne v činoch pribrzdiť, pretože nemajú potuchy, ako sa môže zavŕšiť ich osud.

Spoločne plánujú vybudovať nový svet, v ktorom Rusko nebude mať žiadne čestné miesto.

Zo svojho zlosovacieho bubna vytiahli los: pre Rusko žiadnu milosť, žiadne gesto.

Zaslepení nenávisťou k Rusku nemajú žiadnu súdnosť. Sú pripravení na totálnu konfrontáciu ?

Ich dobrodružná cesta k zničeniu Ruska môže vyvolať vo svete masovú kremáciu.

Víťazstvo nad Ruskom vraj predstavuje poľský a európsky zmysel života !

Za takúto drzosť by každým suverénnym národom mala byť podaná do Varšavy protestná nóta.

XXI.

V dvadsiatom prvom storočí má Rusko právo na svoje sebaurčenie.

Tak ako všetky národy Európy pod jarmom Európskej únie.

Po novom svetový poriadok má byť upravený na princípe multipolarity.

Rusko chce mať v tomto svete svoje miesto na základe priateľstva, spolupráce a solidarity.

Oválna pracovňa prezidenta nech sa stará o rozvoj svojej americkej rezervácie.

Svet má zamietnuť, aby USA predpisovali svoje predstavy o ochrane slobody a demokracie.

„Starostlivá ochrana“ je vždy založená na rozvrate života krajiny a práci ekonomických vrahov.

Skutočná sila národov spočíva v odvahe a schopnosti donútiť USA, aby si dali od ochrany pohov.

Západ si dal zadanie ovládnuť cez Ukrajinu Ruskú civilizáciu – je to rasizmus !

Vraj skvelú budúcnosť Rusku môže poskytnúť len priateľsky americký politický turizmus.

Ten sa presadzuje vo svete všetkými prostriedkami pod heslami, že je demokratický a univerzálny.

Podporovaný silnou propagandou sa snaží budiť dojem, že je akčný, pritom však skôr teatrálny.

Pravda sa otáča naruby, svet vraj teraz trpí pod ruskou nadvládou a imperializmom.

Občan Západu si môže vybrať: Západ alebo Rusko je nasiaknuté cynizmom ?

XXII.

Pozrime sa, akú slobodu a demokraciu na Ukrajine NATO-m ochraňuje Západ.

Majdan sa zmenil na krvavú drámu s cieľmi: ukázať zločinnosť štátu, nastoliť prozápadnú moc.

Privolenie k účasti na novej moci fašistických a nacistických síl – to bol hlavný nápad.

Nové štátne „hudobné teleso“ založilo vnútroštátnu vojnu – tou Západu prišlo na pomoc.

Američania si z „hudobného telesa“ urobili regenta pre svoju Koloniálnu správu,

ktorej vojenský Pakt zahájil silnú militarizáciu krajiny.

V zahraničnej politike padla neutralita a začali silné útoky na ruský svet a jeho každú hlavu.

Na ukrajinský národ sa prisali ekonomickí vrahovia, aby čo najviac nektáru vysali z jeho domoviny.

Správa veci verejných s účasťou občanov sa nekonala, pod diktatúrou sloboda slová nemá zmysel.

Mimo Donbasu a Krymu strach z nelegitímnej moci udržiava národ v pokore.

Namiesto nastolenia mieru Kyjev urobil z Ukrajiny prepadlisko – dieru, ktorú má chrániť Brusel.

Ten dostal povinnosť financovať Koloniálnu správu, veď má plno zlatých dukátov v svojej komore.

Pod správou Západu nebolo možné nastoliť občiansky mier, prípravy na vojnu boli v plnom prúde.

Čakalo sa len na okamih, keď medveďovi prasknú nervy a neostane v svojej zimnej búde.

XXIII.

Prezident Ukrajiny predložil Západu svoj mierový plán.

Je jednoduchý: stačí, aby ruské vojska odišli domov a Krym aby sa vrátil do lona Ukrajiny.

Lenže nad týmto plánom sa tyčí otázka: môže mier a slobodu Ukrajine garantovať kyjevský klan ?

Veď ten mal osem rokov v rukách moc, o mieri nesníval, mal a má svoje – západné vidiny.

Prezident nesplnil svoj sľub, že ukončí vojnu na Donbase, podporovaný minskými dohodami.

Namiesto toho zavelil do ďalšej vojny, tým posilnil vieru Západu k nástupu na Rusko.

Svojou premenou ducha vystavil krajinu biede, aby sa zahltila rozvalinami a mŕtvolami.

Príkladným štváčom a podporovateľom kyjevskej diktatúry sa stalo Poľsko.

Aj keď USA, NATO a Únia roky štvú Ukrajinu do vojny, iba na Rusko padlo ódium útočníka.

Západ si iba na základe svojich vyhlásení pripína na hruď medailu: Posol slobody a mieru.

Pre zastretie svojich skutočných úmyslov so slovanskými národmi iba srdcervúca vzlyká.

Propagandou a ďalším zbrojením si chce svojou predstavou o mieri získať u občanov silnú dôveru.

Západ sa chvastá, že bojuje za mier pre Ukrajinu,lež Rusku nedoprajem život v mieri a pokoji,

pretože predpokladá, že Rusko sa oslabí a vyčerpá, keď bude neustále v plnej zbroji.

XXIV.

Takáto chiméra politiky predpokladá dlhú vojnu, úplne zničenie štátu a ukrajinského národa.

Západu na Ukrajine nezáleží, je len závalom a prostriedkom pre naplnenie globálnych cieľov.

Preto vyrástla veľká túžba podporovať Ukrajinu, aby bojovala do posledného vojaka a maróda.

Na podporu tejto politiky boli sformované celé pluky pomáhačov a karáteľov.

Strašnejšia vojna sa k nám blíži, pretože v spoločnosti predstava o ochrane mieru absentuje.

Strýko Sam, NATO a Únia úmyselne vypadli z hľadáčika vojnových štváčov – vinníkov.

Priať Ukrajine mier a súčasne vojnu a zničenie Ruska, to sa vôbec nezhoduje.

Základom mieru bude, ak budú oba národy žiť v priateľstve a bez západných pištoľníkov.

Architektúra mieru má byť založená na zrušení pilierov konfrontačnej politiky Západu s Ruskom.

Vojnoví štváči sa nebudú sami identifikovať, že sú vinníkmi, to musia zvládnuť občianske sily.

Ak sa občianske sily neprebudia a zlo bude lepené na ploty Ruska, ochrana mieru bude fiaskom.

Západná predstava o mieri v Európe je fašistická. Je to len bublanie, akoby hovorili morské vily.

– Ukrajina plní úlohu NATO, prelievame našu krv, – priznal ukrajinský minister obrany.

Po akom mieri potom tuží Ukrajina, keď jej národ sa poddal Koloniálnej správe bez zábrany ?

XXV.

Ako chce byť ukrajinský národ slobodný a pritom je bez štátnej a národnej suverenity ?

Štátna , nezákonne nastolená polo-fašistická moc je len výkonným orgánom cudzích záujmov.

Zo smrti ukrajinských vojakov, z utrpenia národa, z rozvratu celej zeme iba Západ má benefity.

Kyjevskej diktatúry sa zaslúžila, že národ stratil svoju hrdosť, dôstojnosť, moc, žije z dojmov.

Západ vydržiava Ukrajinu ako svoju politickú prostitútku,

ktorá sa úplne zverila do rúk bohatého západného šviháka – ľudomila.

Každý rozumie tomu, že prostitútka môže existovať len bez suverenity, inakšie dostane tvrdú dutku.

Za svoj výkon jej patrí odmena len vtedy, keď je jasné, že sa švihákovi podvolila.

Pod vedením štátnej diktatúry je požadovaný iba jeden znak suverenity – účasť v tvrdom boji.

Ukrajinci majú veriť tomu, že bojujú za svoj mier, už nesmú vedieť, že sú v službách strýčka Sama.

Nečaká ich žiadna odmena, ani nádej, že na Západe sa z nich stanú skvelí kovboji.

A tak sa ďalej odvíja a predlžuje neľútostná vojnová dráma.

Podľa médií, napriek pochybnostiam, svet vraj praje Ukrajine víťazstvo,

aby bolo možné navždy zničiť a vymiesť z planéty „ruské kacírstvo“.

XXVI.

„Fantastický“ mierový plán prezidenta Ukrajiny podporili na Slovensku jeho ústavné hlavy.

Spoločne s Úniou a NATO-m jednotne stoja na strane Ukrajiny a medzinárodného práva.

Ústavné hlavy prehlásili, že Ukrajina je strana demokracie, je hodná mierovej slávy.

A keď pevne stoja za ukrajinským ľudom, čomu sa Ukrajina bráni, o tom sa nerozpráva.

Nie je to žiadna obrana slobody, demokracie a práva rozhodovať sa o vlastnej budúcnosti.

Keď bolo priznané, že národ plní úlohy NATO, tak Ukrajina plní právo Ameriky na svetový trón.

Víťazstvom nad „autoritatívnym despotizmom“ Ruska má Ukrajina ukázať svetu svoje zdatnosti.

Pre budúcnosť Ukrajiny bude dôležité jediné miesto: postaviť sa na bruselský perón.

Pripomeniem našim ústavným hlavám, čo George Soros jedného času o Ukrajine riekol:

Potrebujeme Ukrajinu ako torpédo vo vojne s Ruskom, osud občanov sa nás vôbec netýka !

Hnev Západu k Slovanom – Ukrajine či Rusku – v tomto storočí ako z Fontány zla vystriekol.

Západu sa netýka ani osud Slovákov a Čechov, za túžbu žiť v jeho náručí sa tvrdo pyká !

Podľa Brzeninského Slovania sú najvzdorovitejšie národy, ktoré treba zlikvidovať bez stopy.

Na tomto zámere sa pracuje – za vzdorovitosť sa musia Slovania dostať do stavu potopy.

XXVII.

Našim ústavným hlavám vyhovuje žiť so súhlasom Západu na úrovni postavenia jeho análu.

Tomuto postaveniu prispôsobujú zákony a úlohy národu a štátnemu personálu.

Kolaboranstvo ústavných hlav sa potvrdzuje v tom, že postoje politikov Západu sú verejne známe. Manipulácia vládnej moci a médií v nenávisti k Rusku a chvále Ukrajiny je nekonečná.

Ústavné hlavy nemaj odvahu viesť občanov k poznaniu, že z náručia Západu odchádzame.

Aj keď je Západ v kríze, dekadencií, sú v istote, že iba v jeho náručí budúcnosť bude slnečná.

Slovensko sa v štruktúrach globálneho kapitálu pokladá za aktívneho garanta financovania vojny.

Bez súhlasu občanov slovenský národ bol hodený do náručia ekonomických vrahov.

Spoločne s bojom proti „pandémii“ zadlženosť Slovenska bola daná na systém „podvojný“.

Ak by sa národy Slovanov stretli na spartakiáde, šťastím a mierom by ožil pražský Strahov.

Ústavné hlavy svoju štátnickú múdrosť prezentovali v svojom prehlásení cez naučené frázy.

Nimi chcú ohúriť svet a občanov Slovenska, že ich múdrosť nie je falošná.

Skôr mi však pripadá, že sú izolovaní od ľudského ducha, akoby pochádzali z púštnej oázy.

Myslenie ústavných hlav iba svedčí, že na Západe zavládla duchovná nivelizácia plošná.

XXVIII.

Minister obrany vyjadril ľútosť, že západné spoločenstvo nebránilo Ukrajinu pred ruským vpádom.

To je falošný plač, pretože USA, NATO a EÚ nemohli Ukrajinu obrániť pred sebou, Západom.

Ukrajine bola daná „dôvera“ byť miestom zrodu nenávisti k Rusku, začiatkom bratskej vojny.

Západ dal nacifikácií a militarizácií na území Ukrajiny zelenú.

Z úst politikov Západu zaznieva výsmech, že Rusko svoje ciele nedosiahlo, Putin je nespokojný.

Ak mal Západ na Ukrajine zasiahnuť, tak proti štátnej moci a vojne proti Donbasu cielenú.

Takúto pomoc Západ Ukrajine nemohol poskytnúť, veď sám bol tvorcom štátneho prevratu.

Zákonnú pomoc Ukrajine mohlo poskytnúť len osamelé Rusko,

ktoré uverilo, že minskými dohodami Ukrajina nebude od nikoho potrebovať ratu.

V alternatíve sa mohlo predpokladať, že k ruskej pomoci sa mohlo pridať Bielorusko.

Spoločným postupom Bieloruska a Ruska sa mohla uplatniť ochrana obyvateľstva Donbasu

proti kyjevskej diktatúre, ktorá začala slúžiť Koloniálnej správe Západu.

Takáto hypotéza si vyžadovala rovnako vojenský vpád bez svetového súhlasu.

Ruskému vpádu sa dalo zabrániť len skorším vpádom, aby Kyjev nedokonal nad Donbasom zradu.

XXIX.

Slovanské národy, zvlášť Ukrajina a Rusko, sa mali ochraňovať pred USA, NATO a Úniou.

Ich zradnou politikou odtrhli Ukrajinu od bratského zväzku – to bol prvý krok k vojne.

Druhým krokom k vojne bolo založiť vnútroštátnu vojnu s humanitárnou krízou.

Západných obyvateľov utrpenie obyvateľstva Donbasu nezaujalo, prijali diktatúru Kyjeva pokojne.

Tretím krokom k vojne bola povinnosť ignorovať mierové Minské dohody.

Silná militarizácia Ukrajiny pod vedením NATO bola štvrtým krokom,

ktorým bolo možné pripraviť plány Ukrajiny na ďalšie útoky na Donbas a Krym pre víťazné hody.

Vojna a militarizácia Ukrajiny nemohli byť spojené s jej hospodárskym pokrokom.

Nenávisť Západu k Rusku prirástla aj k srdcu kyjevskej moci, spoločne dosiahli zhodu v hodnotách.

Veď USA a NATO vedome nedali Rusku žiadne bezpečnostné záruky.

Za osem rokov sa proti ich politike a proti Kyjevu neobjavili protesty v diplomatických notách.

V západných spoločnostiach si obyvateľstvo s politikmi nedokázali k podpore mieru spojiť ruky.

Vojna na Ukrajine je vojnou proti Rusku, ktorú vedú zmiešané vojenské útvary

s rozhodujúcim príspevkom Ukrajincov, ktorých pre seba zneužívajú globálne vojenské potvory.

XXX.

Vo vojne na Ukrajine nejde o žiadnu politiku ruského imperializmu.

To iba prisluhovači Ameriky občanov Únie imperializmom Ruska zámerne strašia.

Ľudia nesmú veriť, že po kapitalizme môžu nastoliť lepší svet – ako hlásajú myšlienky komunizmu.

Z úst západných politikov sa slová menia na prach, ktorým hlavy občanov prašia.

Vo vojne na Ukrajine ide o politiku Američanmi presadzovaného unipolárneho globalizmu.

Ten ako najvzácnejší šperk a drahokam si Amerika chce uchovať na svojej hrudi na veky vekov.

Aby sa udržal a naplnil tento sen, tak za každú cenu chce zlikvidovať schizmu,

aby sa geopolitický rozkol zrušil podriadením sa Ruska bez jeho odporu a organizovaných priekov.

Veľký diel viny za vojnu na Ukrajine má politika Európskej únie.

Zásluhou jej nacistických koreňov sa z Oválnej pracovne ľahšie dávajú príkazy.

Vojna krok za krokom potichučky, záludne do všetkých pórov a časti Európy sa ako had sunie.

Politici národných štátov sú slepí a hlúpi, keď neveria, že Západ je pôvodcom vojnovej nákazy.

Pre ľudstvo na planéte je prijateľnejší multipolárny svet, ten nevedie národy do otroctva.

Absolútna moc pre USA a globálny kapitál – požiadavky, ktoré nebudú obsahom nového proroctva.

XXXI.

Slovensko pre Ukrajinu, – tak znel názov charitatívneho koncertu.

Tragické, až po ôsmich rokoch sme zistili, že na Ukrajine je vojna.

Zámer podujatia bol splnený, občanov bolo potrebné zorientovať na vojnu podľa ruského konceptu.

Patríme k Západu preto sa prezentujeme, že chránime mier, pretože naša spoločnosť je kojná.

V slovnom spojení o podpore Ukrajiny sa skrýva priepasť pokrytá trávou.

Kto sa pridá k takémuto spojeniu, nepotrebuje rozlišovať medzi kyjevskou diktatúrou a národom.

Je to schopnosť každého občana, aby rozdiel v pojmoch našiel svojou vlastnou hlavou

a nemusel podliehať propagande a davovej psychóze, nech sa radšej hodí maródom.

Logická operácia má byť založená na oddelení ukrajinského národa od kyjevskej diktatúry,

aby národ dostal príležitosť do čela štátu vybrať si predstaviteľov z demokratickej nomenklatúry.

Iba spojenie novej demokratickej moci s národom môže byť predmetom úprimnej gratulácie.

Pre spravodlivú podporu Ukrajiny je dôležité požadovať nastolenie novej demokratickej moci,

ktorá v svojom prvom kroku nastolí mier a zabezpečí, aby Ukrajine už neradili západní proroci.

XXXII.

– Povedz mi, mama, čo je mier, veď každý o ňom vraví ?!

Odpoveď o mieri treba pozorne hľadať, od mojej mamy sa už odpoveď nedostaví.

Vo viac vrstevnatosti ľudského života sa myslenie človeka a jeho názor môžu upravovať, tratiť.

Od jednotlivca, skupiny, triedy a davy ľudí sa spôsoby myslenia, predstáv a názorov rôznia.

To dáva globálnym skupinám, vládnucej moci a propagande „duté hlavy mlátiť“.

Poňatie mieru sa mení na potrebu vojny a poňatie vojny na zaistený mier, slová a pojmy sa prznia.

Individuálne bytie je založené na potrebe spravodlivého mieru pre každého,

lež záujmy osobné, skupinové, triedne, globálne dávajú otázke mieru a vojny politický zmysel.

Ten v náručí bohatých a mocných politické konanie mení podľa ich kritérií – mier pre vyvoleného.

Podľa nových kritérií sa potom rôznymi prostriedkami upravuje ľudská myseľ.

Myseľ človeka sa stáva predmetom ťažkej práce ochrancov vojny a mieru.

Tí horúčkovito organizujú nábor ľudí do zbrane, zhromaždení, aktívov, charitatívnych podujatí.

Každý sa potom usiluje v stanoviskách načrtnúť svoju pravdu, mať s ňou premiéru.

Tak sa môže stať, že človek túži žiť v mieri, ale podľahne podpore vojny, ostane v jej zajatí.

Snina, február 2023

Dušan Hirjak