Nedávno som v svojom príspevku predložil návrh na nový systém pre voľby do NR SR, ktorý je konštruovaný tak, aby umožnil občanom – voličom mať rozhodujúci vplyv pre výber kandidátov na poslancov. Teraz predkladám náčrt prípravy nového zákona o voľbe prezidenta SR. Aj v tomto prípade návrh je konštruovaný tak, aby zvýraznil dôležitú úlohu a vplyv občanov – voličov na výber kandidátov a na konečný výber prezidenta SR, ktorého bude podporovať významná časť občanov SR.
Náčrt prípravy nového zákona o voľbe prezidenta SR je konštruovaný aj tak, aby do prípravy a realizácie volieb k výberu kandidátov a samotnej voľby prezidenta nezasahovali všelijaké nadnárodné štruktúry a entity, respektíve rôzne cudzie sily a mocnosti. Zároveň, aby bol minimalizovaný vplyv rôznych skupín oligarchov zo Slovenskej republiky. Pri príprave nového zákona a jeho schválenia musia rozhodujúcu úlohu zohrať samotní občania pod vedením orgánov územnej samosprávy. Pri príprave náčrtu pre nový zákon som vychádzal aj zo skúsenosti z voľby prezidenta SR v roku 2019.
Nový zákon o voľbe prezidenta SR by nemal umožňovať, aby za prezidenta SR bol zvolený kandidát – kandidátka, ktorý ( -á ) nespĺňa ani základné požiadavky, potrebné k tomu, aby svojou prácou v prezidentskom úrade mohol – mohla dôsledne napĺňať sľub, predpísaný Ústavou SR. A z obsahu sľubu jasne vyplýva, že prezident SR má byť svojimi politickými a morálnymi postojmi národne orientovaný – vlastenec so schopnosťou na medzinárodnej úrovni a v globálnom rozmere suverenitu štátu a suverenitu občanov presadzovať a ochraňovať.
Opozícia z rozštiepenej sociálnej demokracie v súčasnosti každý deň vyplakáva nad politickým a morálnym profilom súčasnej prezidentky SR. Akosi veľmi skoro sociálni demokrati zabudli, že majú veľkú zásluhu na tom, že do funkcie prezidentky SR bola zvolená kandidátka Zuzana Čaputová. Sociálna demokracia vedome nasadila do boja o prezidentský palác svojho kandidáta Maroša Šefčoviča, podpredsedu Európskej komisie. Práve toto nasadenie zahatalo cestu do prezidentského paláca kandidátovi národne a vlastenecký orientovanému – Štefanovi Harabinovi.
Ďalej nechcem špekulovať, čo by sa stalo, ak by prezidentom SR bol Štefan Harabin. Nechám tieto úvahy na samotného čitateľa, ak sa nejaký nájde. Nech si čitateľ všimne, že nielen koalícia, ale ani opozícia nemá žiadny záujem na tom, aby boli komplet pripravené nové volebné zákony pre voľby do NR SR, pre voľbu prezidenta SR a pre voľby do Európskeho parlamentu. Momentálne platné zákony totiž veľmi dobre vyhovujú praktikám a záujmom rôznych oligarchických skupín, rôznych narýchlo stmelených skupín politických podnikateľov, rôznych skupín nadnárodne orientovaných, rôznych „odborníkov“ vychovaných v prostredí korporačných neziskoviek a podobne.
Personálne obsadzovanie kresiel v NR SR, v prezidentskom paláci a v Európskom parlamente je praktický v plnej réžií uvedených skupín, ktoré včas a v rámci hlučnej propagandy nadobudnú po formálnej a obsahovej stránke znaky dôveryhodnej politickej strany či politického hnutia. Všetkým takýmto skupinám ide len o to, aby v zmysle platných zákonov si občania – voliči, v skutočnosti ako spotrebitelia v supermarketoch, vybrali značku „tovaru“ pre mocenské použitie. Takáto „rozvinutá“ forma demokracie je absolútne výhodná pre všetkých politických dobrodruhov, pričom občan – volič si mohol svoje občianske a politické presvedčenie splniť účasťou na volebnom akte.
Občania – voliči sa nemôžu spoliehať a teda ani čakať na chvíle, keď NR SR prijme také volebné zákony, ktoré posilnia ich vplyv na výber kandidátov za poslancov NR SR, za prezidenta SR a za poslancov Európskeho parlamentu. Takéhoto darčeka v prospech občanov a v prospech posilnenia štátnej suverenity sa jednoducho nedočkáme. Riešením je iba to, že občania voliči si vytvoria svoje iniciatívne skupiny, a aj za pomoci členov rôznych politických strán a hnutí, ktoré pripravia návrhy nových volebných zákonov a tie sa dostanú do povedomia celej spoločnosti. Jednoducho, poslancov NR SR iba aktívna sila občanov môže prinútiť, aby prijali návrhy nových volebných zákonov, ktoré výrazne skvalitnia výber kandidátov a vyjasňovanie si toho, aké priority bude potrebné riešiť v rámci politického programu celej národnej spoločnosti.
I. Základné východiska náčrtu
Nastal čas pripraviť nový zákon o voľbe prezidenta Slovenskej republiky. V súčasnosti platný zákon č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta SR … už nezodpovedá potrebám spoločnosti, o čom napríklad svedčí aj nízka účasť oprávnených voličov na voľbe prezidenta SR v 2019 roku. V príprave voľby prezidenta SR vládna moc stratila z rôznych dôvodov iniciatívu, pretože možno ani nechcela túto iniciatívu mať a priestor v SR získal mediálny a marketingový obraz politiky, čo veľmi škodí občanom a celej spoločnosti.
Výber kandidátov na prezidenta SR a voľba prezidenta SR je výsostne vec verejná a nie vec súkromných firiem ( spoločnosti, agentúr ) a ich prisluhovačov. Príprava voľby prezidenta SR – je to obdobie, keď vec verejná je v rukách štátu a predovšetkým občanov. Je to obdobie, keď sa má hodnotiť činnosť a poslanie prezidentského úradu v širších súvislostiach a predovšetkým, keď sa majú nastoľovať rôzne politické témy na prediskutovanie nie s moderátormi, ale s občanmi ! Je to obdobie, ktoré má byť ukážkovým príkladom účasti občanov na správe veci verejných. Iba občania so svojimi zástupcami v štátnych a samosprávnych orgánoch a za pomoci týchto orgánov sa majú podieľa na výbere kandidátov na prezidenta SR, priebehu volebnej kampane a samotnej voľbe prezidenta SR.
Výber kandidátov na prezidenta SR a voľba prezidenta SR ako vec verejná má byť jednoznačne doménou verejnej správy v Slovenskej republike. Znamená to, že svoje úlohy v záujme občanov SR budú plniť štátne orgány a územná samospráva – obce a samosprávne kraje. Mediálny a marketingový obraz politiky nemôže byť záujmom, ktorý bude nadradený hlavnému cieľu politiky v Slovenskej republike – naplňovaniu národno-štátnych záujmov SR.
Aj oligarchovia, ako bohatí podnikatelia, ktorí majú svojim finančným vplyvom veľký dosah na politiku, sa majú správať ako radoví občania, aby bola naplnená politická rovnoprávnosť v spoločnosti. Je preto potrebné predpokladať, že nový zákon o voľbe prezidenta SR bude mať povinnosť riešiť aj otázku jej finančného zabezpečenia.
Otázka prípravy nového zákona o voľbe prezidenta SR si bude vyžadovať otvoriť celospoločenskú diskusiu, pretože funkčný zákon v skutočnosti má predstavovať projekt, v obsahu ktorého je kladený dôraz na dôslednú a aktívnu účasť občanov pri príprave zákona. Volebné zákony vôbec by mali platiť pre podmienky SR iba vtedy, ak prejdú akýmsi schvaľovacím konaním občanov – voličov. Doterajšia prax je taká, že tí, čo sú zainteresovaní na svojej voľbe do zákonodarného zboru či za prezidenta SR, si aj sami, a bez účasti a vplyvu občanov, navrhujú a schvaľujú zákony. V týchto zákonoch je vidieť jasný konflikt záujmov a vplyv rôznych skupín, pre ktoré občania v politickom slova zmysle nie sú dôležití.
II. Administratívne členenie Slovenskej republiky
Samosprávne kraje v Slovenskej republike.
Kraj
|
Rozloha/ km²
|
Obyvateľov
|
Hustota /km²
|
Okresov
|
|
2,052.6
|
603,699
|
249
|
8
|
|
4,174.2
|
554,172
|
133
|
7
|
|
4,501.9
|
600,386
|
133
|
9
|
|
6,343.4
|
708,498
|
112
|
7
|
|
6,808.4
|
694,763
|
102
|
11
|
|
9,454.8
|
657,119
|
70
|
13
|
|
8,974.5
|
798,596
|
89
|
13
|
|
6,751.9
|
771,947
|
114
|
11
|
Okresy v Slovenskej
Z administratívneho hľadiska je Slovenská republika rozdelená do 8 samosprávnych krajov, vyšších územných celkov a 79 okresov. Zoznam okresov nájdete tu. Pre ŠPZ navštívte sekciu štátne poznávacie značky
Bratislavský kraj
|
Rozloha/ km²
|
Obyvateľov
|
|
Prešovský kraj
|
Rozloha/ km²
|
Obyvateľov
|
Bratislava I., II, III, IV, V
|
368
|
428 672
|
|
Prešov
|
934
|
161 782
|
Malacky
|
943
|
64 354
|
|
Bardejov
|
937
|
75 793
|
Pezinok
|
375
|
54 164
|
|
Humenné
|
754
|
64 845
|
Senec
|
361
|
51 825
|
|
Kežmarok
|
840
|
63 231
|
|
|
|
|
Levoča
|
357
|
31 880
|
Trenčiansky kraj
|
Rozloha/ km²
|
Obyvateľov
|
|
Medzilaborce
|
427
|
12 668
|
Trenčín
|
675
|
112 767
|
|
Poprad
|
1123
|
104 348
|
Bánovce nad Bebravou
|
462
|
38 640
|
|
Sabinov
|
484
|
54 067
|
Ilava
|
359
|
62 042
|
|
Snina
|
805
|
39 633
|
Myjava
|
326
|
29 243
|
|
Stará Ľubovňa
|
624
|
50 684
|
Nové Mesto nad Váhom
|
580
|
63 530
|
|
Stropkov
|
389
|
21 027
|
Partizánske
|
301
|
48 005
|
|
Svidník
|
550
|
33 506
|
Považská Bystrica
|
463
|
65 150
|
|
Vranov nad Topľou
|
769
|
76 504
|
Prievidza
|
960
|
140 444
|
|
|
|
|
Púchov
|
375
|
45 761
|
|
Banskobystrický kraj
|
Rozloha/ km²
|
Obyvateľov
|
|
|
|
|
Banská Bystrica
|
809
|
111 984
|
Nitriansky kraj
|
Rozloha/ km²
|
Obyvateľov
|
|
Banská Štiavnica
|
278
|
17 151
|
Nitra
|
871
|
163 540
|
|
Brezno
|
1265
|
65 909
|
Komárno
|
1100
|
108 556
|
|
Lučenec
|
771
|
72 837
|
Levice
|
1151
|
120 021
|
|
Detva
|
475
|
33 514
|
Nové Zámky
|
1347
|
149 594
|
|
Krupina
|
585
|
22 885
|
Šaľa
|
356
|
54 000
|
|
Poltár
|
505
|
23 666
|
Topoľčany
|
597
|
74 089
|
|
Revúca
|
730
|
40 918
|
Zlaté Moravce
|
521
|
43 622
|
|
Rimavská Sobota
|
1471
|
83 124
|
|
|
|
|
Veľký Krtíš
|
849
|
46 741
|
Trnavský kraj
|
Rozloha/ km²
|
Obyvateľov
|
|
Zvolen
|
759
|
67 633
|
Trnava
|
741
|
127 125
|
|
Žarnovica
|
426
|
27 634
|
Dunajská Streda
|
1 075
|
112 384
|
|
Žiar nad Hronom
|
532
|
48 125
|
Galanta
|
641
|
94 533
|
|
|
|
|
Hlohovec
|
267
|
45 351
|
|
Žilinský kraj
|
Rozloha/ km²
|
Obyvateľov
|
Piešťany
|
381
|
63 928
|
|
Žilina
|
815
|
156 361
|
Senica
|
684
|
60 891
|
|
Bytča
|
282
|
30 788
|
Skalica
|
359
|
46 791
|
|
Čadča
|
760
|
92 843
|
|
|
|
|
Dolný Kubín
|
490
|
39 364
|
Košický kraj
|
Rozloha/ km²
|
Obyvateľov
|
|
Kysucké Nové Mesto
|
174
|
33 778
|
Košice I, II, III, IV
|
245
|
236 093
|
|
Liptovský Mikuláš
|
1322
|
73 984
|
Košice okolie
|
1533
|
106 999
|
|
Martin
|
736
|
97 813
|
Gelnica
|
584
|
30 841
|
|
Námestovo
|
690
|
56 053
|
Michalovce
|
1019
|
109 121
|
|
Ružomberok
|
647
|
59 420
|
Rožňava
|
1173
|
61 887
|
|
Turčianske Teplice
|
393
|
16 866
|
Sobrance
|
538
|
23 776
|
|
Tvrdošín
|
479
|
35 062
|
Spišská Nová Ves
|
587
|
93 516
|
|
|
|
|
Trebišov
|
1074
|
103 779
|
|
|
|
|
ÚvodKontaktTouristický sprievodcaDisclaimerReviews
©
III. Nový spôsob voľby prezidenta Slovenskej republiky
Nový spôsob voľby prezidenta SR založiť na trojstupňovom volebnom systéme. Tento systém bude pozostávať z týchto stupňov:
I. stupeň – okresný:
Na tomto stupni pôjde o súťaž kandidátov na prezidenta SR v okresných kolách. Počet okresných kôl v SR sa má rovnať počtu okresov v SR: celkom 79 okresov. Môže nastať aj situácia, že v niektorom okrese nebudú kandidáti.
Každý okres ( okresné kolo ) bude mať svoj menný zoznam kandidátov na funkciu prezidenta SR, ktorí majú trvalý pobyt v príslušnom okrese.
Návrh na kandidáta na funkciu prezidenta SR môžu podávať:
a) politické strany a hnutia,
b) nezávislí kandidáti – záujemcovia o funkciu prezidenta SR z radov občanov okresu,
c) regionálne združenie miest a obcí príslušného okresu,
d) verejné zhromaždenia občanov miest a obcí s petičným postupom,
e) mestské a obecné zastupiteľstva.
Pre I. stupeň volebného systému – okresné kola pre výber kandidátov pre voľbu prezidenta SR – budú pracovať tieto volebné orgány:
a) ústredná volebná komisia s odborným a administratívnym útvarom,
b) okresné volebné komisie s pôsobnosťou na území príslušného okresu, resp. okresného úradu,
c) okrskové volebné komisie v obciach a mestách daného okresu.
Voľby na úrovni okresného kola pre výber kandidátov sa uskutočnia v ten istý deň na celom území SR.
Voľby pre výber kandidátov a voľbu prezidenta SR vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Pred dňom volieb – výberu kandidátov – bude organizovaná volebná kampaň. Bližšie o kampani pred voľbami v samostatnej časti článku.
V každom okresnom kole, určeného pre výber kandidátov, bude vyhlásený víťaz volieb, ktorý postúpi na II. stupeň volebného systému pre zvolenie prezidenta SR. V prípade, že víťaz sa vzdá svojho postupu do II. stupňa, na jeho miesto nastúpi kandidát, ktorý získal v okresnom kole druhý najvyšší počet hlasov.
V rámci SR do ďalšieho kola – na druhý stupeň – môže postúpiť celkom 79 kandidátov.
II. stupeň – regionálny:
Na tomto stupni pôjde o súťaž kandidátov na funkciu prezidenta SR, ktorí postúpili z I. stupňa – okresného kola. Pôjde teda o výber kandidátov na úrovni ôsmich samosprávnych krajov v SR.
Prehľad o počte kandidátov v jednotlivých samosprávnych krajoch – tabuľka č.1:
1. Bratislavský kraj 8 kandidátov
2. Trnavský kraj 7 kandidátov
3. Trenčiansky kraj 9 kandidátov
4. Nitriansky kraj 7 kandidátov
5. Žilinský kraj 11 kandidátov
6. Banskobystrický kraj 13 kandidátov
7. Prešovský kraj 13 kandidátov
8. Košický kraj 11 kandidátov
Celkom: 78 kandidátov
Každý samosprávny kraj bude mať svoj menný zoznam kandidátov v počtoch, ktoré sú uvedené vyššie a ktorí majú trvalý pobyt na území príslušného kraja.
Voľby na úrovni samosprávnych krajov pre výber kandidátov do záverečného kola sa uskutočnia v ten istý deň na celom území SR. Termín volieb vyhlási predseda Národnej rady SR ešte pred konaním volieb pre I. stupeň. Predpokladám, že voľby na úrovni samosprávnych krajov sa môžu konať najneskôr do 60 – tých dní od volieb pre I. stupeň.
Pred dňom volieb – výberu kandidátov- bude organizovaná kampaň pre voľby. Bližšie o kampani pre voľby v samostatnej časti článku.
Pre úspešný priebeh volieb pre výber kandidátov do záverečného kola bude potrebné ustanoviť nový volebný orgán: volebnú komisiu samosprávneho kraja. Špecifikum tejto komisie bude v tom, že bude určená iba pre prípravu a priebeh volieb pre výber kandidátov na regionálnej úrovni a že jej zloženie navrhujem ustanoviť na základe delegovania jedného člena a jedného náhradníka z úrovne okresnej volebnej komisie.
V každom regionálnom kole volebná komisia samosprávneho kraja vyhlási výsledky hlasovania.
Na III. stupeň volebného systému pre voľbu prezidenta SR – do republikového kola – počet postupujúcich stanoviť zákonom z týchto alternatívnych návrhov:
1. návrh „A“: z každého vyššieho územného celku – samosprávneho kraja – do republikového kola postúpi jeden kandidát, ktorý vo voľbách získal najvyšší počet platných hlasov.
2. návrh „B“: počet kandidátov, ktorí postúpia do republikového kola stanoviť na základe pomeru počtu okresov v samosprávnom kraji.
3. návrh „C“: počet kandidátov, ktorí postúpia do republikového kola stanoviť na základe pomeru rozlohy samosprávnych krajov.
Keď som to všetko prepočítal ( viď príklad prepočítania ), tak prehľad o počte postupujúcich kandidátov podľa alternatívnych návrhov vyzerá takto: tabuľka č. 2
P. č. Samosprávny kraj 1. návrh „A“ 2. návrh „B“ 3. návrh „C“
1. Bratislavský kraj 1 1 1
2. Trnavský kraj 1 1 2
3. Trenčiansky kraj 1 1 2
4. Nitriansky kraj 1 1 3
5. Žilinský kraj 1 2 3
6. Banskobystrický kraj 1 2 5
7. Prešovský kraj 1 2 4
8. Košický kraj 1 2 3
Celkom: 8 12 23
Spôsob prepočítania:
Najmenšie číslo v stĺpčeku som zobral ako základ výpočtu, ktorému som pridelil koeficient 1,0. V prípade ukazovateľa „počet okresov v kraji“ je to číslo 7. V prípade ukazovateľa „rozloha kraja“ je to číslo 2052. Ostatné čísla uvedené v riadkoch daného stĺpčeka potom prepočítam takto: dané väčšie číslo delím určeným základom výpočtu ( napríklad číslo 7 ).
Ak Bratislavský kraj má 8 okresov, tak toto číslo delím číslom 7 a výsledok bude 1,14. Znamená to, že tento kraj bude mať iba jedného kandidáta.
Do výšky koeficienta 1,50 zaokrúhľujem nadol a teda na číslo 1. Pri výške koeficienta nad 1,50 zaokrúhľujem nahor a teda na číslo 2.
Žilinský kraj má 11 okresov. Toto číslo delím určeným základom ( číslom 7 ) a výsledok bude 1,57. Výsledok je taký, že zaokrúhlim nahor na číslo 2, čo je počet kandidátov pre uvedený kraj.
Podobne to platí pri pomere rozlohy samosprávnych krajov. Základom výpočtu je najnižšia výmera plochy 2052,5 km2.
Pre Banskobystrický kraj plocha má číslo 9454,4 km2. Ak toto číslo podelím najnižšou výmerou 2052, potom výsledok bude 4,60, čo znamená, že zaokrúhľovanie ide smerom hore a tak pre tento kraj počet kandidátov na postup do republikového kola bude vyjadrený číslom 5.
III. stupeň – republikové kolo
Na tomto stupni volebného systému pre zvolenie prezidenta SR pôjde o priamu voľbu kandidátov na funkciu prezidenta SR v jednom jedinom volebnom kole.
Republikové kolo bude mať svoj menný zoznam kandidátov pre voľbu prezidenta SR. Počet kandidátov bude stanovený v zmysle toho, ktorá alternatíva pre výber kandidátov v regionálnych voľbách bude schválená.
Pred dňom voľby prezidenta bude organizovaná volebná kampaň. Bližšie o tejto kampani v samostatnej časti článku.
Za prezidenta Slovenskej republiky bude zvolený kandidát, ktorý získa najviac platných hlasov. V prípade rovnosti hlasov s ďalšími kandidátmi je možné použiť doplňujúce kritéria ako napríklad:
a) v koľkých samosprávnych krajoch ktorý z kandidátov získal najviac dôveru voličov a
b) v koľkých okresoch ktorý z kandidátov získal najviac dôveru voličov.
Priebeh voľby prezidenta SR budú zabezpečovať volebné orgány, ktoré boli ustanovené v zmysle zákona ešte v termíne pre vykonanie volieb pre výber kandidátov na prezidenta SR na I. stupni – v rámci okresného kola.
Voľba prezidenta SR na republikovej úrovni – v III. stupni – sa môže konať v lehote najneskôr do 60 dni od konanie volieb na úrovni samosprávnych krajov.
Výsledky voľby prezidenta SR vyhlási ústredná volebná komisia.
IV. Volebná kampaň pred výberom kandidátov a voľbou prezidenta SR
Kampaň pred voľbou navrhujem predlžiť zo súčasných 15 dní na 30 dní a má platiť pre každý stupeň volebného systému pre zvolenie prezidenta SR. Ukončenie volebnej kampane môže ostať na terajších 48 hodín pred začiatkom volebného kola.
Kampaňou sa rozumie činnosť samotných kandidátov, politických strán a hnutí, orgánov územnej samosprávy, verejných zhromaždení občanov v zmysle schválenej Dohody o kampani pred voľbami. Kampaň v rámci volebného systému bude organizovaná:
1. pre I. stupeň – okresný – výberom kandidáta z každého okresu v SR voľbou,
2. pre II. stupeň – regionálny – výberom kandidáta ( kandidátov ) z každého samosprávneho kraja v SR voľbou,
3. pre III. stupeň – republikový – voľbou prezidenta SR.
Kampaň pre každý stupeň volebného systému pre zvolenie prezidenta SR bude mať svoje špecifika a s tým spojený základný balík aktivít potrebných k dostatočnej propagácií kandidátov na prezidenta SR.
Kampaní pred výberom kandidátov a voľbou prezidenta SR bude zodpovedať zásadná zmena v spôsobe financovania voľby prezidenta SR.
Kampaň pre I. stupeň ( okresný ) výberu kandidátov
V rámci kampane hlavný dôraz má byť kladený na organizovanie predvolebných stretnutí kandidátov a občanom v mestách a obciach SR.
Hlavná úloha v organizovaní kampane pripadne okresným úradom ako miestnym orgánom štátnej moci a územnej samospráve na úrovni miest a obcí a ich orgánom.
Zákon má určiť povinnosť vzájomnej spolupráce a ich súčinnosti s kandidátmi na funkciu prezidenta SR, s politickými stranami a hnutiami.
Výsledkom spolupráce a súčinnosti má byť spoločné schválenie Dohody o kampani pred voľbami na podmienky príslušného okresu a to ešte pred začatím samotnej kampane ( ďalej iba Dohoda o kampani ).
Dohoda o kampani bude presne popisovať plánované predvolebné stretnutia s občanmi a ďalšie rôzne aktivity, medzi ktoré bude možné zaradiť inzerciu, reklamy prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov v okrese, plagáty, programy kandidátov, využitie iných nosičov dostupných v okrese, mimo veľkoplošných nosičov.
Okresný úrad bude môcť dohodnúť spôsob spolupráce s verejnoprávnou inštitúciou – RTVS v tzv. minimálnom režime propagácie kandidátov. Dohoda o kampani má byť schválená v takom znení, aby bol dodržaný rovnaký prístup k potrebám každého kandidáta a aby každý kandidát sa mal možnosť aj s ostatnými kandidátmi zúčastňovať stretnutí s občanmi.
Dohoda o kampani zamedzí problému, ktorý sa vyskytuje v podobe, že vlastníci spoločenských priestorov z politických dôvodov neumožňujú, aby bolo zorganizované stretnutie s občanmi.
Pokiaľ bol návrh kandidátky predložený zo strany politických strán a hnutí a zo strany občanov či orgánov miestnej samosprávy, rokovaní o príprave a schválení Dohody o kampani sa má právo zúčastniť delegovaný zástupca, pokiaľ zástupcom nebol písomne určený samotný kandidát.
Dohoda o kampani má umožniť, aby sa verejných stretnutí s občanmi mohli zúčastňovať aj zástupcovia politických strán a hnutí, ktoré predložili návrh kandidátky.
Kampaň pre II. stupeň ( regionálny ) výberu kandidátov
V prvom rade treba brať do úvahy, že na II. stupeň voľbami z okresného výberu kandidátov na funkciu prezidenta SR postúpi 79 kandidátov, čo zodpovedá počtu okresov v SR.
Počet kandidátov podľa samosprávnych krajov pre II. stupeň – tabuľka č. 3:
1. Bratislavský kraj 8
2. Trnavský kraj 7
3. Trenčiansky kraj 9
4. Nitriansky kraj 7
5. Žilinský kraj 11
6. Banskobystrický kraj 13
7. Prešovský kraj 13
8. Košický kraj 11
Celkom: 79
Hlavný dôraz má byť kladený na organizovanie predvolebných stretnutí kandidátov s občanmi miest a obcí. Predpokladám, že samotné stretnutia bude možné zorganizovať v okresných mestách samosprávneho kraja a možno v niekoľkých väčších obciach. Aj na tomto stupni má platiť zákaz používať veľkoplošné nosiče.
Hlavná úloha na tomto stupni pripadne Úradom samosprávnych krajov a ich spolupráci najmä s Okresnými úradmi, respektíve s miestnou samosprávou.
Aj pre II. stupeň výberu kandidátov navrhujem schváliť Dohodu o kampani pred voľbami na podmienky príslušného samosprávneho kraja.
Úrad samosprávneho kraja, na rozdiel od I. stupňa, bude môcť s verejnoprávnou inštitúciou – RTVS – dohodnúť t. z. rozšírený režim propagácie kandidátov. Dohoda o kampani, ktorú podpíše zástupca Úradu samosprávneho kraja a kandidáti, bude mať podobný rámcový obsah ako v prípade I. stupňa volieb a s ohľadom na určité špecifika samosprávneho kraja.
Mechanizmus schvaľovania Dohody o kampani bude podobný, ako na I. stupni voľby kandidátov na prezidenta SR.
Kampaň pre III. stupeň – republikový – voľby prezidenta SR
Postup na III. stupeň z regionálneho kola som v tabuľke č. 2 navrhol v alternatívach „A“, „B“ a „C“.
Podľa alternatívy „A“ postúpi do republikového kola z každého samosprávneho kraja jeden kandidát, ktorý vo voľbách dostane od voličov najviac platných hlasov.
Podľa alternatívy „B“ postúpi jeden kandidát zo štyroch samosprávnych krajov: Bratislavského, Trnavského, Trenčianskeho a Nitrianskeho. Z ostatných samosprávnych krajov by postúpili aj kandidáti z druhého miesta v poradí výsledkov volieb.
Podľa alternatívy „C“ na III. stupeň môže celkom postúpiť 23 kandidátov. Prehľad o počte postupujúcich kandidátov je uvedený v tabuľke č. 2.
Navrhujem, aby zákonom bol schválený výber kandidátov podľa alternatívy „C“, teda aby sa o priamu voľbu prezidenta SR uchádzalo 23 kandidátov, ktorí postúpia zo samosprávnych krajov.
Navrhujem, aby garantom za prípravu kampane pre voľby prezidenta SR na III. stupni volebného systému bolo Ministerstvo vnútra SR a za partnera pre spoluprácu boli určené Úrady samosprávnych krajov a Okresné úrady.
Aj pre tento stupeň má platiť, že bude pripravená a podpísaná Dohoda o kampani pred voľbou prezidenta SR, ktorou sa určia úlohy a aktivity potrebné pre propagáciu jednotlivých kandidátov. Súčasťou Dohody o kampani musí byť aj dohoda MV SR s RTVS o aktívnej spolupráci pri propagácií kandidátov a ich programov, o organizácií práce prezidentského úradu a jeho význam pre demokratickú spoločnosť. Dohodou bude potrebné zaviazať kandidátov a RTVS o zrealizovaní stretnutí s občanmi miest a obcí vo všetkých krajských mestách.
Ani na republikovej úrovni nebude možné, aby pre kandidátov na funkciu prezidenta SR boli využívané veľkoplošné nosiče, pretože takýto spôsob propagandy má byť charakteristický pre obchodnú sféru so záujmom o zisky.
Do kampane pred voľbou prezidenta SR nebude MV SR ako hlavný garant zapájať súkromné média a agentúry. Súkromné média môžu o príprave voľby prezidenta SR informovať občanov v rámci vysielania spravodajských a publicistických relácií, pokiaľ je to v súlade s ich platnou programovou skladbou. Súkromné média si môžu do svojich relácií pozývať kandidátov na funkciu prezidenta SR za podmienok, že im zabezpečenia rovnaký prístup do vysielania a bez nároku vynucovať si od nich úhradu určitých nákladov.
Finančné zabezpečenie volebného systému pre zvolenie prezidenta SR
Voľba prezidenta Slovenskej republiky je vecou verejnou, nie súkromnou a to od chvíle ( času ), keď predseda Národnej rady Slovenskej republiky návrh na kandidáta na funkciu prezidenta SR preskúma a vydá oznámenie o prijatí návrhu na kandidáta a jeho doručenie kandidátovi.
Vecou verejnou je teda celé obdobie prípravy voľby prezidenta SR vrátane vyhlásenia výsledkov voľby a doriešenia prípadných volebných sťažnosti. Vecou verejnou je teda aj samotná kampaň pred voľbami prezidenta SR.
Toto poňatie prípravy voľby prezidenta SR a samotná voľba prezidenta SR je rozhodujúce pre navrhnutie zásadnej zmeny v otázkach jej finančného zabezpečenia.
Všetky náklady na prípravu a realizovanie voľby prezidenta SR, vrátane nákladov na kampaň pred voľbou, hradí štát zo svojho rozpočtu.
Znamená to, že nebude potrebné riešiť zo strany kandidátov otázku získavania finančných prostriedkov na propagáciu kandidáta na funkciu prezidenta SR a rovnako odpadne aj otázka prípustnej výšky výdavkov kandidáta na propagáciu.
V zmysle nového zákona bude potrebné, aby vláda SR svojim nariadením vydala pokyny k výške výdavkov na propagáciu kandidáta. Výška výdavkov bude súvisieť s trojstupňovým systémom pre voľbu prezidenta SR.
Výška výdavkov pre každý stupeň volieb a voľby bude určená Dohodou o kampani pred voľbami, ktorá bude vypracovaná a schválená na základe smernice vlády SR a pod vedením:
a) okresného úradu na I. stupni volieb,
b) úradu samosprávneho kraja na II. stupni volieb,
c) ministerstva vnútra SR na III. stupni voľby prezidenta.
Samotné MV SR bude riadiacim orgánom pre celú prípravu a zrealizovanie voľby prezidenta SR. Nárast výdavkov na kampaň pred voľbami bude najvyšší na III. stupni – republikovom.
Finančné zabezpečenie volebného systému pre voľbu prezidenta SR zo strany štátu prinesie mnohé výhody pre našu spoločnosť a jej občanov a umožní kandidátom, aby dostali rovnaké možnosti pre svoju propagáciu.
Nový zákon bude musieť pamätať na sankcie a postihy pre politické strany a hnutia, orgány územnej samosprávy a súkromné spoločnosti, ktoré preukázateľne vstúpia do kampane pred voľbami v prospech niektorého z kandidátov a vynaložia k tomu vlastné finančné zdroje. Okrem sankcií či postihov zákon môže určiť, aby v takomto prípade bol na základe rozhodnutia predsedu NR SR vyškrtnutý z kandidátky kandidát, v prospech ktorého boli preukázateľne použité finančné zdroje mimo rozpočtu štátu.
Zákon má umožňovať, aby kandidát na funkciu prezidenta SR, ktorý nebude mať záujem, aby štát financoval kampaň pred voľbou prezidenta SR a zároveň odmietne podpísať Dohodu o kampani pred voľbami, bol rozhodnutím predsedu NR SR vylúčený z voľby prezidenta SR.
Navrhujem, aby zákon ukladal kandidátovi na funkciu prezidenta SR uhradiť na účet štátu volebný príspevok. Tento príspevok môže byť určený napríklad takto:
a) pre I. stupeň volieb – úhrada 500,- eur
b) pre II. stupeň volieb – úhrada 1.000,- eur
c) pre III. stupeň volieb – úhrada 2.000,- eur
Príjmy z volebných príspevkov si štát započíta do príjmov pre úhradu nákladov na voľbu prezidenta SR a teda bude predmetom aj výdavkovej časti.
Zabezpečenie prieskumu verejnej mienky v záležitostiach voľby prezidenta SR
Nový zákon o voľbe prezidenta SR má riešiť aj problematiku prieskumu verejnej mienky. Aj prieskum verejnej mienky má byť v kompetencií štátnych orgánov. Predpokladám, že prieskum verejnej mienky je vhodné robiť na II. a III. stupni volebného systému pre voľbu prezidenta SR.
Ministerstvo vnútra SR ako hlavný gestor pre prípravu voľby prezidenta SR bude zabezpečenie prieskumu verejnej mienky riešiť so Slovenskou akadémiou vied a jej Sociologickým ústavom. Slovenská akadémia vied si môže k príprave plánu prieskumu verejnej mienky a jeho realizácie dohodnúť partnerov z radov pracovísk niektorých vysokých škôl v SR, pre ktorých je uvedená problematika súčasťou pracovných plánov.
Prieskum verejnej mienky v záležitostiach voľby prezidenta SR môžu z vlastnej iniciatívy robiť aj súkromné spoločnosti. Verejná správa nebude mať povinnosť so súkromnými spoločnosťami spolupracovať a teda ani finančne riešiť zabezpečenie prieskumu verejnej mienky.
Zabezpečenie celospoločenskej diskusie k príprave nového zákona o voľbe prezidenta Slovenskej republiky
Navrhujem, aby celospoločenská diskusia k príprave nového zákona o voľbe prezidenta Slovenskej republiky bola zrealizovaná na dvoch úrovniach:
-
Na úrovni jednotlivých okresov v Slovenskej republike.
-
Na republikovej úrovni.
V rámci základného ( okresného ) stupňa bude potrebné zrealizovať diskusné stretnutia občanov miest a obcí, zástupcov politických strán a hnutí – delegátov – v rámci organizovania Okresných konferencií občanov na území SR. Ministerstvo vnútra SR zozbiera všetky pripomienky, návrhy a dotazy k predloženému návrhu od okresných konferencií, z ktorých vypracuje záverečnú správu o celospoločenskej diskusií na základnej úrovni.
Záverečná správa bude:
-
Podkladom pre dokončenie celospoločenskej diskusie na republikovej úrovni.
-
Podkladom pre prípravu vládneho návrhu nového zákona o voľbách do NR SR.
Na republikovej úrovni MV SR ako garant celospoločenskej diskusie dohodne so zainteresovanými program verejných aktivít, do realizácie ktorých zapojí aj verejnoprávnu televíziu a rozhlas. V rámci programu verejných aktivít budú možné politické debaty zástupcov politických strán a hnutí, zástupcov vlády SR, predstaviteľov ZMOS, zástupcov mimovládnych organizácií, politológov, zástupcov vysokoškolských pracovísk humanitárneho zamerania, sociológov, filozofov, zástupcov občanov – delegátov z jednotlivých okresných konferencií.
Po ukončení celospoločenskej diskusie na republikovej úrovni vláda SR zabezpečí spracovanie vládneho návrhu zákona o voľbe prezidenta SR, ktorý po svojom schválení predloží na prerokovanie a vydanie záverečného stanoviska ( súhlasu či nesúhlasu ) delegátom okresných konferencií v SR, ktoré bude zložená so zástupcov politických strán a hnutí, občanov miest a obcí a zástupcov samosprávnych orgánov.
Spôsob zabezpečenia celospoločenskej diskusie k príprave nového zákona o voľbe prezidenta SR, ktorý navrhujem, umožní, aby sa celospoločenská diskusia organizovala s cieľom masovej účasti občanov ( ich aktivizácie pre vec verejnú ), aby sa získali dôležité pripomienky, podnety a návrhy k príprave nového zákona a aby na základe aktívnej účasti občanov a ich samosprávnych orgánov bolo možné predložiť kvalitný návrh zákona na prerokovanie a schválenie do NR SR.
Výsledky celospoločenskej diskusie – záverečné stanoviska – majú byť aj silným argumentom pre zástupcov občanov ( poslancov ), ak príde čas prerokovania návrhu zákona a jeho schválenie v Národnej rade SR.
Organizovanie celospoločenskej diskusie k otázke prípravy nového zákona o voľbe prezidenta SR som navrhol tak, aby nebolo potrebné sa zaoberať otázkou vyhlásenia referenda. Záväzné stanoviska zo všetkých okresných konferencií by mali byť dostatočnou zárukou toho, aby NR SR nový návrh volieb do NR SR schválila v takom rozsahu, ako to bude vyplývať z pripomienok a návrhov delegátov.
Po ukončení okresných konferencií Ministerstvo vnútra SR pripraví do rokovania vlády SR konečný návrh paragrafového znenia zákona o voľbe prezidenta SR.
Alternatívou k tomuto postupu prípravy a schvaľovania na jednotlivých úrovniach riadenia je to, aby sa o novom návrhu zákona o voľbách do NR SR rozhodovalo v referende.
Dušan Hirjak