Dejepis ako očarenie II

Slovančina bola hlavným jazykom svojich čias

Šafárik spolu s Kollárom, boli síce prví, čo pokúsili dokázať, že sme tu oveľa dlhšie, než si je kto ochotný predstaviť. Za vyšše polstoročia tak urobil už vyššie spomínaný A. Horák, ktorého kniha – výsledok dvoch desaťročí práce, vyšla pred 25 rokmi. Najlepšie je prečítať a preštudovať si ju.

Stručne:

Skúmaním a lúštením jazyka dostupných starých nápisov sa dopracoval k prekvapivým výsledkom. Uspel. Na rozdiel od iných, preto, že v nápisoch nehľadal gréčtinu, ani etruštinu, ale slovančinu, čo okrem Kollára neurobil nikto pred ním.
———————————————————————————
Jazyk Slovanov bol dlho jedným z najrozšírenejších v Eúrope. To nie je utópia, ale celkom logický záver známych faktov, ktoré si u nás tekmer nikto netrúfol dať do odvážnejších súvislostí
– o Slovanoch v okolí Solúna sa vie všeobecne
– rovnako sa vie o slovanskom pôvode názvov ako Viedeň, Budín, Balaton i ďalšie
– nepochybuje sa o Slovanoch sídliacich pozdĺž Labe až k moru
– z učebníc slavistiky je dostatočne známy pojem „baltoslovanská jednota“, čo nemôže byť nič inšie, než súbežná existencie dvoch etník na tom istom území
– Dunaj má po celej dĺžke vyše 2800 km, meno odvodené od slovanského základu, po celej dĺžke
– Ján Kollár vo svojich cestopisoch spomína dediny z dnešného Rakúska a Maďarska, ako slovanské. Spomína i , že r. 1740 „okolo Berlína a Postupimi väčším dielom Slovania bývali a rečou svojou hovorili“
– Antonín Horák, uvádza „objavenie“ početnej slovanskej menšiny v strednom taliansku , neďaleko Ríma od r. 1900

Slovania ešte v časoch Veľkej Moravy museli byť najpočetnejším etnikom v Európe. Jazyk ´málopočetného´ etnika by nemohol byť povýšený, ako prvý nebiblický- na jazyk bohoslužobný.

Zotročenie

Antonín Horák ponúka aj odpoveď na otázku, prečo sa Slovania z dejín vytratili. Nechali sa zotročiť a otrokom dejiny nepatria. Aj meno Slovanov, poslúžilo iným národom na pomenovanie otroka. Otrokov nepovažovali za ľudí, preto zdanlivo neexistovali ich návrat na scénu dejín sa vysvetľuje, ako prisťahovanie. Ten návrat však stojí za výskum. Ak sa Slovania začínajú spomínať zhruba na rozhraní starej a novej éry, tak je to napríklad obdobie, keď vzniká kresťanstvo. Možno vôbec nejde o náhodu, ale o priamu súvislosť s počiatkom emancipačného procesu Slovanov – otrokov (alebo možno naopak). Počiatkom a koncom mocnej ríše. Nemožno vylúčiť, že práve Slovania boli hlavnými nositeľmi kresťanstva.

Iba my?

Je omylom sa nazdávať, že cudzí historici prispejú k skutočnému poznaniu. Ak chceme, aby svet o nich – Slovanoch a o nás poznal pravdu, musíme to urobiť sami. Musia to urobiť historici, a každý, kto im umožní plne sa venovať tejto práci.

Prepis článku z r. 1997, skrátený
——————————————————————————–
Ospravedlňujem sa chyby – gramatické aj slovné (vynechania),. Uznávam kritiku ku I dielu, chýba tam po – odhade , „reálne dokázané“, možno i viac chýb. Robil som prepis rýchlo. Celý článok bol zverejnený v HN (noviny) utorok 28.1.1997. Prevzal som ho a teraz skrátene zverejnil. Mám zdreveneté prsty, lebo rád „rúbem“.
——————————————————————————–

23. novembra 2011, Ján Droppa