Opäť tu bol 17.november, opäť hodnotenia, čo bolo, ako bolo, ako by mohlo a ako by nemalo byť, kto s kým a proti komu, kto kde bol a nebol, čím bol, čo urobil a čo neurobil, čo sa rozkradlo a že študenti vraj povalili komunizmus… Niekomu sa totiž táto mantra a scenár hodia, lebo sorošova sieť tretieho sektora pomáha organizovať „študentské“ protestné pochody k téme, o ktorej hlavní organizátori ani nevedia odpovedať… Novinári sú dnes opäť najmúdrejší, raz za rok dostanú svojich päť minút slávy aj Čechoslovakisti či bezvýznamné figúrky a elitárski havloidní disidenti, ktorí na rozdiel od disidentov-pešiakov dostávali štedrú podporu v tvrdej mene zo zahraničia, mali na cele televízor, knihy a iné vymoženosti. Médiá berú kohokoľvek okrem politických väzňov, ktorých sa všetci boja: aj bývalí komunisti, eštebáci, aj súčasní pseudodemokrati, ktorí v novembri 89 urobili s červenými komplot. Politickí väzni dokonca nie sú v súčasnosti ani v Správnej rade ÚPN, ktorý „hodnotí obdobie neslobody“, čiže totalitných režimom. Všetci plačú nad súčasnou nespravodlivosťou, ale od roku 89 ani jeden z tých, čo (s)páchali zločiny (vrátane tých, ktoré sú nepremlčateľné – proti ľudskosti) nebol odsúdený! A z mnohých súdruhov sa stali privatizéri, oligarchovia, zbohatlíci, ostali im pridelené vily, účty na kontách, poberajú súdružské dôchodky, ich deti založili finančné skupiny, majú na nitke väčšinu politických strán… Vraj okolo pred novembra lietadlá z krajín tretieho sveta (Irak, Irán, Líbya, Sýria…) vozili debničky so zlatom ako rýchle splátky za „socialistickú pomoc“. Či obsah a celý skončil v Národnej banke je otázne… Každý transport mal pridelenú ostrahu aj príslušníkov ŠtB.
Veľa bývalých ideológov a novinárov, čo posluhovali režimu, dnes píše proti „nacionalistom“ a v duchu nevyhnutnosti našej proatlantickej a prointegračnej orientácie, chodili po rozumy do Moskvy, boli dokonca členmi ÚV KSČ a dnes na Rusko nadávajú a označujú ho na „nepriateľa“… Aká to fraška! A potom pár ambicióznym karieristom stačí označiť sa za výlučne morálnych a slušných a vyzývať na novú revolúciu, či jej dokončenie a zmenu… a skrývať sa opäť za mládež, ktorá si spred roka 89 nič nepamätá, nuž vari národ už po druhýkrát neurobí z capa záhradníka alebo z kozy záhradníčku na Úrade vlády…
A tak malé, naozaj len rámcové kritické porovnanie pomerov spred a po 89-tom napriek tomu, že som túto zmenu aj ako dieťa politického väzňa očakával, uvítal a nikdy by som nemenil, aj keď stav nie je ružový a spoločnosť nie je „nežná“, ani spravodlivá, nie je v nej ani láska (bratská), krivda si za stôl sadla a pravda u dvier žobre, ale mám slobodu a vieru to pomenovať, meniť a rozhodovať sa!
AKO CEZ KOPIRÁK
Komunisti sa dnes nazývajú sociálni demokrati alebo „prozápadní, proatlantickí, prointegrační demokrati“; exkomunisti, ktorí prezliekli kabáty a presmerovali si kompas na Západ sú nepretržite takmer v každej vláde, parlamente, aj v mimovládnom sektore, think-tankoch a pôsobia naďalej v médiách ako „nezávislí komentátori, analytici, experti, odborníci“, čelní predstavitelia SDĽ dnes pôsobia ako veľvyslanci, dcéra majora a kapitánky ŠtB dnes v Európskom parlamente obhajuje „modernú ľavicovú“ politiku, zastáva sa práv gayov, aj sardiniek v Severnom mori… Syn bývalého tajomníka pre školstvo v Poprade, ktorý zisťoval ako sú učitelia vysporiadaní s náboženskou otázkou (ateizmom) je dnes hlavou štátu a v minulosti skúšal byť budhistom aj židom…
Opäť našli svoje pokrokové ľavicové ZAHRANIČNÉ VZORY v neomarxistoch a ich klonoch.
PROPAGANDA – 1. mládež sa opäť vychováva k správnym postojom a „uvedomelému“ občianstvu (vrátane toho, koho má voliť alebo nevoliť, keďže máme demokraciu), 2. mediálna propaganda formuje opäť správne postoje, pričom sa bežne a pravidelne využívajú všetky známe manipulačné techniky, a to médiami tzv.hlavného prúdu.
Opäť sa zavádza nielen ideologické hodnotenie dejín, ale aj účelové prepisovanie víťazov a porazených, delenie na dobrých a zlých, dokonca sa presadzuje „spoločný európsky výklad dejín“.
V médiách sa pestuje „angažovanosť“ a CENZÚRA sa nežne nazýva autoregulácia či používanie „slovníka politickej korektnosti“.
ATEIZMUS ako forma bezbožnosti, popierania Boha a jeho zákonov na formovanie spoločnosti už nemusí byť súčasťou politického školenia, ani vyznávania a propagovania marxizmu-leninizmu, stal sa paralelnou cestou k materializmu a Lisabonskej zmluvy, ktorá odmietla zmienku Boha do preambuly tejto neformálne európskej „ústavy“.
NÁRODNÝ FRONT dnes v podstate tvorí sieť mimovládnych nátlakových organizácií ako „predvoj správnej línie“.
MLÁDEŽ nie je už držiteľkou rána, ani sa neženie do prvomájových sprievodov, ale jej pionieri z tretieho sektora a debatných asociácií už sprievody-pochody organizujú na demonštráciu zmeny.
MATERIALIZMUS už nemusí byť naplánovaný ako súčasť nejakej päťročnice, dali sme si ho dokonca do ústavy ako „trhové hospodárstvo“, predstavuje „úspešnosť“ tých, ktorým ešte včera trčala slama z topánok a sny tých, ktorí sledujú zbohatlícku „smotánku“ v médiách a rebríčky oligarchov…
INTERVENCIA a zasahovanie do suverenity sa dnes organizuje pod hlavičkou „humanitárneho bombardovania“ alebo zásahov „spojeneckých síl“ na „obnovu demokracie“ či „západných hodnôt“.
KONTRAREVOLÚCIA sa dnes organizuje ako „farebná revolúcia“ zmeny.
NOMENKLATÚRA dnes pôsobí ako klientelizmus, rodinkárstvo, partokracia; karieristi menia opäť nielen postoje ale aj stranícke knižky (kde sa to viac hodí).
OCEŇOVANIE ako v starom duchu a aj štýle pokračuje, na vyznamenania si súdruhovia vždy potrpeli. Najvyššie morálne a spoločenské ocenenie sa v demokracii dostáva cez štátne vyznamenania aj bývalým agentom ŠtB, hoci v spoločnosti sú aj odborníci, ktorí majú čistejší morálny profil, žiaľ, nie sú po ruke a použiteľní pre súčasný systém hlavného prúdu, či jeho propagandu. Dnes počúvame kritiky na adresu „nášho človeka“, ale iní „naši“ s eštebáckymi tieňmi z minulosti, dostávajú nie zákazky, ale najvyššie morálne a spoločenské ocenenia! Historika Ivana Kamenca, ktorý je evidovaný od roku 1981 vo zväzkoch ŠtB pod reg.číslom 26118, s krycím menom „Historik“ ocenil A.Kiska (2017) Rádom Ľudovíta Štúra I.triedy. Ako na smiech ocenenie je “vyjadrením uznania za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj historických vied”, stojí na stránke SAV… Hneď pod Kamencom je registrovaný aj Boris Filan, s krycím menom „Boris“, ktorý bol nominovaný ministrom kultúry Maďaričom, ale ocenenie mu nakoniec prezident neudelil… Jeho otec bol mimochodom vyšetrovateľom a majorom Štátnej bezpečnosti, ktorý mučil 18-ročného bývalého politického väzňa Arpáda Tarnóczyho. „Oceňovanie“ svojich je ako z frašky zo starých čias, keď sa hovorilo, že je to blbec, ale inak je to dobrý súdruh. Dokonca oceňujú aj tí, ktorí eštebákov oficiálne nemusia. V čase, keď stál na čele rezortu obrany minister Ľubomír Galko (SaS), ocenil bývalých príslušníkov Vojenskej spravodajskej služby (VSS), ktorých mená rezonujú vo zväzkoch ŠtB. Informácie o spolupráci sa nachádzajú v českom Archíve bezpečnostných zložiek. A „slobodné súdy“? Svedectvá svedkov – bývalých eštebákov majú väčšiu váhu ako zápisy v Registračných zväzkoch a názor odborníkov z ÚPN.
IDEOLÓGIA opäť určuje smerovanie spoločnosti a správanie ľudí, vrátane „vhodných“ (štandardných“) postojov, má vplyv na legislatívny proces v NR SR a jeho prípravu vo vláde; dokonca tu máme celú paletu ideológií, ktoré vplývajú aj na médiá: neomarxizmus, multikulturalizmus, tras/genderizmus… (napriek tomu, že v Čl.I. Ústavy máme zákaz vplyvu ideológií na štát!).
KONFRONTÁCIA – opäť musíme zaujímať jasné a jednoznačné postoje k zahraničnej orientácii a označovať „vonkajšieho nepriateľa“ (Rusko), inak sme rozvratné živly, „trolovia“ a iní „odpad“. Aj vo vnútri spoločnosti je nastavená ostrá hranica konfrontácie medzi „štandardnými“ a neštandardnými, proeurópskym a vlasteneckým, „pravicovou“ a ľavicovou orientáciou, najviac všeobecne medzi systém podporujúcimi a systém ohrozujúcimi skupinami.
Opäť sa KÁDRUJE, spoločensky diskvalifikuje, vrátane médiami a mediálnymi poľovačkami sú nepohodlní (neštandardní, neproatlantickí, neprointegrační…) spoločensky znemožnení a tí, ktorí nezdieľajú nadšenie hlavného prúdu sú označovaní a biľagovaní ako „extrémisti“ (nacionalisti, rasisti, xenofóbi, islamofóbi a pod). – zoznam diskreditačných nálepiek stále rastie…
Stav sa dokonca zhoršuje – obmedzujú sa ľudské práva (právo na slobodu súkromia, listové tajomstvo, právo na slobodu názoru a prejavu – údajne z dôvodu hrozby terorizmu; najviac bolo deformované právo na spravodlivý proces od vyšetrovania, cez dôkazy, obvinenie až po rozhodnutie súdu) – súčasný režim sa znížil k znásilneniu prezumpcie neviny pri prejave názoru a presvedčenia – na prezumpciu viny, tzn. podozrivý, či obvinený (stačí medializácia „akčných“ a „progresívnych“ občanov, médií alebo mimovládnych organizácií) sa musí sám vyviniť, namiesto toho, aby mu štát (orgány činné v trestnom konaní) dokázali jeho údajnú vinu! Máme aj prvých vyhodených ľudí z práce za názor. Dianie pripomína orwelovskú „osvietenú totalitu“.
Znárodnenie majetku sa po roku 89 nerobí individuálnym občanom, ale sa majetok odoberá do správy pre zahraničné a globálne koncerny; nazýva sa to a toleruje ako „privatizácia“ a „vstup zahraničného strategického investora“ a ideologický postulát liberalizmu, že „štát je zlý vlastník“…
Pestuje sa INTERNACIONALIZMUS v podobe servilnej podriadenosti voči integrácii do EÚ a NATO, nadšeného vítania migrantov a ekonomickej globalizácie na čele v USA.
Najhorší negatívny jav prevzatý z minulosti a nekritizovateľný trend sú nepísané pravidlá DIKTATÚRY menšiny nad väčšinou (zvýhodňovanie menšín – etnických, sexuálnych, inonáboženských a migrantov) podobne ako mohla 10-percentná menšina komunistov vďaka ideológii, diktatúre a mocenskému systému zastrašovať a prenasledovať – v súčinnosti rovnako s médiami vládnuť nad 90-percentnou väčšinou nekomunistov (nestraníkov).
DEMOKRACIA je formálna, je to skôr akademický pojem, bežný človek sa jej ťažko dovolá v praxi, zúžila sa na slobodu voliť. Vládnuť dokonca môže aj strana, ktorá voľby nevyhrala a demokracia má vraj tiež svoje hranice (moc rovnako ako pred novembrom má právo zasahovať voči občanom pri demonštrácii – dokonca aj za svoje práva; Čl.32 Ústavy sa môže vykladať ako útok na demokratické zriadenie, výsledok priamej demokracie (referendum) platil iba raz (aj to vraj museli štatistici dopomôcť preskočiť kvórum). ZVRCHOVANOSŤ je rovnako obmedzená (ak nie viac) ako za éry brežnevovej doktríny o obmedzenej suverenite (národných) socialistických štátov.
ZÁVER
A tak hovorím, ak chce niekto niečo zmeniť a moralizovať, tak treba začať od seba, byť nielen kritický, ale aj sebakritický, lebo toto je aj výsledok volieb. No najmä svárlivosť a závisť ako tá potenciálne zdochnutá susedovie koza (ak mne, tak aj tebe) stále drieme v našich hlavách a najmä srdciach. A tak nás rozdeľujú raz tí, raz oní a dokonca opäť používajú proti sebe. Nemusia si na špinavú prácu zriadiť ani „pomocnú stráž VB“, ani ŠtB (tajnú políciu), ani jej spolupracovníkov, hovejú si na špici novej pyramídy, kým budú sekať poslušnosť voči ešte väčším pánom, než si myslia, že na krátky čas sú nimi oni. Ľudia si demokraticky nechali vziať svoju moc aj právomoc, a tak ako v evanjeliu obyčajný správca vinice si dovolí vyhnať a dokonca aj zabiť syna Pána vinice. Najhoršie je, že voda sa stále káže a víno sa pije ďalej. Ak sa nepoučíme z minulosti a nebudeme objektívne s nadhľadom hodnotiť a prehľadom vyhodnocovať stav v akom sme my aj spoločnosť (vrátane tých za našimi hranicami), pokiaľ tu nebude morálka na 1.mieste – ale nie príkazová, ani okázalá, ani tá samochválenkárska (ako u jednej matovičovej dievky), ale príkladom – budú len výmeny jedných druhými a budú opäť sklamania a „demokratický“ výber medzi červenou a modrou, alebo apatiou či „výber“ z 50-tich odtieňov šedej… Čo tak zvoliť si konečne čistú, bielu farbu, napríklad? Idioti budú obviňovať, že ide o extrémizmus, farizeji, že svet je pestrý, karieristov bude zaujímať, kde a u koho sa majú prihlásiť, oligarchovia sa nezištne ponúknu s finančnou pomocou, -isti sa budú ponúkať svojimi skúsenosťami… a ako v tom vtipe, všetci budú rozprávať o potrebe tepla, ale nebude nik, kto by oheň zapálil… aby bolo svetlo a teplo.
Ak ste to dočítali až sem, ďakujem za trpezlivosť, lebo za 28 rokov sa toho nahromadilo až-až a tiež ďakujem za faktické a vecné pripomienky, námety a podnety a zdieľam so všetkými poslednými optimizmus, že sme v stave, v akom si zaslúžime byť, že myslíme aj na to, čo nie je z tohto sveta a že veríme, že aj Slovensko, aj svet nakoniec dospejú do múdrosti, pravdy, krásy a dobra a že to nebude rozprávka, ani predvolebný šot, ani mediálna propaganda, ale REALITA, ktorú všetci budeme vnímať, zdieľať, prispievať, chrániť a mať z nej radosť.
Autor je podpredseda organizácie Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja, III.odboj, v roku 2007 a 2008 predložil v NR SR tri odškodňovacie zákony pre politických väzňov (viď napr.zákon č. 274/2007 Z.z.)
.JPG)
.jpg)
