Asi sa veľmi nepomýlim ak poviem, že každý politik je súčasne aj farizej, teda človek dvoch tvári. Nie len to. Je to osoba niekoľkých, často protichodných výkladov toho istého faktu, skutku, rozhodnutia, pričom je schopný každý názor obhajovať. Preto politikovi vôbec neprekáža dnes tvrdiť a obhajovať niečo, čo zajtra oduševnene poprie. Ako príklad uvediem môjho volebného zakrúžkovanca, ktorý pred voľbami obhajoval vodu pôdu les, ale po zvolení si vytrucoval post v kasíne.
Tento krátky úvod smeruje k politickým stranám, presnejšie k schopnosti ich nominantov úspešne riadiť štát. Určite nie som sám kto si nie len myslí, že nachádzať dobré riešenia a robiť správne rozhodnutia na princípoch medzistraníckeho kupčenia nemôže prospieť žiadnemu štátu. Nenájdete jediný štát riadený politickým systémom ktorý by bol ústretový ku svojim obyvateľom. V opačnom prípade by neboli štrajky ani protivládne manifestácie. Sú, pretože musia byť. Bez nich by vlády boli schopné všetko čo občania svojou prácou získajú prehajdákať.
Môj ďalší volebný zakrúžkovanec, odborník aj na volebné systémy, sa v nedávnej rozhlasovej diskusii nechal počuť, že nie je možné zmeniť systém vládnutia. Že politické strany musia medzi sebou súťažiť, musia presvedčiť voličov svojimi programami, vo voľbách musia získať dostatočný počet hlasov, po obsadení kresiel v parlamente musia hľadať partnerov, musia utvoriť koalíciu, musia poraziť opozíciu, musia vytvoriť vládu a musia vydržať vládnuť. Iná možnosť neexistuje.
Naozaj? Systém ktorý zničil priemysel, poľnohospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo, hromadnú dopravu, stavebníctvo, obranu, systém, ktorý odovzdal zahraničným vlastníkom monopoly bez ktorých je štát absolútne nefunkčný, (ako príklad uvediem jedinú rafinériu ropu odovzdal cudziemu štátu), nemá alternatívu? Medzi rečou zakrúžkovanec priznal, že spravovanie štátu prostredníctvom cechov bolo overené v praxi, fungovalo, ale sa zdiskreditovalo.
Je možné tvrdiť že „systém sa zdiskredituje“? Je. Ak politikom vyhovuje ten systém ktorý im umožňuje vládnuť, kradnúť, obohacovať sa, vyrábať oligarchov, potom je v ich priamom záujme každý iný spôsob spochybňovať, haniť, zľahčovať, diskreditovať a odcudzovať. Teda nie systém, ale politici nemajú záujem meniť spôsob vládnutia, sú čistokrní farizeji.
O ako systéme hovorím. O systéme vlády prostredníctvom cechov. Je to systém ktorý je založený na princípe overenej odbornosti. Napríklad ministerstvo zdravotníctva vypíše konkurz na ministra. Lekársky cech ktorý združuje túto oblasť pôsobenia zo svojho stredu vyberie a nominuje konkrétneho odborníka. Nie strana, nie politici, nie konsenzus strán, ale ľudia pôsobiaci priamo v oblasti v ktorej pracujú rozhodnú. Cech určí a cech zodpovedá. Ak by tento systém bol rozšírený o systém správy územných celkov štát by fungoval ako symfonický orchester. Aj tu sú samostatné sekcie ktoré súzvučia.
Údajne sa cechový systém zdiskreditoval a preto nemôže byť uvedený do praxe. Naozaj? Aj v stravovaní sa uplatňuje niekoľko systémov. Niektorí ľudia vynechávajú mäso, iní mlieko a mliečne výrobky, niektorí uprednostňujú klíčky. Systém ktorý vylučuje zo stravy mäso sa volá vegetariánsky. Vylúčime ho zo stravy len preto, že ho vyznával Adolf Hitler?! Určite nie.
.jpg)
.JPG)
