Ktorý fašizmus Slovensku a Európe škodí ?

<!–
@page { margin: 0.79in }
P { margin-bottom: 0.08in }
–>

Na Slovensku s absolútnym pokojom sledujeme boj vládnej moci proti extrémizmu a teda aj proti fašizmu a fašistom. Pod vedením Róberta Fica v tomto boji začína polícia a teda Slovensko dosahovať „dobré“ výsledky. Bola odhalená vraj neonacistická bunka – Ľudová strana – Naše Slovensko a traja poslanci Národnej rady SR za túto bunku sú stíhaní políciou, ktorá odhalila veľmi závažné prejavy fašizmu ohrozujúce obyvateľstvo Slovenska, Európy a sveta vôbec. V prvom prípade išlo o nenávistné facebookové statusy namierené proti oceneným štátnou cenou prezidenta SR Andreja Kisku, v druhom prípade o hanobenie príslušníkov inej rasy. Tretí prípad sa dotýka, podľa Nového času, vraj samotného vodcu slovenských fašistov za prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd a súvisí so šekom v hodnote 1488 eur. K tomuto „úspešnému postupu“ polície a vládnej moci vôbec je potrebné doplniť žiadosť generálneho prokurátora na Najvyšší súd, aby zakázal politickú stranu ĽS – NS.

Hovorí sa, že kto mlčí, tak ten svedčí. Ak nám na Slovensku tento spôsob boja proti fašizmu ako jedného z prejavov extrémizmu vyhovuje, potom to znamená, že sa nad svojim vlastným osudom a nad politickými procesmi a javmi veľmi nezamýšľame a máme dôležitejšie veci na riešenie. Je to ale v poriadku, pretože to, čo sme doteraz na Slovensku z „fašistických praktík“ objavili, nám nedáva dôvod znepokojovať sa. Neonacistická symbolika či vraj nenávistné prejavy členov ĽS – NS nemôžu ohroziť mierovú existenciu v Európe, pretože nie sú previazané s politickou mocou v krajine a nadnárodnými politickými štruktúrami. Rovnako nám neprispeli v Európe k vzniku konfrontačnej politiky demokratického Západu s Ruskom.

Naša vládna moc, média a tretí sektor pokladajú za skutočných fašistov kotlebovcov. Znamená to, že ich prejavy fašizmu pokladajú pre Slovensko a svet za veľmi nebezpečné. Takouto propagandou a politickou praxou sa vládna moc pokúša verejnosť zorientovať v problematike fašizmu, aby občania – voliči uverili deklarovanej hrozbe či ich výmyslom. Lenže hrozba fašizmom zo strany ĽS – NS v skutočnosti predstavuje zástupný problém oveľa väčšieho problému, ktorý sa dotýka skutočného fašizmu. Všetky kroky, ktoré sa podnikajú v súčasnosti proti členom ĽS – NS, slúžia prinajmenej dvom účelom:

a) ako uviedol časopis Nový čas, má to byť jeden z podporných argumentov pre zákaz politickej strany a

b) „výcvik a vzdelávanie“ verejnosti z „fašizmu“ kotlebovcov je hustou dymovou clonou, ktorá v týchto rokoch a v tomto období zastiera nárast konfrontačnej politiky demokratického Západu s Ruskom spojenej s militarizáciou priestoru východnej Európy z úrovne NATO.

Ak vládna moc, média a tretí sektor si dovolili presviedčať obyvateľov Slovenska, že v krajine sa rozrastá skutočný fašizmus, tak potom je potrebné zdôrazniť, že okrem vymysleného „fašizmu“ ĽS – NS musí zákonite existovať ešte ďalší fašizmus, akási ďalšia kategória fašizmu, alebo najjednoduchšie – musia existovať skutočné prejavy fašizmu, sympatie k nemu, jeho podpora a určité prejavy. Tento fašizmus je na hony vzdialený od „fašizmu“ kotlebovcov. Kto je nositeľom podpory skutočného fašizmu ? Nositeľom podpory skutočného fašizmu je demokratický Západ. Tento typ fašizmu je už, na rozdiel od kotlebovcov, spojený s politikou demokratického Západu a politickou mocou národných a nadnárodných štruktúr.

Povedzme si teda otvorene. Vyšetrovateľ NAKA vzniesol obvinenie proti „vodcovi slovenských fašistov“ Mariánovi Kotlebovi za prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Toto obvinenie súvisí so šekom 1488 eur. Demokratický Západ cez celú plejádu svojich politických elít zorganizoval založenie konfrontačnej politiky s Ruskom, v rámci ktorej podpora a sympatie k fašizmu na Ukrajine sa stali bežnou agendou politickej praxe, ktorej výsledkom je potláčanie základných práv a slobôd na Ukrajine, občianska vojna a NATO má svoj politický a vojenský dozor nad celým priestorom Ukrajiny, resp. východnej Európy. Bol obnovený fašistický cieľ z obdobia 2. svetovej vojny – likvidácia Ruska ( vtedy ZSSR ). K tomuto cieľu a vôbec k celej konfrontačnej politike demokratického Západu s Ruskom sa bez mihnutia oka prihlásilo aj Slovensko. Polícia ide po krku vraj „fašistom“ za neonacistickú symboliku, ako to napísal Nový čas, ale zatiaľ v tichosti sú organizované vojenské transporty na východ Európy, uskutočňujú sa cvičenia za cvičením a prípravy na vojenský stret s Ruskom neutíchajú. V Európe sa spustila k aktivitám iba konfrontačná politika s Ruskom a žiadne úsilie o mierové spolunažívanie v Európe sa nevyvíja. Žiadna vláda členskej krajiny EÚ či NATO sa svojich občanom – voličov nepýta a nežiada súhlas, čo si môže v oblasti zahraničnej politiky dovoliť a čo nie. Podobne postupuje aj naša vládna moc a ešte okrem toho si dovolila za aktívnej pomoci médií a tretieho sektora organizovať propagandu, ktorou straší obyvateľov krajiny pred „fašizmom“ kotlebovcov.

Je vidieť, že pred „fašizmom“ kotlebovcov nás ochráni samotná vládna moc za pomoci polície a lovcov fašistov. Ale nemáme zodpovedanú otázku, kto nás ochráni pred vládnou mocou, médiami a tretím sektorom, keďže skutočná podpora fašizmu ako nástroja na dosiahnutie určitých politických cieľov je organizovaná vládnou mocou. Ak „vodca slovenských fašistov“ navýši počet darov pre chudobné rodiny z jedného na sto šekov v hodnote 1488 eur, pochybujem, že sa tým zhorší bezpečnostná situácia občanov Slovenska a Európy. Ak demokratický Západ bude cez svoje štruktúry ďalej militarizovať najmä východ Európy a hľadať spôsoby, ako zničiť Rusko, bude sa bezpečnostná situácia všade zhoršovať. Nikto z politických elít nerozpráva o mieri, všetci však svorne rozprávajú o obrane pred agresívnym Ruskom.

Z propagandistických ťahov vládnej moci, médií a tretieho sektora verejnosti na Slovensku sa dáva do povedomia len jeden vymyslený fašizmus – „fašizmus“ kotlebovcov. Ten vraj treba v záujme občanov zničiť, pretože ide o ich bezpečnosť. Kto nepreháňa s aktivitami rozumu a má srdce na právom mieste či trošku občianskeho svedomia, ten takýmto lacným ťahom o hrozbe nepodľahne.

Z reálnych politických procesov, ktoré sa odohrávajú v Európe a vo svete sa rozumu človeka a jeho svedomiu vyjavuje niečo celkom iné: fašizmus má veľkú podporu u demokratického Západu a v tomto našom čase bol použitý pre praktické politické ciele a účely. Ním sa dala vytvoriť konfrontačná politika s Ruskom, využiť Ukrajinu v prospech politických a vojenských cieľov demokratického Západu, či ospravedlniť militarizácia NATO a celého východu Európy. Ide o využitie reálneho fašizmu v politickej praxi, pretože bol obnovený fašistický cieľ z 2. svetovej vojny. A došlo nie iba k obnoveniu tohto cieľa. S definitívnou platnosťou bol nastolený kurz vytvoriť veľkú Európu zničením národných štátov a nástrojom takejto totálnej politiky sa stala EÚ na čele s Bruselom. A opäť sa Slovensko aktivitami vládnej moci na čele s Róbertom Ficom hrnie do náručia totalitarizmu. Občania v každej členskej krajine EÚ ako zdroj štátnej moci stratili napriek ústavným zárukám svoju schopnosť ovplyvňovať politiku v svoj prospech.

Takže otázka na záver je jasná: Ktorý z týchto dvoch fašizmov ( vymysleného a reálneho ) Slovensku a Európe škodí ?

Keďže ĽS – NS nevedie náš národ do vojny proti Rusku a má vážne výhrady k tomu, čo robia EÚ a NATO a čo je ich skutočným poslaním, je ťažko predpokladať, že obyvateľov Slovenska a Európy ohrozuje práve tento jej „fašizmus“.

Podľa našej vládnej moci Slovensku a Európe najviac škodí „fašizmus“ kotlebovcov. Podpora fašizmu z úrovne vládnej moci je organizovaná tak, aby nebola zo strany občanov kritizovaná a napádaná. Platí v tomto prípade známe príslovie, že zlodej kričí: Chyťte zlodeja ! Od každého jednotlivca na Slovensku závisí, aby sa nedal zlákať týmto pokrikom, pretože je falošnou hrou vládnej moci s občanmi – voličmi. Vychádza to tak, že Slovensku a Európe ( svetu ) najviac škodí podpora fašizmu zo strany demokratického Západu, pretože v ňom sa dlhodobo „uložené“ skryté záujmy a ciele nadnárodných ekonomických a politických štruktúr.

Dušan Hirjak