Prezidentská držková polievka

Voľné rozprávanie na tému situácia v spoločnosti a na politickej scéne

Popri varení držkovej polievky si trošku popíšeme o aktuálnej situácii v spoločnosti. Inak držkovú robím zhruba pol na pol s hlivami. Takto môžete robiť aj perkelt, či držky na paprike. Ak máte pacale radi, prídite na koštovku a verím, že neoľutujete. Ak bývate ďalej, skúste si uvariť doma sami. Takže tento krát žiadny predvolebný guláš, ale riadna držková…

Čo nám hovoria internetové diskusie? Je to obraz spoločnosti. Niekedy sme mudrovali v krčme, teraz mudrujeme na internete. Na všetko vieme recept, na všetky neduhy poznáme riešenia. Môj kandidát je ten najlepší, môj názor ten najsprávnejší. Rozdiel medzi diskusiou v krčme a diskusiou na internete je ten, že po tej internetovej až tak nebolí hlava. Ale čo dokážeme urobiť v reálnom živote, ako sa podieľame na zlepšení stavu spoločnosti? Sieť nás spája, alebo nás rozdeľuje? V internetových súbojoch na rôznych fórach sa trošku stratil môj posledný článok, ale verím, že k tým ku ktorým sa mal dostať, tí ho čítali. Je to presne o tom. Články prinášajúce „bombastické“ odhalenia, články útočiace a konfrontačné, články kritické, ale bez náčrtu východísk majú obrovskú čítanosť. Koľkí diskutéri hľadajú riešenia a koľkí len masírujú svoje ego v snahe za každú cenu dokázať svoju pravdu. Často tomuto dokazovaniu chýbajú logické argumenty a často sa to zvrháva do osobných invektív. Do hľadania rozumných riešení vstupuje ideológia. Nebuďme teda prekvapení, že to isté sa deje v parlamente. Parlament je vzorka našej spoločnosti. Invektívy a ideológia, bez hľadania riešení v prospech občana. Konfrontácia namiesto vecnej diskusie.

Vždy, keď si neviem dať s niečím rady, použijem podobenstvo. Spoločnosť je spoločnosť, nezáleží na tom, či je malá, alebo veľká. Keď potrebujem napríklad odpoveď na otázku, či bude pre našu spoločnosť akýkoľvek prišelec prínosom, pretranformujem si  to do obrazu rodiny. Sused mi nanúti spolubývajúceho. Budem ho živiť a poskytnem mu posteľ? Nie. Tak mi sused bude za neho platiť. No dobre, ale dotyčný nebude kultúrne, rečovo, ani zvykovo kompatibilný s ostanými členmi rodiny. Bude navždy jablkom sváru. Alebo iný príklad. Bude mi sused rozprávať do domáceho rozpočtu? Bude mi určovať čo si môžem, alebo nemôžem kúpiť? No určite nie, letel by zo schodov. A už vonkoncom mi nebude určovať u koho budem nakupovať. Kúpite si domov športové lietadlo, keď nemáte na operáciu babky? No boli by ste sprostí a sebeckí súčasne. Chceli by ste pracovať v podniku, kde je zo strany vedenia vyvolávaný rozkol medzi zamestnancami a používané intrigy? Že žijete v takej spoločnosti? Ako sa cítite? Viete si predstaviť liberalizmus vo vašej rodine? Môže si každý robiť čo chce? Áno? Ako to skončí? Ak sa nakoniec nepozabíjate, celkom určite sa rodina rozpadne. Alebo tá kurva, čo obhospodarovala polovicu politickej scény.. Čo na to poviete? Hanbil by som sa vyjsť na ulicu. Ak chce rodina, teda spoločnosť fungovať, musia platiť pravidlá, členovia musia spolupracovať na spoločnom záujme a hľadať riešenia. Autority vo vedúcich pozíciách musí spoločnosť rešpektovať. (platí pre akúkoľvek spoločnosť, je jedno, či sa jedná o rodinu, podnik, al. štát) Prirodzená autorita je dnes neznámy pojem. Myslíme si, že všetko vyrieši PR. Aj dnes vidieť na príklade niektorých ústavných činiteľov, aké potrebné je byť prirodzenou autoritou. Inak ste len na smiech. Autorita je osobnosť, ktorá dokáže potiahnuť spoločnosť za spoločnými cieľmi. Pozitívna autorita by mala spĺňať všeobecné kritériá morálky, odbornosti a vedieť nielen držkovať, ale aj načúvať a… mať jasnú víziu budúcnosti a…  v súčasnosti odhodlanie k realizácii zmien v riadení a výsledne vo fungovaní spoločnosti.

Podobná vzorka spoločnosti ako v parlamente sa objavila medzi prezidentskými kandidátmi. Nie každému sa dostáva v našej spoločnosti spravodlivým dielom.. preto sa za kandidátov na prezidenta SR nanominovali aj občania, ktorí chcú zviditeľniť seba a svoje názory. Jeden kandidoval, hoci si bol vedomý, že nespĺňa podmienky a jeden sa chcel medzi kandidátov dostať podvodom.  Niekoľkí začali prezidentskú kampaň už v minulom roku, čím porušili zákon. Toto je výsledok takmer troch desaťročí demokracie, počas ktorých bol potláčaný spoločenský dialóg, používaná propaganda, krivená spravodlivosť a občan….občan na poslednom mieste. Takže: jeden podvodník, niekoľko kandidátov prestupujúcich zákon, pár zástancov liberalizmu, pár národovcov, jeden-dvaja zástupcovia sorosbandy, jedno neukojené ego, jeden protislovenský element a rôzne kombinácie spomenutého. Obraz našej spoločnosti. Koho voliť?

Tak, ako každý poriadny Slovák by mal mať svoju politickú stranu, tak by každý mal byť aj prezidentom. Mohli by sme sa každý deň striedať, aby sme si to prezidentovanie všetci vyskúšali a nezávideli jeden druhému. Nuž, situácia je vážna. Zrejme aj politici, ktorí z dôvodu zištných cieľov túto situáciu zapríčinili, si začínajú uvedomovať vážnosť situácie. Sám pre seba budem hodnotiť podľa vyššie spomínaných kritérií a budem prihliadať na spoločný záujem. Pretože ak zohľadníme záujmy spoločnosti, niektorí kandidáti budú určite musieť zľaviť zo svojich osobných ambícií v záujme spoločnej veci. V budúcnosti im to určite zrátam, len zatiaľ neviem, či v negatívnom, alebo pozitívnom zmysle slova. Pevne verím, že v nadchádzajúcich voľbách voliči posunú do čela úplne obyčajných zástupcov, ktorí majú odhodlanie a chuť pracovať pre blaho celej spoločnosti. Teraz som nemal na mysli len voľby prezidentské, ale voľby v nasledujúcich rokoch všeobecne.

Hovorím o vážnosti situácie, pretože riadenie spoločnosti sa vymklo kontrole. Zdá sa, že ktokoľvek môže robiť čokoľvek. Hoci som nechcel použiť konkrétne mená, predsa len jedno. Pozrime sa na počínanie ministra ZV SR. To už nie je možné, čo si tento človek na pozícii ministra dovoľuje. Podobenstvo v tomto prípade znie: nerob druhému to, čo nechceš, aby bolo robené tebe. Mám na mysli nielen jeho posledné vyjadrenie k udalostiam vo Venezuele, ale jeho ministrovanie vôbec. Po vydieraní členov vlády a parlamentu svojou demisiou, nie je mi jasné, či vôbec zastáva svoj post v súlade so zákonom, a teda či jeho vyjadrenia a rozhodnutia treba brať vážne, alebo je tam len do počtu. V každom prípade rozmýšľam, keď som v súvislosti s ním popisoval fanatizmus v článku „Antikrist..“, či ten človek ešte disponuje zvyškami zdravého rozumu, alebo ich úplne rozložila fanatická viera v ideológiu globalizmu. Tento človek pácha exibicionistické harakiri. Samovražda v priamom prenose. Práve som sa pristihol, že mi ho je vnútri duše ľúto. Buď skončí v base, alebo v blázninci. Ale komu niet rady, tomu niet pomoci, alebo kto chce kam, pomôžme mu tam. Pán Lajčák, nenechajte sa rušiť, pokračujte v práci. Tiež premýšľam, čím je ešte nominant Smeru pre stranu užitočný. Buď na neho už nemajú dosah, alebo im je to jedno. Toto je predzvesť rýchlej smrti strany, ktorá mala svojho času možnosť samojediná zostaviť vládu. Strana je vnútorne rozštiepená, keď prepadne Ševčovič v súťaži o prezidentský úrad, Fico vo voľbe o ústavného sudcu a Lajčák urobí ešte jedno debilné rozhodnutie.. no, šetrite peniažky na funus. Pôjde to rýchlo.

Ja idem teda koštnúť tú držkovú a rozmýšľam, prečo nikto ešte neprišiel, keď som Vás pozýval. Aha, veď som tie písmenká ešte nezverejnil. Kľudne prídite, budeme spolu pozerať, ako si budúci prezidenti budú dávať navzájom do držky.