Colná únia

Po rozpade Československa sme si colnú úniu vyskúšali na vlastnej koži. Politici, vlády, ekonomika, hospodárske subjekty – všetci si pochvaľovali colnú úniu – hlavne jej časť nezaťažovania clom dovezené tovary z nástupníckych štátov. Hranica síce vznikla, colné kontroly sa rozbiehali, ale hlboké prepojenie dvoch ekonomík sa veľmi nenarušilo. Na začiatku boli určité zmätky a stres, ale to sa celkom dobre ustálilo. Ozaj, rozdelenie Československa – ako sa kto pripravil na rozdelenie mám pekné dva príklady :

• Česká republika vo veľmi krátkej dobe vyhodila do obehu okolkované koruny, tie ktoré mala už dávno pripravené
• Moravské Lieskové bol nový hraničný prechod. Česká strana na pripravené inžinierske siete položili prenosné drevené domčeky, zastrčila sa do stojanu závora – colná pobočka bola hotová. Slovenská pobočka mala kanceláriu na Obecnom úrade a na hranici sa “úradovalo” v rozbitej autobusovej zastávke, pri ktorej horela vatra – aby sme úplne nezamrzli

Už vtedy mi bolo jasné, kto sa na rozdelenie Československa pripravoval a kto len rýchlo a hlboko improvizoval.

Ani sme sa nenazdali a sme v ďalšej colnej únii. Aké sú rozdiely medzi týmito dvoma úniami :

• clo je zakázané vymeriavať medzi členskými štátmi colnej únie
• colná únia EÚ nemá kontrolu tovaru na vnútorných hraniciach
• EÚ je jeden z najväčších obchodníkov sveta
• Vyhradenú právomoc v oblasti cla má Európska únia

Konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie – Zmluva o Európskej únii (Konsolidované znenie) – Zmluva o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie) – Protokoly – Prílohy – Vyhlásenia pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu podpísanú 13. decembra 2007

Článok 3

1. Únia má výlučnú právomoc v týchto oblastiach:

a) colná únia;

 

COLNÁ ÚNIA

Článok 30

(pôvodný článok 25 ZES)

Clá na dovozy a vývozy a poplatky s rovnakým účinkom sa medzi členskými štátmi zakazujú. Tento zákaz sa vzťahuje taktiež na clá fiškálnej povahy.

Článok 31

(pôvodný článok 26 ZES)

Clá Spoločného colného sadzobníka určí Rada na návrh Komisie.

Článok 32

(pôvodný článok 27 ZES)

Komisia sa pri plnení úloh, ktorými je poverená podľa tejto kapitoly, riadi:

a) nevyhnutnosťou podporovať obchod medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

b) vývojom podmienok hospodárskej súťaže v Únii tak, aby sa zlepšila konkurencieschopnosť podnikov;

c) požiadavkami zásobovania Únie surovinami a polotovarmi; v tejto súvislosti Komisia dbá o to, aby medzi členskými štátmi nedochádzalo k narušeniu podmienok hospodárskej súťaže v oblasti hotových výrobkov;

d) nevyhnutnosťou vyhnúť sa vážnym poruchám v hospodárstve členských štátov a zabezpečiť racionálny rozvoj výroby a rozšírenie spotreby v Únii.

Trochu som chcel oboznámiť čitateľov o právnom rámci vzniku colnej únie a súčasné znenie v Lisabonskej zmluve. V tomto roku si pripomíname 50 výročie vzniku colnej únii. Asi prináša colná únia veľké výhody pre členské štáty, inak by 50 rokov nevydržala a hlavne by sa tak mohutne nerozšírila. Jedno je však isté:

• pred 50 rokmi bolo iné prostredie politické, ekonomické, hospodárské
• internet a digitalizácia tiež posunula medzinárodný obchod do inej sféry
• colná únia potrebuje reformu

Výlučnú právomoc Únie podľa mňa sprevádza aj výlučná zodpovednosť. V Únii sa to týka Európskej komisii ktorá zriadila na spravovanie colných záležitostí Generálne riaditeľstvo pre dane a colnú úniu ( GD TAXUD)

Tak v súčasnosti sa o clo má postarať GD TAXUD a 28 colných správ členských štátov. Vo financiách je to približne 20 miliárd EUR vymeraného cla ktoré sú príjmom rozpočtu EÚ. V nedávnej minulosti bolo 25, 20 a teraz 10 % z vybratého cla ponechaných v štáte preclievania ako náhrada administratívnych nákladov. Dnes sa jedná približne o 2 miliardy EUR ktoré sa dostávajú do národných rozpočtov.

Práve toto zapríčiňuje úniky na cle a daniach vo výške najmenej 499 miliárd EUR ročne, je to 3,4 násobok rozpočtu EÚ  na rok 2018.

O tomto sa zmienim nabudúce.