Bude Švajčiarsko prvou krajinou na svete so suverénnym monetárnym systémom?

Pred časom som tu zverejnil článok o tom, že peniaze vznikajú z ničoho a hlavne v komerčných bankách formou poskytovania úverov. V diskusii pod článkom sa ukázalo, že viacero ľudí túto vec chápe. Vo svete (napríklad USA, Spojenom kráľovstve, na Islande a vo Švajčiarsku) nielen prijímajú túto informáciu ako overený fakt, ale 10. 6. 2018 sa vo Švajčiarsku koná celoštátne referendum, ktorého cieľom je tento stav zvrátiť, zakázať komerčným bankám emisiu elektronických peňazí a jedinou oprávnenou inštitúciou by sa mala stať Švajčiarska národná banka, švajčiarsky frank by sa tým mal stať suverénnou menou, prvou na svete.

Nejde o žiadny extravagantný podnik extrémistov. Švajčiarska národná banka (SNB) na túto tému zverejnila celý podadresár oficiálnych dokumentov, ktoré môžete nájsť pohromade tu. Okrem toho sa o tejto otázke už niekoľko rokov vedú na ekonomických fórach vážne diskusie a len vďaka objektívnosti a vyváženosti našich mainstreamových médií o tom nemáme zatiaľ ani potuchy. Najnovšia švajčiarska iniciatíva vychádza aj z teoretických podkladov štúdie, ktorú na podnet kancelárie islandského premiéra vypracovala v roku 2016 jedna z najprestížnejších svetových poradenských spoločností – KPMG. Jej názov je Emisia peňazí – alternatívne monetárne systémy. Je v zdrojoch a ešte z nej niekoľkokrát budem citovať.

Prvý citát zo štúdie KPMG stručne vystihuje zmysel a poslanie plánovaného suverénneho monetárneho systému (SM): „Keď komerčné banky poskytnú klientom úver, vytvárajú peniaze tým, že poskytnú depozit na bežný účet daného klienta. Týmto sa zväčšuje bilančná suma bánk a centrálna banka nie je schopná tento proces riadiť. Suverénny monetárny systém má za cieľ preniesť vytváranie peňazí z komerčných bánk na štátne a centrálne banky.“ Podľa brožúrky občianskej skupiny, ktorá iniciovala referendum je súčasný finančný systém náchylný podliehať krízam a spôsobovať tak problémy ľuďom, ktorí tieto krízy nespôsobili: „Reformovaním tohto systému zabezpečíme, aby finančný systém slúžil reálnej ekonomike a aby peniaze neboli pánom našej spoločnosti, ale jej sluhom.“

Podstatou zmeny, ktorú navrhuje švajčiarske referendum, sú dve veci:

• Dnes je SNB jediná inštitúcia, ktorá je oprávnená emitovať bankovky a mince v obehu. Tie však tvoria asi len 10 % peňazí, ktoré obiehajú v ekonomike. Zvyšok tvoria elektronické peniaze, ktoré sú na účtoch komerčných bánk, a ktoré sa tvoria hlavne poskytovaním úverov klientom. Po zmene by SNB mala byť jediná oprávnená emitovať elektronické peniaze.
• Komerčné banky budú naďalej poskytovať všetky služby tak ako doteraz, ale nebudú môcť vytvárať peniaze. Úvery, ktoré poskytnú, sa vo forme peňazí presunú z účtu SNB na účet klienta. Komerčná banka v transakcii bude len sprostredkovateľ.

Kto sa trochu vyzná v bankovom systéme by mohol namietnuť, že banky nielen poskytujú úvery, ale aj prevádzkujú platobné systémy, ktorými zabezpečujú prevody peňazí medzi účtami pri uhrádzaní nákupov alebo aj vyplácaní zamestnancov. Navrhovatelia referenda práve v tomto zdôrazňujú najväčšie výhody nového stavu. Všetky depozitá by totiž fyzicky mali byť na účtoch SNB a nie v komerčných bankách. Komerčné banky by mali, tak ako doteraz, prijímať platobné príkazy, ale už len ako sprostredkovatelia. Platba z jednej banky do druhej by sa fyzicky realizovala len prevodom z jedného účtu v SNB na iný účet v tej istej banke. Veľkými výhodami tohto systému by podľa navrhovateľov bolo:

• Nebude potrebný žiadny garančný fond na vklady. Všetky vklady obyvateľstva budú priamo v centrálnej banke a bankrot žiadnej komerčnej banky tieto vklady neohrozí, dokonca ani vtedy, keby skolabovalo niekoľko veľkých bánk.
• Nebudú teda existovať banky, ktoré sú „príliš veľké a dôležité“, aby nemohli skrachovať a teda vláda nebude musieť kvôli vkladom obyvateľstva tieto banky sanovať.
• Emisia elektronických peňazí bude môcť prebiehať vo verejnom záujme a nie v záujme bánk. Vláda sa bude môcť rozhodnúť, akou formou bude regulovať množstvo peňazí v obehu. O niektorých z nich si ešte povieme nižšie.

V súčasnom systéme centrálne banky nemajú priamu kontrolu nad množstvom peňazí v obehu. Majú niekoľko nástrojov, ktorými množstvo peňazí môžu regulovať nepriamo. Vzhľadom na pákový efekt je jedným z najúčinnejších stanovovanie základnej úrokovej sadzby na refinančné operácie. Touto úrokovou sadzbou môže centrálna banka ovplyvňovať, do akej miery sa komerčným bankám „oplatí“ poskytovať úvery klientom (vytvárať nové peniaze). Nemôže však priamo a presne regulovať množstvo peňazí v obehu.

V tejto súvislosti je potrebné povedať, že nové peniaze vznikajú len požičiavaním „externým“ klientom, ktorí nie sú súčasťou finančného systému. Časť svojich finančných aktív môže komerčná banka namiesto klientov vložiť ako depozitum do centrálnej banky alebo požičať štátu zakúpením štátnych dlhopisov. Takýmito operáciami vzniká štátny dlh, ale paradoxne nimi množstvo peňazí v obehu, ktoré je dostupné klientom, klesá.

Vráťme sa ešte k nástrojom, ktoré by SNB mala k dispozícii po zavedení systému suverénneho monetárneho systému na ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. Pri celkovom raste ekonomiky je častejší prípad, že peniaze v obehu chýbajú a na finančné transakcie je nutné emitovať nové. Vtedy by sa SNB mohla rozhodnúť:

• Emisiou nových peňazí splatiť štátny dlh. Je to obrátená transakcia než štátna pôžička, ktorú sme si opísali vyššie a touto transakciou by sa peniaze viazané v štátnom dlhu uvoľnili do obehu.
• Financovať zvýšené štátne výdavky, o ktorých mimoriadnom zvýšení by rozhodla vláda.
• Investovať do verejných aktív.
• Znížiť dane. Prostriedky, ktoré by inak poplatníci museli zaplatiť štátu, by tak ostali v obehu.
• Najradikálnejšie návrhy dokonca uvažovali o klasických „peniazoch z helikoptéry“, kedy by SNB priamo pripísala finančné čiastky na účty všetkých obyvateľov.

Vo Švajčiarsku teda práve vrcholí verejná diskusia k tomuto návrhu bankovej reformy a v záujme vyváženosti, keďže sme už popísali hlavné výhody, je namieste venovať sa aj kritickým hlasom. Jedným z dôležitých kritických hlasov je samotná SNB, ktorá neodporúča vnášať príliš veľké zmeny do fungujúceho a osvedčeného bankového systému. Dokonca nesrší nadšením ani zo zvýšených právomocí, ktoré by SNB touto zmenou ústavy získala. Upozorňuje tiež na nevýhody, ktoré vidí v tomto:

• S prechodom na suverénny monetárny systém zatiaľ žiadna krajina nemá skúsenosti, neexistujú empirické údaje, ako sa bankový systém bude chovať a preto takáto zmena predstavuje riziko.
• Komerčné banky dnes poskytujú financovanie úvermi klientom vtedy, keď to klienti potrebujú. Ak bude peniaze emitovať SNB, stratí sa táto pružnosť a bezprostrednosť.
• V suverénnom monetárnom systéme sa zostrí súťaž bánk o vklady klientov bez výpovednej lehoty. Konkurencia bude tvrdšia a úvery budú menej dostupné a drahšie.
• SNB dnes vie používať úrokové sadzby na regulovanie množstva peňazí v obehu, je to spôsob, ktorý používajú všetky najväčšie centrálne banky a nie je potrebné prechádzať na priamu emisiu peňazí. Bol by to krok späť.
• Emisia peňazí by sa stala politickou záležitosťou a aktivity SNB by sa stali náchylné podliehať politickým ambíciám.

Asociácia švajčiarskych bánk k týmto argumentom ešte dodáva:

• Neistota, ktorá vyplynie zo zmeny, bude znamenať stratu postavenia Švajčiarska ako významného svetového finančného centra.
• Zníži sa objem veľkých investícií a úvery sa stanú nedostupnými pre malé podniky. Výsledkom bude strata pracovných príležitostí.
• Ekonomika prestane rásť, možno poklesne a výsledné straty budú musieť hradiť daňoví poplatníci.
• Klesnú úroky na vkladoch.
• Zdražejú hypotéky a bývanie sa stane pre ľudí menej dostupné.

Agentúra Reuters informovala o prieskume medzi obyvateľmi Švajčiarska o podpore k tomuto návrhu. Prieskum sa uskutočnil asi pred mesiacom a vtedy bolo za návrh 35 % respondentov, 49 % bolo proti a 16 % bolo nerozhodnutých.

Podľa švajčiarskych zákonov, aby referendum bolo úspešné, musí byť nadpolovičná väčšina účastníkov referenda ZA a referendum musí byť úspešné (ZA) v nadpolovičnom počte švajčiarskych kantónov.

V pondelok 11. 6. sa teda dozvieme výsledok referenda.

Zdá sa, že výsledok referenda ešte bezprostrednú revolúciu finančného systému nespôsobí, no podpora návrhu nie je zanedbateľná a diskusia je seriózna. Je pravdepodobné, že bez ohľadu na výsledok je toto len predzvesť veľkých zmien, ktoré nás ešte v budúcnosti čakajú.

Zdroje:

https://en.wikipedia.org/wiki/Swiss_sovereign_money_referendum,_2018

https://assets.kpmg.com/content/dam/kpmg/is/pdf/2016/09/KPMG-MoneyIssuance-2016.pdf

https://www.snb.ch/en/ifor/media/dossiers/id/media_dossiers_vollgeld

https://www.vollgeld-initiative.ch/english/

https://www.vollgeld-initiative.ch/fa/img/English/2017_05_02_Referendum_on_Sovereign_Money_in_Switzerland.pdf

https://global.handelsblatt.com/finance/swiss-sovereign-money-initiative-change-bank-lending-887259

https://positivemoney.org/2018/02/will-switzerland-be-the-first-country-in-the-world-to-introduce-a-sovereign-money-system/

https://www.macrobusiness.com.au/2018/05/switzerland-prepares-vote-sovereign-money/

https://www.cnbc.com/2018/05/24/reuters-america-factbox-what-you-need-to-know-about-the-swiss-sovereign-money-vote.html

https://www.reuters.com/article/swiss-money/swiss-sovereign-money-campaign-headed-for-defeat-poll-idUSL8N1SB0W3

———————————————————————

Písané pôvodne pre: https://poznamkypanabavora.wordpress.com/ (upravené)