Každý mohol vidieť včerajšie zasadanie nášho najvyššieho zákonodarného zboru. Zasadanie našej delegovanej moci, ktorú sme odovzdali výkvetu slovenskej elity. Mal som napísať „elity“, to by bolo správne.
Najmenší člen koaličnej skupiny politických strán sa kvôli potrebnému počtu hlasov spojil s poslancami opozície a spolu s „disciplinovanými“ straníkmi SNS prekročili o jeden hlas potrebné kvórum 76. Danko odvolal povereného ministra životného prostredia Tomáša Tarabu z postu do ktorého ho sám navrhol.
Čo tento čin ukázal:
– mohol to vykonať, lebo jeho „právo“ je ukotvené v neústavnej Koaličnej zmluve
– mohol to vykonať napriek tomu, že neuviedol ani jeden relevantný dôvod
– mohol to vykonať aj keď priamo porušil jednu s klauzúl Koaličnej zmluvy o súdržnosti partnerov v prípade odvolávania. Princíp spočíva v tom, že opozícia má síce ústavné právo kohokoľvek odvolať, ale na odvolávanie má málo hlasov.
– mohol to vykonať, lebo poslanci viazaní Koaličnou zmluvou v prípade hlasovania prestanú byť vo svojom rozhodovaní autonómni, musia sa podriadiť straníckej disciplinovanosti – hlasujú podľa vôle predsedu.
– odvolávanie ukázalo nízku osobnostnú úroveň našich delegátov do parlamentu
– trápny bol aj obranný prejav odvolávaného ministra a ešte trápnejší bol prejav predsedu SNS
– celá kauza výrazným spôsobom spochybnila ústavnosť v našom štáte.
Táto epizóda zvýši napätie v parlamente, zvýši napätie vo vláde a zvýši napätie v celej spoločnosti. Priebeh odvolávania sleduje zahraničie a určite nepridalo na dôveryhodnosti ani vláde, ani štátu ako celku.
Z môjho pohľadu odvolávanie člena vlády potvrdilo moje argumenty, že spravovanie štátu prostredníctvom politických strán je kontraproduktívne. Miesto úpravy požiadaviek na poslancov, miesto zrušenia koaličnej zmluvy, miesto uzákonenia zodpovedností na členov vlády, poslanci sústavne „vylepšujú“ rokovací poriadok, riešia osobné spory. Z rokovacej sály urobili animálny cirkus bez pravidiel.
Na túto úbohosť sa bezmocne skladáme. Poslanci sa v pozíciách zabetónovali. Ich neschopnosť môže ukončiť jedine vlastné babráctvo v parlamente. Skončia až vtedy, keď napätie medzi stranami, medzi koalíciou a opozíciou, medzi poslancami rokovanie zablokuje. Právo zrušiť delegačenku vložiť do rúk občanom blokujú od prvopočiatku novodobej existencie parlamentu.
Poslaneckú úctu k voličom, psiu povinnosť riešiť ťažkú sociálnu a hospodársku situáciu môžeme sledovať pri každom otvorení rokovacej sály. Ani dnes nenarušili svoj štandardný kolorit. Rokovanie otváral predseda SNS Danko v takmer úplne prázdnej sále. A keby aj nebola prázdna, už druhý deň sa za ťažké peniaze zaoberajú akousi Víziou 2040. Pred všetkými občianskymi ťažkosťami dali prednosť bezperspektívnej chimére. Veď o akej reálnej ružovej perspektíve môžu rokovať, keď si nevedia prísť na meno dnes, na akú spoluprácu sa môžu spoliehať, keď nezmenia rušeň ani koľajnice.
Ak aj víziu prijmú, akú životnosť podľa doterajších skúseností bude mať? Už máme skúsenosti. Žiadna nasledujúca vláda nepokračovala v projektoch tej predchádzajúcej. Diaľnice, tunely, energetické projekty, …, sú výkričníky zmien vlád. Očakávam, že v dôsledku odvolania Tarabu bude zastavená prečerpávacia nádrž, a tiež bude spochybnená zmluva o výmene turbín v Gabčíkove. Tak ako by chcela súčasná vláda v rozdelenom vlčinci zabezpečiť 14 ročnú životnosť štátnej vízie rozvoja.
Vrátením vzdelaného, rozhľadeného, nespokojného a nespochybniteľného ega do poslaneckých lavíc sa Dankovi podarilo jednak ešte viacej rozkolísať silu koalície, jednak ešte viacej otvoriť dvere vydieraniu a korumpovaniu v zákonodarnom zbore.
Skončím výrokom klasika: „Dokedy ešte, Catilina, budeš zneužívať našu trpezlivosť?“ [1, 2]
.jpg)
.JPG)
