Kritický pohľad na Halloween a sprievody strašidiel

Obdobie našich sviatkov zosnulých sa prekrýva so „sviatkom Halloween“, prichádzajúcim ku nám zo západu. Jeho súčasťou sú sprievody čarodejníc, čertov, upírov a iných strašidiel. A čím sú tieto masky hrôzostrašnejšie a desivejšie, tým lepšie! Tým je väčšia sranda!

Ale je to naozaj len sranda a nič viac? Asi celkom nie, pretože na druhej strane sa ozývajú rôzni jednotlivci, ale aj rôzne cirkvi, ktoré s týmito sprievodmi nesúhlasia a spisujú petície, aby ich mestské, alebo obecné úrady nepovolili. Vidia v nich totiž propagáciu zla a temných síl.

To sa samozrejme modernému, ateistickému a materialistickému človeku s jeho snahou užiť si dosýta najrozličnejších zábav javí ako nepochopiteľný závan stredoveku. Javí sa mu to ako skostnatená a prudérna strata zmyslu pre humor.

Ale pretože materialisti a ateisti vnímajú všetky veci len povrchne, z ich prvoplánovo materialistického hľadiska, pozrime sa na danú problematiku trochu hlbšie a ukážme si, čo sa v skutočnosti skrýva pod navonok prezentovaným povrchom dobrej zábavy.

Všetky sprievody a pochody tlmočia spoločnosti toto: „Sme tu a máme takýto názor. Dávame o sebe vedieť a treba s nami počítať.“

A tak je to aj v prípade rôznych sprievodov čertov, stríg a strašidiel. Že je to len humor, zábava a žart, je totiž iba rozprávku pre povrchných a prvoplánových. Naopak, povrchnosť a prvoplánovosť ľudí, ktorí príliš neuvažujú, je dokonale využitá k tomu, aby bolo v spoločnosti prezentované to, o čo v skutočnosti pod zásterkou zábavy ide. A ide o manifestáciu temných síl, ktoré dávajú spoločnosti na známosť: „Sme tu a máme svoje hodnoty! Dávame o sebe vedieť a treba s nami počítať!“

Sprievody čertov, stríg a strašidiel, teda všetko jednoznačne negatívnych bytostí, sú reálnym svedectvom našej doby, ktorá svojou plytkosťou myslenia, amorálnosťou, duševnou prázdnotou, necnosťami a nezriadenosťou vášní nadväzuje kontakt so sebe rovnorodými, nízkymi úrovňami stvorenia. A bytosti z týchto nízkych úrovní pochodujú v hrôzostrašných sprievodoch po našich mestách a dedinách, reprezentujúc temné sily, ktoré sa rozpínajú po našej planéte, aby ju celkom ovládli.

Takáto je teda žiaľ naša moderná civilizácia, ktorá inklinuje k nízkosti a temnote, pretože sama je takou. Veď si len skúsme položiť otázku, prečo sa napríklad v našich mestách a dedinách neorganizujú pochody anjelov a rôznych svetlých bytostí, ktoré by predstavovali cnosti? Veď predsa okrem nášmu pozemskému oku neviditeľných, temných a nízkych úrovní, zaľudnených najrozličnejšími hrôzyplnými bytosťami, existujú aj vysoké a vznešené úrovne, obývané nádhernými, ušľachtilými a cnostnými bytosťami. Prečo nášmu svetu nie je bližšie toto smerovanie? Prečo neberie inšpiráciu odtiaľ? Prečo neorganizujeme sprievody tohto druhu a tvorcovia kostýmov a masiek sa vo svojej inšpirácii nenapájajú do týchto úrovní?

Preto, lebo vrana k vrane sadá a rovný rovného si hľadá! Lebo prevažujúca nízkosť v dušiach nachádza sympatie a rovnorodé spojenie so zodpovedajúcimi, nízkymi jemnejšími úrovňami univerza.

No a je úplne samozrejmé, že tento trend a toto prepojenie sa prieči ľuďom, ktorí si ešte zachovali aspoň určitú mieru ušľachtilosti a súdnosti. Títo ľudia mnohokrát nie vedome, ale podvedome tušia, o čo tu ide, a stavajú sa proti tomu. Stavajú sa proti rozpínavosti temnoty, ovládajúcej duše ľudí. Stavajú sa proti prezentácii jej moci a túžbe po expanzii, demonštrovanej pochodmi padlých, nízkych a ohyzdných bytostí.

A keď sme si už objasnili, čo všetko sa skrýva za touto zdanlivo nevinnou zábavou, skúsme sa ešte zamyslieť nad tým, kde sa čosi také, ako sú čerti vôbec vzalo?

Každému je jasné, že nejde o bytosti z nášho sveta, čiže z našej hrubej hmotnosti. Okrem hrubej hmotnosti však existujú aj rôzne úrovne jemnej hmotnosti, kam odchádzajú ľudské duše po smrti fyzického tela.

Každý vie, že ľudia sú buď dobrí, alebo zlí. Zlo naše duše zaťažuje a dobro naše duše povznáša. Podľa miery dobra a zla má teda každá duša po odložení fyzického tela určitú tiaž. Čím je ušľachtilejšia a lepšia, tým je tiaž menšia, a čím je duša skazenejšia a negatívnejšia, tým je tiaž väčšia.

A tak, na základe zákona duchovnej tiaže, klesajú duše zaťažené nízkosťou do nízkych úrovní jemnej hmotnosti a naopak, duše, nadľahčené ušľachtilosťou stúpajú do vysokých úrovní jemnej hmotnosti. Tam sa ďalej zušľachťujú v konaní dobra a v cnostiach, aby napokon, po dosiahnutí ľudskej dokonalosti, mohli vstúpiť z jemnej hmotnosti do večného, duchovného kráľovstva nebeského.

K pochopeniu, odkiaľ pochádzajú čerti treba vedieť, že čím je duša skazenejšia a nižšia, tým ohyzdnejšiu vonkajšiu formu dostáva. A naopak, čím je duša cnostnejšia a lepšia, tým je jej vonkajšia forma ušľachtilejšia a krajšia.

Potvrdenie fungovania tejto zákonitosti môžeme nájsť už tu na zemi, keď napríklad niekto enormným spôsobom holduje alkoholu a jeho neresť časom začína byť viditeľná aj na jeho vonkajšom vzhľade. A podobne je to aj s drogami. No a po našej smrti, vo svete jemnej hmotnosti, sa táto zákonitosť mnohokrát znásobuje.

To znamená, že akákoľvek neresť a nízkosť sa oveľa očividnejšie odzrkadľuje na vzhľade duševného, jemnohmotného tela každého jednotlivca. Čím je teda niekto horší, tým ohyzdnejšiu a odpudzujúcejšou podobu má jeho jemnohmotné telo. A ide to až tak ďaleko, že ľudia strácajú svoju ľudskú podobu a stávajú sa z nich polo zvieracie a polo ľudské, strašidelné a ohyzdné bytosti.

Čerti teda nie sú nijaký nový a zvláštny druh. Čerti sú v skutočnosti ľudia, neľudsky spotvorení vlastnou nízkosťou.

Tento istý princíp však platí aj v pozitívnom slova zmysle, pretože jemnohmotné telá ľudí ušľachtilých, čestných, spravodlivých, dobrých a láskavých nadobúdajú ušľachtilé a vznešené formy, podobajúce sa formám anjelským.

Takže aby nám bolo všetkým jasné, čerti sú v skutočnosti nízke, padlé a úbohé ľudské duše, nachádzajúce sa v nízkych úrovniach jemnej hmotnosti. Sem sa kontaktovať, sem sa orientovať, odtiaľto sa inšpirovať a na náš svet prinášať sprievody týchto nízkych, nešťastných, spotvorených a najrozličnejšími neresťami spútaných bytostí, nie je rozhodne nič pozitívne. Je to len úbohé a poľutovania hodné spájanie sa s nízkosťou. Nie je to nič pozitívne, na čo by sa mali ľudia orientovať.

Ľudia by sa mali orientovať opačným smerom. Nie teda nadol, ale nahor! Nie do nížin, ale do výšin! Tam, vo vysokých úrovniach jemnej hmotnosti, prebývajú ušľachtilé a cnostné ľudské duše, ktorých ušľachtilá vonkajšia duševná forma je výsledkom ich života v súlade s princípmi dobra, lásky, spravodlivosti a ušľachtilosti. Tým smerom by bolo žiadúce sa orientovať a inšpirovať!

Nie teda do nížin, ale k výšinám máme upierať svoj zrak! Odtiaľ máme čerpať a prinášať to sem dolu ku nám na zem, aby sa naša planéta stávala čoraz lepšou, a nie čoraz horšou.