Zásadné odhalenie skrytého významu výroku Krista

„Buďte ako deti! Veru hovorím vám, ak znovu nebudete ako deti, nevojdete do kráľovstva nebeského.“ Všetci poznáme tieto slová Spasiteľa, ale málokto chápe ich skrytý, najhlbší význam. Pretože ale jeho pochopenie otvára bránu kráľovstva nebeského a jeho neznalosť ju blokuje, je životne dôležité správne pochopiť tento význam.

„Buďte ako deti!“ Aké sú deti? Aké sú dve základné duchovné vlastnosti, ktoré majú deti, a ktoré máme my dospelí opätovne získať?

Prvú z nich nájdeme v očiach detí. Keď sa do nich pozrieme, jasne v nich uvidíme čistotu. Čistotu bez akejkoľvek ľsti. Skrze oči dieťaťa môžeme vnímať čistotu jeho duše. Čistotu jeho najvnútornejšej duchovnej podstaty, ktorá bez akýchkoľvek prekážok prúdi zvnútra navonok a prestupuje celú osobnosť.

Druhá duchovná vlastnosť je viditeľná vo všetkom, čo dieťa robí. Je to radosť! Je to prostá, jednoduchá radosť z bytia a zo života. Je to bezdôvodná a ustavične prítomná radosť, pre ktorú nie sú potrebné nijaké iné vonkajšie podnety, iba život a bytie samotné.

Máme teda čistotu a radosť, ako dva základné atribúty dieťaťa. A keď ich spojíme do jedného, dostaneme základný pojem, charakterizujúci deti a detstvo. Tým pojmom je čistá radosť! Byť ako deti znamená zotrvávať v čistej radosti, ktorá otvára bránu kráľovstva nebeského.

Prečo je tomu tak?

Pretože základný pohyb a základná práca ľudského ducha je obsiahnutá v čistom, radostnom naladení, ktoré vyžarujeme do stvorenia. A toto prosté, ľudské vyžarovanie radosti, je zároveň formou vďaky Stvoriteľovi. Z tohto dôvodu každý človek, ktorý chce urobiť prvý, nevyhnutný krok smerom ku kráľovstvu nebeskému, sa musí naladiť na ušľachtilé city čistej radosti, prúdiace z jeho vnútra von v čistom cite, bez potreby formovania do slov.

Vyžarovanie radosti z bytia, ako najčistejšej vďaky Stvoriteľovi, je základná a východisková podstata pre napĺňanie služby ducha. Je to úplný základ, z ktorého sa môže a má odvíjať všetko ostatné. Môže sa z neho odvíjať chuť čoraz dokonalejšie poznávať Vôľu Stvoriteľa a jeho stvorenie. A samozrejme, tiež chuť a odhodlanie napĺňať túto Vôľu v každodennom živote a vo všetkom sa ňou riadiť.

Vyžarovanie čistej radosti je druh vyžarovania, ktorý je od človeka očakávaný bytosťami prírody i duchovnými pomocníkmi od začiatku jeho života v hmotnom svete. Je to začiatok a východisko všetkého, pretože z tohto žiarenia môžu tkáči osudu formovať budúci radostný osud jednotlivcov i celej zeme podľa Vôle Stvoriteľa. Týmto spôsobom sa stávame spolutvorcami pozitívneho vývoja celého stvorenia.

Žiaľ, v tejto najzákladnejšie veci sme ako ľudia zlyhali a stále zlyhávame. Namiesto žiarenia radosti a vďačnosti z nás vyžaruje len chcenie osobného druhu, v podobe osobných prianí a myšlienok. Toto upriamenie sa iba na ľudsky osobné, malé a egoistické prinieslo všetky biedy, bolesť, násilie a vojny na zemi.

No a práve preto sa je treba vrátiť k základom – k základnej práci ľudského ducha. Lebo jedine takýmto spôsobom môžu tkáči osudu vytvárať zo správneho vyžarovania človeka krajší a lepší pozemský svet. Ale popri tom môžu zároveň pretvárať i osobnosť človeka samotného. A to takým spôsobom, že jeho duch a jeho cítenie sa dokáže čoraz slobodnejšie presadzovať navonok. Človek získava odvahu postaviť sa proti doterajším spôsobom myslenia. Zároveň začne vnímať nové, neznáme spôsoby pri riešení doterajších každodenných problémov a výrazne sa zvýši jeho tvorivosť.

Vzhľadom ku všetkým uvedeným skutočnostiam by sme si preto mali nájsť počas dňa trochu času na vnútorné stíšenie a na naladenie sa na vlnu čistej radosti. Toto naladenie by sme mali vnímať, ako svoj vlastný diel duchovnej činorodosti, spočívajúci v darovaní radostného žiarenia svojho ducha do Pánovho stvorenia.

Tento duchovný počin nám nezaberie veľa času. Ak sa naň budeme pravidelne nalaďovať, dokážme to čoraz rýchlejšie, až napokon toto žiarenie radosti bude v nás vyvstávať počas dňa samo od seba bez toho, že by sme sa o to snažili.

Každý okamih, venovaný vnútornému vyžarovaniu radosti a vďačnosti, je v skutočnosti prácou ducha, úplne rovnocennou vonkajším druhom práce. Nie je to vôbec nijaký premrhaný čas, ako sa nám to bude snažiť nahovoriť náš rozum. Rozum v tom totiž vidí vlastné ohrozenie a uvedomuje si, že tým končí jeho tisícročná nadvláda.

Zo strany bytostných tkáčov osudu i všetkých ostatných bytostných a duchovných služobníkov je očakávané takéto precitnutie ľudského ducha k jeho základnej službe. K službe, spočívajúcej k pripojeniu sa ku kolobehu dávania a brania vo stvorení na úrovni dávajúceho vyžarovania.

Len týmto spôsobom, skrze vyžarovanie čistej radosti, sa môžu v človeku rozvíjať a skrze neho pôsobiť jeho najväčšie duchovné sily. Len v tomto sa skrýva dostatok sily, potrebnej k zmene jednotlivcov i sveta k lepšiemu. Len toto dokáže spriechodniť cesty k slobodnému prejavovaniu sa nášho ducha zvnútra smerom navonok, v myšlienkach, v činoch, v slovách a v materiálnom tvorení a budovaní. Len v tomto sa skrýva krajšia, lepšia a radostnejšia budúcnosť nášho sveta, pretože len s takýmto vnútorným naladením sme ho schopní svojimi nevyhnutnými materiálnymi činmi správne pretvárať a formovať. Pretvárať a formovať do podoby ríše mieru a pokoja na zemi.

„Buďte ako deti! Veru hovorím vám, ak znovu nebudete ako deti, nevojdete do kráľovstva nebeského.“