Hľadajme skutočné poučenie a nie zatĺkanie podstaty javov v spoločnosti!!!

Sledoval som len časť diskusie na RTVS, niečo po 20-tej. Politológ a p. Radičová, ale aj iní.

Na to, kto vyvolal nevraživosť v spoločnosti ani slovo, a ak, tak to boli kroky novej vlády a ich zákony, teda obeť. Vo všeobecnosti všetci „spravme hrubú čiaru za minulosťou a začíname odznova ako, keby sa nič nestalo». Dnes buďme všetci dobrí a zajtrajšok už bude tiež iný, dobrý!!! Nech trpí ten kto utrpel a my ideme ďalej!!!

Ako ekonóm však hovorím!!! Nový rok v účtovníctve sa začína na súvahe za predchádzajúci roku.  Ak, firma vykázala zisk milión, tak ten dostane majiteľ firmy a bude rozhodovať o pohybe firmy v budúcom roku.  Ak utrpela firma ujmu (stratu) tak firma samozrejme ju pripíšeme tomu, kto tu ujmu utrpel, teda majiteľovi. Toto je makroekonomická logika.

V oboch prípadoch makroekonómia na prvom stupni schvaľuje nespravodlivosť.

Majiteľ firmy žiadnu škodu nespôsobil, tak prečo ju má nahradiť. Tú spôsobili zamestnanci firmy, teda v novom ruku im mame to stiahnuť z miezd.

A ako je to so ziskom?

V účtovníctve rok súvahou nekončí, rok končí valnou hromadou spoločníkov, ktorá posúdi kto má, aké zásluhy na výsledku a podľa toho môže prerozdeliť aj hospodársky výsledok. To znamená, že zisk si nemusí privlastniť majiteľ, ale sa môže vyplatiť pracujúcim a cez odvody a dane aj spoločnosti ako celku, ale toto je len teoretická možnosť v praxi neznáma a nepouživaná. Toto hlásal prof. Haluška (Česť jeho pamiatke!). Touto cestou totiž zisk by sa stal v nasledujúcom roku nákladom, a to je, predsa absurdne zvyšovať náklady, spoločnosti, no nie?!

Z toho plynie, že celá makroekonómia, na ktorej sú založené ekonomické vzťahy nielen na Slovensku, ale celosvetovo sú nespravodlivosť samá a pokiaľ tieto sa nezmenia napätie v spoločnosti bude narastať!

Kto sa tým chce hlbšie zaoberať, nech na dnešnú spoločnosť aplikuje poznatky fyzikou pod pojmom „entropia“. (Pozri vo Wikipédii.)

Takže žiadne poučenie z prípadu nebude, ide sa ďalej. Naša mater (makroekonómia,) ktorá nám delí denne „chlieb náš každodenný“ nič také nedopustí.

Ale!

Ľudia by to mali pochopiť a posúdiť, pri pripravovanej “Valnej hromade”, voľbách do EP.

S úctou a smútkom na tvári z tejto spoločenskej udalosti a neschopnosti tejto spoločnosti sa z toho poučiť.

Andrej Sablič