Odvolávanie M. Šutaja Eštoka je dôkazom konfrontačnej politiky celej mafiánskej opozície

Posledné dni sme boli svedkami vyčíňania opozičnej mafie v poslaneckých laviciach. To, čo dokázali predviesť bolo v totálnom rozpore s poslaním poslanca. Miesto dôkazov a prvkov konštruktívnych vyjadrení zazneli hrubé urážky, klamstvá, zavádzanie verejnosti, nehorázne napádanie koalície s cieľom vyprovokovať ju k neadekvátnym reakciám. Občan, ktorý mal možnosť sledovať v priamom prenose dianie v parlamente nadobudol dojem, že niekto na Západe pozorne sleduje, či si opozícia plní svoju lokajskú úlohu, ktorú zadali títo páni. A možno to nie je iba dojem, ale smutný fakt.

Celá opozícia sa hrala na obeť, akoby neniesla zodpovednosť za svoje vyčíňanie v politike, keď mali možnosť riadiť 3 a pol roka štát. Stále nemôžu predýchať, že už nie sú pri moci a že im bola zobraná hračka vládnutia. K tejto hre sa pripojilo i Progresívne Slovensko, ktoré síce v minulých vládach nebolo, ale podporovalo zlepenec Matovič, Heger, Ódor. K opozícii sa tiež prilepilo politicky bezpohlavné KDH, ktoré lavíruje sprava doľava, potom zľava doprava, potom sprava doľava a do stredu a opačne. Moce sa v parlamente ako strana bez vlastného názoru. Ich vyjadrenia majú len osobný charakter, bez ohľadu na ich volebný program a vôľu voličov.

Opozícia si dávala pozor, aby sa náhodou vo veci odvolávania konkrétne nevyjadrovala až na niekoľko výnimiek. Parlamentné vystúpenia Matoviča, pochabého Pročka, ktorý sa zmohol len na opakovanie už povedaného slovného hnoja, úbožiačky Kolíkovej boli trápne a obrazom ich duše. Po náznaku nejakej inteligencie ani stopy. Elév Šimečka habkal a bolo zrejmé, že v problematike nie je zorientovaný. Západ od neho očakával jediné. Za každú cenu útočiť a dosiahnuť konečný cieľ opozície čím skôr. Ten cieľ je pripraviť o moc súčasnú vládu. Opozícia dosiahla pravý opak. Verejnosť mala v priamom prenose možnosť sledovať samozneuctenie opozície. To sa len tak nevidí.

Pozrime sa teraz na fakty vyplývajúce z právnej analýzy uverejnenej tu:

https://www.pravnelisty.sk/clanky/a1300-minister-vnutra-nepotreboval-na-svoj-postup-suhlas-uradu-na-ochranu-oznamovatelov-pri-obvinenych-policajtoch

Právne listy je vynikajúci zdroj odborných informácií. Uverejnili analýzu pod názvom:

“Minister vnútra nepotreboval na svoj postup súhlas úradu na ochranu oznamovateľov pri obvinených policajtoch. “

Čo sa teda stalo a čo sa deje?

Opozícia a korporátne médiá sa rozhodli, že napadnú ministra vnútra za pozbavenie výkonu štátnej služby šiestich obvinených policajtov a obvinili ho, že konal v rozpore so zákonom. Ako hlavný dôvod uviedli, že k tomu nemalo dôjsť, lebo títo obvinení policajti boli „pod ochranou“ úradu na ochranu oznamovateľov, ktorú im urgentne vybavil Lipšic. Minister údajne na svoj postup potreboval súhlas uvedeného úradu.

Z analýzy citujem: „Minister vnútra dočasne pozbavil výkonu štátnej služby obvinených policajtov podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, podľa ktorého „policajt sa musí dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania jeho konania a je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin.“

Pritom si treba uvedomiť jeden závažný fakt. Obvinené policajti neboli obvinení z nejakého nedbanlivostného trestného činu, ale zo spáchania úmyselného trestného činu, pri ktorom mali zneužiť svoju právomoc verejného činiteľa. Minister vnútra teda musel týchto policajtov dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby, nakoľko mu to prikazuje priamo zákon a minister vnútra tu nemá žiadne právo voľby. Ak predchádzajúci ministri nepozbavili dočasne výkonu štátnej služby uvedených obvinených policajtov, tak išlo o zjavné porušenie zákona. Tento fakt kolektívna neodborná opozícia si úmyselne nevšíma. Čo však môžeme očakávať od opozície, ktorá keď mala šancu zodpovedne vládnuť, túto šancu premrhala a slovenský národ ignorovala.

Prečo minister vnútra nepotreboval súhlas úradu na ochranu oznamovateľov?

Opäť Právne listy: „Ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o ochrane oznamovateľov stanovuje, že súhlas úradu sa nevyžaduje ak ide o skončenie pracovnoprávneho vzťahu v dôsledku skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa, pričom zákon v poznámke pod čiarou odkazuje aj na prepustenie policajta zo služobného pomeru, ak bol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu. Za použitia argumentu a maiori ad minus (od väčšieho k menšiemu) musíme dospieť k logickému výkladu, že ak súhlas úradu nie je potrebný pri prepustení policajta zo služobného pomeru pre právoplatné odsúdenie za spáchanie úmyselného trestného činu, potom nie je potrebný ani pri dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby z dôvodu vzneseného obvinenia policajtovi pre podozrenie zo spáchania úmyselného trestného činu“.

Zákon o ochrane oznamovateľov nebol napísaný a prijatý na to, aby zabezpečil policajtom dlhoročné nedotknuteľné pôsobenie v určitých funkciách.

Zákon na ochranu oznamovateľov má dopad na oznamovateľov a nie na policajtov, ktorým sa nechce odísť z funkcií a ktorí boli dočasne pozbavení výkonu štátnej služby nie preto, že by niečo oznamovali, ale preto, že pred niekoľkými rokmi boli obvinení zo spáchania závažného trestného činu, ktorého podstatou má byť zneužitie právomoci policajta z ich strany.

Tento zákon má chrániť oznamovateľov pred tým, aby neboli prepustení zo zamestnania za trest, že oznámili niečo čo sa týka ich zamestnávateľa. Nemá byť zneužívaný na ochranu policajtov, ktorí údajne oznamovali trestnú činnosť mimo svojho zamestnávateľa. Povinnosťou policajta je trestnú činnosť vyšetrovať, nie sa jej dopúšťať a dokonca byť ochraňovaný zákonom, ktorý sa naňho nevzťahuje, ale bol účelovo v našom prípade použitý Lipšicom a to nie na ochranu oznamovateľa, ale na ochranu pred dočasným pozbavením výkonu štátnej služby. Oprávnená otázka teda znie: Dopustil sa Lipšic zneužitia právomoci verejného činiteľa tým, že v rozpore so zákonom chráni obvinených policajtov a snaží sa ich „zabetónovať“ v ich funkciách?

Minister vnútra urobil iba to, čo mu prikazuje výslovne zákon. Opozícia a Lipšic sa snažia v našom prípade o obštrukcie, vedúce k zneužívaniu práva, t. j. využívaniu zákona o ochrane oznamovateľov v rozpore s jeho účelom.

Čo teda dodať na záver? Potvrdzujú sa podozrenia, že opozícia nekoná v prospech záujmov Slovenskej republiky, ale v záujme cudzieho pána, pre ktorého plní úlohy likvidácie súčasnej vlády. Dôležitým faktorom pre čo to opozícia robí je ešte skutočnosť, že má strach pred vyšetrovaním ich nezákonných praktík počas obdobia ich vládnutia. Odhaľovať nezákonnosť a zločiny opozície ozaj nie je pomstou, ale povinnosťou ich riadneho vyšetrenia. Ak nemá opozícia nič za prstami, nikto ich nebude prenasledovať. Môžu spokojne spávať. Obávam sa však, že majú ťažké sny a viacerí čierne svedomie. Dôležité bude zistiť hlavne, či sa v minulosti diali nezákonnosti v oblasti financií. Napríklad zneužívanie európskych fondov, prideľovanie zákaziek spriazneným firmám, korupcia a toky financií na súkromné účty politikov do zahraničia, pranie špinavých peňazí a pod.

Viac na:

https://blog.hlavnespravy.sk/33218/konfrontacna-politika-opozicie-svedci-o-tom-ze-sluzi-cudzim-panom/

Z mesta SNP Ivan Štubňa