Svätopluk mal sviatok

Svätopluk mal meniny. Číro slovanské meno. Poznám osobne niekoľko Sväťov… Túto fotografiu mi poslal môj dobrý známy zo zahraničia, keď tu bol v apríli tohto roku. Pýtal sa ma vtedy na tú sochu jazdca s vytaseným mečom a na vzpínajúcom sa koni pred vchodom do budovy Hradu v Bratislave a keď som mu to vysvetlil, Slovensko a Slováci si získali jeho rešpekt.

Nie je to možno najvydarenejšia fotografia Svätopluka na bratislavskom Hrade, ale je výstižne informačná, pretože je na nej dobre čitateľný text na podstavci. Vtedy som vysvetlil priateľovi zo zahraničia, že túto sochu na Hrade odhalili predstavitelia vlády Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky, aj prezident Slovenskej republiky M.Gašparovič dňa 10.júna 2010 na veľkej slávnosti na znak úcty k veľkému štátnikovi Slovákov, vtedy Slovanov, ktorému aj rímsky pápež dal titul Rex, čiže v pápežskej bule Tue Industriae ho oslovil ako Kráľ, kráľ Velkej Moravy. Socha znázorňuje situáciu, keď vojvoda všetkých slovanských kmeňov v strednej Európe tých čias najprv dáva pokyn k útoku vojsk proti Franskej Ríši, ktorá držala dovtedy južnú provinciu Pannoniu so slovanským obyvateľstvom a potom ďakuje vojskám mnohých kmeňov a kniežatstiev za vyhranú vojnu a to stojac vysoko na hradnom vŕšku, kde už stál vtedy veľkomoravský kostol v roku 863 n.l. a možno už aj stavba Hradu, ktorý sa vtedy latinsky volal Breslavspurc.(= od toho Prešpurk)

Vtedy kráľ Svätopluk pripojil ku Veľkej Morave veľkú južnú oblasť Panóniu, kde žili podunajskí Slovania a kam až na sklonku jeho života prichádzali zúbožení imigranti prenasledovaní ázijskými nepriateľmi z východu a s jeho súhlasom sa usádzali okolo  rieky Tisa. A hovoril som mu aj o tom, že rod Svätopluka bol slovenský, z Nitrianskeho kniežatstva, to Slovania (neskôr pomenovaní literátmi ako Slováci) tu žijúci na Nitrianskej, Trnavskej tabuli a v bratislavskej oblasti, boli základom jeho kráľovstva, rovnako keď rozširoval Veľkú Moravu na mocnosť, ktorú uznával rímsky pápež, ale i Franská ríša ( uzavreli Forchheimský mier so Svätoplukom), Byzantská ríša a Bulharská ríša na juhu Európy. 

Toto všetko mi vyprával profesor histórie Matúš Kučera a aj bol jedným z iniciátorov inštalovania sochy Svätopluka na Hrade. Hovoril, že do podstavca pod sochu umiestnili prsť (hlinu, pôdu) z mnohých častí Slovenska a on sám označil ten podstavec plný slovenskej zeme ako “Oltár vlasti”, kam by sa mali chodiť klaňať novomanželia, ale i politici a takisto položiť kvety zahraničné návštevy prichádzajúce oficiálne navštíviť Slovenskú  republiku. K tej príležitosti vydal profesor M.Kučera cez Maticu Slovenskú knižnú monografiu s názvom Kráľ Svätopluk ( jún 2010), ktorá je vypredaná a Matica Slovenská už nemala peniaze na jej opätovnú edíciu. Je to jediná kniha popisujúca život a dielo Svätopluka komplexne a to od historika.

Myslíte si, že Matica Slovenská dostane grant / dotáciu od ministerstva kultúry SR v tomto roku na vydnie tohto diela? Ilustrácia z knihy…Svätopluk

Iné otázky mi položil môj priateľ.

Prečo sa taká uctyhodná socha kráľa a vojvodu Svätopluka dostala na Hrad až tak neskoro, veď uplynulo až 17 rokov  a Slovensko je samostatné od 1.januára 1993?

A ešte menej zodpovedaná otázka: Keď sa v rodine narodí chlapec, dajú mu rodičia meno Svätopluk? 

Tak teda pripomeňme si meniny slávneho štátnika, vojvodu a vodcu Slovanov s strednej Európe a kráľa, ktorý bol ozaj prvým kráľom slovenského pôvodu.  foto