Konštruktívne a slušne

Vieme, že nová vláda je v časovej tiesni. Spôsobila ju paní prezidentka republiky posúvaním termínu volieb. Išlo o stratégiu Matoviča a jeho čípka Hegera, ktorí dúfali, že nájdu dosť kajúcnikov, aby mohli zlikvidovať nenávidené osobnosti opozície. Kvôli tomu prijali množstvo silových zákonov, spolitizovali množstvo policajných zložiek, dosadili nominantov na dôležité pozície, vypočuli osemdesiat násobného vševeda. Dosiahli veľké nič. Buď tí “fokusovaní”i boli tak šikovní, že títo súčasní im nedokázali nič dokázať, alebo boli skutočne nevinní a nebolo čo dokazovať.

Nestihli do konca minulého roka, nestihli do mája tohto roka a nedokázala to ani „letná“ vlády Ódora. Až sem posunula termín volieb citlivá slovenská pani prezidentka. Pozná legislatívu, zákonné termíny na každý úkon, vie čo všetko je potrebné vykonať do konca kalendárneho roka aj to, čo hrozí ak to vláda nestihne. Napriek tomu držala vládu, ktorú kvôli vzájomným škriepkam a neschopnosti musela odvolať a nahradiť tou svojou, Ódorovou.

Ani to nepomohlo. Opozíciu nezlikvidovali. Naopak. Tak dlho bola opozícia v opozícii, že vyše polovica  Slovenska si uvedomila, že nechcú, aby ich životy riadili správcovia Tejtokrajiny. Opozícia vyhrala. Tri strany sa spojili, vytvorili koalíciu, uzatvorili koaličnú (rozumej kartelovú) zmluvu a obsadili 79 kresiel v parlamente. O tie zvyšné sa podelila nová opozícia a Matovič. Ešte ani nesedeli, už cez zaťaté zuby predsedov svojich strán sľubovali korektnosť, slušnosť, konštruktívnosť, dôstojnosť a dôslednosť. Tak budú jednať so svojim protivníkom – novou koalíciou.

Ak hovorím o opozícii musím upresniť. Matovičove hnutie prekvapilo občanov hneď tri krát. Po prvé tým, že až do zvolenia sa nazývalo „OĽaNO a priatelia“ a po voľbách si zmenilo meno, čím vytvorilo rýchlostný rekord nevolenej parlamentnej strany v parlamente. Ešte ani jedna strana nedokázala dostať do parlamentu nevolenú stranu v tak krátkom čase. Po druhé, premysleným volebným „nedorozumením“, keď dobre vedel, že s ním do koalície nepôjde nikto vyhlásil, že on nepôjde do koalície s nikým, kto nebude súhlasiť s päťstovkou pre každého voliča. Na to naletelo takmer celé, hrubo nevzdelané osadníctvo a volilo ho v presvedčení, že za svoj hlas dostane každý z nich 500 €. A po tretie novým menom strany „Slovensko“, čím sa pasoval na majiteľa štátu. To naozaj dokáže iba Matovič vo svojej nekonečnej arogancii.

Kto včera sledoval prenos zo zasadania  parlamentu musí uznať, že už je opäť v „C dure“. Po niekoľkých technických a procedurálnych úkonoch (skúška hlasovacieho zariadenia, sľub poslancov na uvoľnené miesta) mal predseda vlády predstaviť Programové vyhlásenie vlády a požiadať poslancov o podporu. Jednoduchá vec. Takmer každý kandidát na poslanca tvrdil, že chápe ťažkú situáciu štátu a chce sa zo všetkých síl obetovať, aby Slovensku pomohol.  Ozval sa orchester naladený podľa notovej osnovy opozícia /koalícia. Namiesto toho aby  poslanec stlačil príslušný gombík a dovolil vláde vládnuť, obnovili zaužívanú prax. Koaličníci opustia sálu a opozičníci začnú mudrovať. Najmúdrejší sú tí poslanci, čo boli v tej vláde ktorá kvôli svojej nemohúcnosti musela byť odvolaná! Mudrujú, mudrujú, naťahujú čas jalovinami ktoré okrem nich nikto nepočúva, ale podľa súčasných môžu odznieť. Až keď sa vykecajú, rozdajú svoje múdrosti, pourážajú koaličníkov, spochybnia každý riadok novej zmluvy môžu stlačiť gombík.

Ak poslanci túto systémovú chybu neodstránia, bude sa čo štyri roky história opakovať a občania si ju budú musieť znova prežiť. Nie len to. Každá nasledujúca garnitúra zruší všetko, čo tá predchádzajúca prijala a zmení to, čo ešte prijať nestihla. Preto ideme od desiatich k piatim. Dnešný stav je taký, že štát si ničí vlastné základy. Všetci vieme kde sme. Pritom je logické, že každého poslanca sme do parlamentu delegovali s najlepším úmyslom. Volili sme ho preto, aby pomohol štát budovať, aby opravil pokazené a posunul vývoj dopredu. Rozdelený parlament neznamená iba jeho oslabenie, ale priamo otrávenie. Namiesto hľadania spôsobu ako vec vyriešiť, významná časť poslancov vytvára protitlak. Hľadajú spôsob, ako to nevyriešiť, aby mohi ukázať neschopnosť tých, čo riešenie hľadajú. Korunu všetkému dalo pravidlo – z opozíciou / koalíciou sa nehlasuje. Ak si túto prax chcú zachovať, urobili by lepšie, keby poslanci opozície definitívne parlament opustili. My by sme ušetrili a ten zvyšok by mohol pokojne pracovať. Aj tak nás už obabrali, keď v rámci koaličnej zmluvy časť volebných sľubov jednoducho odpísali.

Kedy tie škriepky skončia? Kedy si naši zamestnanci uvedomia, že ich neplatíme za piesok v parlamentnej pekárni, ale za chlieb na našom stole. Prvé schôdze ukazujú, že zmena tak skoro nenastane. Čo som mohol už doteraz vysledovať, tak nerokuje ani slušne, ani konštruktívne. Minister životného prostredia síce povedal, že nás čaká legislatívna smršť, ale z ktorej strany priletí nespresnil. Dúfam, že po jej utíšení nebudeme musieť rátať škody.