„Historický“ samit NATO vo Vilniuse a najlepšia úroveň ochrany a bezpečnosti Slovenskej republiky ?

I.

 

Čo vyplýva z toho, čo bolo povedané a napísané ako aj z toho, čo nebola povedané a napísané.

 

V dňoch 11. a 12.júla 2023 sa vo Vilniuse uskutočnil vraj „historický“ samit NATO. Kto očakával, že takéto vrcholné stretnutie predstaviteľov členských štátov prinesie výsledky, ktoré pomôžu čo najskôr na Ukrajine ukončiť vojnový konflikt a nastoliť skutočný mier a zabezpečiť ochranu mieru minimálne pre Európanov, ten musí byť sklamaný. „Demokratický“ Západ na čele s USA pokračuje iba v pevnej línií svojej konfrontačnej politiky s Ruskou federáciou, ktorá bola označená, že predstavuje najvýznamnejšiu a priamu hrozbu pre bezpečnosť Aliancie. Západný kapitalizmus pod vedením USA aj cez svojich čelných predstaviteľov samitu NATO sa rozhodol opäť demonštrovať, že sa nedokáže zmieriť s formovaním multipolárneho sveta a svoju hegemóniu, založenú na unipolárnom pohľade na svet bude rozhodne brániť všetkými dostupnými prostriedkami, vrátane vojenských.

 

Samit NATO vo Vilniuse nedokázal otvorene pomenovať, prečo došlo vo februári 2022 k tomu, že RF sa rozhodla pre vstup svojich ozbrojených síl na územie Ukrajiny a pre zahájenie špeciálnej vojenskej operácie. Všetko preto ostáva iba pri charakteristike, že Rusko vedie na Ukrajine nikým a ničím nevyprovokovanú vojnu, čo znamená, že vojna, ktorú vedie Rusko, nemá vôbec nič spoločného so záujmami USA, NATO a EÚ vo vzťahu k Ukrajine a k Rusku a s ich konfrontačnou politikou. Týmto spôsobom nafúknutá západná propaganda orientuje obyvateľstvo Európy a predstaviteľov národných vlád členských štátov EÚ a NATO k tomu, že z Východu prichádza veľká hrozba a preto všetci potrebujú NATO k svojej obrane. V prvom rade preto tak NATO ako aj EÚ aj na čele s USA sú povinní pomáhať Ukrajine k jej víťazstvu nad votrelcom – Ruskou federáciou, pretože ak sa tak nestane, môže každý členský štát v Európe očakávať ohrozenie svojho územia a svojej bezpečnosti. Takáto propaganda sa predkladá obyvateľstvu Európy ako jasný príklad toho, že NATO robí všetko preto, aby ochránilo členské štáty.

 

Tejto propagande pevne verí a podporuje ju aj prezidentka SR. Podľa nej samit NATO priniesol Slovensku takú úroveň ochrany a bezpečnosti, akú doteraz nikdy nemalo. Samit NATO vraj bol o ochrane našich slovenských záujmov na východnej hranici Severoatlantickej aliancie. Prezidentka SR už vie, kto, ako, kedy a akým spôsobom by nám pomohol chrániť sa v prípade, ak by bezpečnosť a naša územná celistvosť a integrita boli narušené, len nám doteraz o tom celkovom pláne dokopy nič nepovedala. Prezidentka SR si vykladá všetky politické procesy, ktoré sa odohrávajú v súvislosti s vojnou na Ukrajine a v rámci NATO a EÚ iba tak, aby to plne ladilo so záujmami „demokratického“ Západu na čele s USA a so záujmami vojenské-priemyselného komplexu Západu.

 

Ak prezidentka SR úroveň ochrany našich slovenských záujmov pokladá za to najlepšie, čo doteraz bolo možné vyrokovať či politický zabezpečiť, tak v skutočnosti je dosiahnutá úroveň toho najhoršieho, čo naša vládna moc aj s ňou na čele mohla zabezpečiť ! NATO pod vedením USA priviedlo celú EÚ a jej členské štáty do vojnového stavu, do zástupnej vojny proti Ruskej federácií. Samit NATO vo Vilniuse sa vôbec nezaoberal tým, ako konfrontačnú politiku „demokratického“ Západu s RF utlmiť či zrušiť, ale ako ju naďalej posilňovať a ako ďalej huckať Ukrajinu proti Ruskej federácií. Podľa prezidentky SR rozhodnutie o zvýšení výrobných kapacít obranného priemyslu je dobrou správou pre našu bezpečnosť, pre naše podniky a zamestnanosť v nich. Prezidentka SR sa veľmi utešuje tým, že na obranu ( ? ) pre členov Aliancie vynakladáme už dve percenta HDP a že to predstavuje neporovnateľne lacnejší spôsob zabezpečenia bezpečnosti krajiny, ako keby nebola členom Aliancie a musela sa chrániť sama.

 

Udivuje ma, že prezidentka SR má toľko osobnej odvahy prezentovať sa pred občanmi SR tým, že dokáže samu seba predstaviť ako ústavného činiteľa s obmedzeným spôsobom myslenia, ktorý verí tomu, že my, občania, vôbec sa nevyznáme v tom, aké politické aktivity predstaviteľov našej vládnej moci môžu celkom jednoducho ochrániť skutočné záujmy slovenského národa a to bez toho, aby sme ich museli špecifikovať podľa všetkých doteraz známych štyroch svetových strán. Pokiaľ ide o východnú hranicu, o ktorej sa zmienila prezidentka SR, tak z východu nás neohrozuje Ruská federácia, ale skôr sme ohrození doterajšou politikou predstaviteľov našej vládnej moci, ktorí jednoznačne podporujú konfrontačnú politiku „demokratického“ Západu na čele s USA,NATO a EÚ proti Ruskej federácií.

 

Ochrana skutočných záujmov slovenského národa sa nedá riešiť cez žiadny samit NATO a ani cez nepretržitú prácu v štruktúrach jeho vojenských a organizačných zložiek.. Ochrana skutočných záujmov slovenského národa máme za povinnosť zabezpečovať inými prostriedkami, ktoré máme ako mierumilovný národ k dispozícií, ale nie spôsobom, že budeme brojiť a zbrojiť v prospech vojnových kapitalistických štváčov, ktorí sa potrebujú živiť smrťou iných národov a ich nekonečným rozvratom a pľundrovaním. Zoberme si príklad zo samotnej Ukrajiny, ktorá sa štátnym prevratom dostala do rúk kyjevskej diktatúre s fašistickým a nacistickými prvkami. A čo urobila kyjevská diktatúra ? Dovolila, aby si „demokratický“ Západ na čele s USA, NATO a EÚ zriadil nad územím Ukrajiny Koloniálnu správu.

 

Kyjevská diktatúra sa dala s plným vedomím a s ozajstnou vervou presvedčiť do vojenskej konfrontácie s Ruskou federáciou v mene záujmov už spomínaného Západu, čo znamená, že prisluhovať cudzím záujmom je vždy zradou na vlastnom záujme. Príde čas, že o tejto zrade a o rôznych formách skutočnej politickej viny, spáchanej na ukrajinskom národe, sa bude môcť otvorene hovoriť. A to znamená, že sa bude otvorene hovoriť aj o politickej vine predstaviteľov vládnej moci na Slovensku, ktorí kyjevskej diktatúre na strane Ukrajiny vedome pomáhali a pomáhajú a „európskemu fašizmu“ na strane EÚ vyjadrovali tiež nezištnú podporu a presadzovanie príslušných politik v praxi. Ochrana skutočných záujmov slovenského národa je zakorenená v našich mysliach a v našich srdciach a preto môže a má vychádzať iba z pozície, že chceme so všetkými národmi nažívať v mieri a v porozumení, že chceme mať priateľské vzťahy nielen s Ukrajinou, ale aj Ruskou federáciou.

 

Z uvedeného vyplýva, že ochrana slovenských záujmov na východnej hranici nemôže byť založená na tom, čo robí NATO pod vedením USA a teda ani na tom, aby samotné NATO bezdôvodne militarizovalo celé východné krídlo Európy. Je výsostným právom slovenského národa, aby sa jeho skutočné záujmy, vrátane jeho bezpečnosti a ochrany, presadzovali mierovými prostriedkami a aby o tom všetkom mohli rozhodovať samotní občania. Rovnako je výsostným záujmom slovenského národa požadovať, a to za každú cenu, aby predstavitelia vládnej moci na čele s ústavnými činiteľmi, si nemohli robiť svoju vlastnú politiku, ale aby za každých okolnosti rešpektovali skutočné záujmy národa. Politiku vládnej moci aj na čele s prezidentkou SR, ktorá podporuje štvanie kyjevskej diktatúry a ukrajinského národa proti Ruskej federácií v záujme jej zničenia, je treba jednoznačne pokladať za vojnovú politiku, ktorá nesmie mať v našom štáte žiadne dôležité miesto a teda ani podporu.

 

Náš slovenský národ sa môže úplne v pohode chrániť sám. K tomu potrebuje len jednú správnu vec:

 

a) aby do zákonodárneho zboru boli zvolené tie politické subjekty, pre ktorých budú prioritou záujmy slovenského národa a záujmy z globálnej úrovne budú posudzované a riešené na základe vnútroštátnej tvorby vôle,

 

b) aby do vládnych funkcií boli menovaní iba tí kandidáti, ktorí prejdú cez sito verejného vypočutia, v rámci ktorého sa stretnú tak kandidáti nominovaní politickým subjektom ako aj stranou občianskych iniciatív a profesijných združení,

 

c) aby do funkcie prezidenta SR bol zvolený kandidát, ktorý dá verejný prísľub k výkonu svojich prezidentských povinnosti, ktoré budú založené na priebežnej ochrane ústavného princípu o udržiavaní súladu politickej rovnosti všetkých občanov s majetkovou nerovnosťou na strane bohatých a mocných – ako minoritnej triedy podnikateľov a kapitalistov,

 

d) aby za poslancov Európskeho parlamentu boli volení iba tí kandidáti, ktorí dajú verejný prísľub, že v rámci inštitúcií EÚ budú presadzovať záujmy občanov SR a prejdú sitom okresných kôl, samosprávnych kôl a nakoniec republikového kola,

 

e) aby voľby do NR SR, voľby prezidenta SR a voľby do Európskeho parlamentu boli organizované na základe úplne nových volebných zákonov, ktoré významne posilnia vplyv, moc a rozhodovanie občanov – voličov.

 

Čo vyplýva z „historického“ samitu NATO v dňoch 11.-12.júla 2023 a to tak z toho, čo bolo povedané, napísané, ako aj z toho, čo nebolo povedané a napísané ?

 

1. Členské štáty NATO pod vedením USA sú rozhodli naďalej posilňovať konfrontačnú politiku „demokratického“ Západu proti Ruskej federácií. Žiadne ústupky z doterajších pozícií dosiahnutých tak na Ukrajine ako aj v rámci jednoty celého západného kapitalizmu nie sú možné. Na samite nikto nemal záujem hovoriť o nastolením mierových rokovaní s Ruskou federáciou vo všetkých tých otázkach, ktoré Ruská federácia ešte koncom roka 2021 predložila vo forme Zmluvy a Dohody Spojeným štátom americkým a vedeniu NATO a o všetkých ďalších otázkach, ktoré by súviseli s ukončením vojnového stavu na Ukrajine. O mieri na Ukrajine a v Európe nepadlo žiadne rozhodujúce slovo a žiadne konkrétne návrhy. Žiaľ, ani prezidentka SR s návrhom na mierové urovnanie všetkých dôležitých problémov neprišla.

 

2. Pod vedením Spojených štátov a za aktívnej súčinnosti EÚ a jej členských štátov kyjevská diktatúra bude dostávať ďalšiu modernú výzbroj, aby mohla postaviť schopnú armádu, ktorá bude napadať ruské ozbrojené sily a, ako sa vyjadril aj prezident Zelenskyj, bude schopná preraziť na Krym. Stále platí pravidlo, že Ukrajina musí dostávať všetko, čo potrebuje k tomu, aby bol Putin porazený. To nie je iba želanie kyjevskej diktatúry na čele s prezidentom Zelenským, ale aj želanie predstaviteľov USA, NATO a EÚ. Toto spoločné a jednotné želanie vychádza ešte z takého istého želania, ktoré prezentuje Trilaterálna komisia, ktorej zakladateľom bol David Rockefeller. V prejave generálneho tajomníka Komisie na pred novoročnom stretnutí v decembri 2020 je uvedené toto: Po znovu ovládnutí mocenských pák vo Washingtone od januára budúceho roka (nástup Bidena, poznámka D.H. ) budeme schopní účinne spojiť naše sily a sústrediť sa na konečné riešenie nášho úhlavného protivníka, Putinovho Ruska“.

 

3. Vojna na Ukrajine je vojnou „demokratického“ Západu proti Ruskej federácií. Z tohto dôvodu bola nad Ukrajinou zo strany Západu na čele s USA zriadená Koloniálna správa. Úlohou kyjevskej diktatúry na čele s prezidentom Zelenskym je vykonávať funkciu regenta, ktorý sa má aj naďalej starať o to, aby ukrajinský národ sa zúčastňoval na plnení záujmov USA, NATO a EÚ a vo vojne s ruskými ozbrojenými silami bojoval až do definitívneho víťazstva, respektíve do posledného vojaka. Výsledky samitu predstaviteľov členských štátov NATO iba potvrdzujú, že Koloniálna správa nad Ukrajinou má byť zachovaná, aby bolo možné ďalej celé východné krídlo Európy militarizovať, rovnako ako pokračovať v militarizácií územia Ukrajiny.

 

4. Aj po samite NATO vo Vilniuse platí, že Spojené štáty aj so svojimi zradnými spojencami v členských štátoch stále snívajú o tom, že musia dosiahnuť strategickú porážku Ruskej federácie. Z tohto dôvodu bude NATO naďalej navyšovať svoju vojenskú prítomnosť v blízkosti ruských hraníc, rozmiestňovať svoje útočné zbrane, realizovať rôzne cvičenia, budovať infraštruktúru pre svoje vojska, bude pokračovať v svojej politike rozširovania členstva o Grúziu, Bosnu a Hercegovinu či Moldavsko.

 

5. Príklady vstupu Fínska a Švédska do NATO svedčia o tom, že nikto z predstaviteľov vládnej moci v uvedených štátoch nemal záujem vyvolať celospoločenskú diskusiu na tému vstupu do NATO a na jej skutočný charakter, ktorým sa prezentovalo doteraz v rôznych častiach sveta. Rovnako platí, že vládna moc sa ani neunúvala vyhlásiť v otázke členstva v NATO referendum. Je už vidieť, že predstavitelia členských štátov EÚ a NATO robia všetky potrebné kroky, aj za pomoci médií, aby sa z verejnosti, od občanov čo najmenej a bez organizovanosti ozývali hlasy o ukončení konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou a teda, aby o nastolení mieru na Ukrajine a na zachovaní mieru v Európe nevznikali žiadne hnutia a iniciatívy. Od predstaviteľov každej vládnej moci v rámci členských štátov NATO sa do popredia dostáva otázka potierania pacifizmu a otázka formovania vojenskej mentality, ktorá vraj prináša veľký úžitok aj každému národu. Formovanie vojenskej mentality už môžeme nachádzať aj v mediálnej propagande a vo vyjadreniach niektorých politikov či ekonomov.

 

6. Po samite NATO vo Vilniuse moje obavy narástli v smere, že NATO naplánovalo rozsiahlu vojnu s Ruskom a kvôli tomu zapojilo všetky členské štáty do vojnovej ekonomiky. Spojené štáty si vďaka štátnemu prevratu na Ukrajine v roku 2014, nastoleniu kyjevskej diktatúry a vojnového stavu získali pod svoju totálnu kontrolu členské štáty EÚ a NATO. Ukrajine bola prisúdená úloha byť fašistickým Nemeckom 21.storočia, ktorá sa z hľadiska velenia, prípravy vojsk a zabezpečovania nepretržitej vojenskej pomoci rozšírila na celú Európu. Je to nová príprava na tvrdú vojnu s Ruskou federáciou, je to nový pokus o jej znovu dobitie. Hrozí vojenská konfrontácia na dlhú dobu, zatiaľ bez rozsiahleho vojenského konfliktu s Ruskom, nakoľko podľa vyjadrenia generálneho tajomníka NATO sa majú schváliť tri regionálne obranné plány na boj proti dvom hlavným hrozbám: Rusku a terorizmu, pričom ich realizácia si vyžiada určitú dobu. Môže dôjsť k tomu, že v určitom čase a v určitej situácie sa spoja ozbrojené sily Ukrajiny aj s ozbrojenými silami NATO proti Ruskej federácií. Z tohto spoločného postupu sa môže vyvinúť veľmi nebezpečná situácia, keď Rusko bude prinútené okrem konvenčných prostriedkov vo vojne použiť jadrové zbrane.

 

7. Pod vedením USA, NATO a EÚ bol sformovaný nový „európsky fašizmus“, ktorého cieľom je dobitie Ruskej federácie. Z tohto dôvodu nie je možné zo strany politických predstaviteľov „demokratického“ Západu pochopiť, že bezpečnosť samotnej Európy či bezpečnosť sveta nie je vôbec možné založiť na deliteľnej bezpečnosti a teda na ignorovaní bezpečnosti iných. V ľudskej reči to znamená, že kolektívnu bezpečnosť v Európe a vo svete nie je možné založiť na proklamovanej bezpečnosti bez Ruskej federácie. Politickí predstavitelia „demokratického“ Západu majú mať za povinnosť sa usilovať o kolektívnu nedeliteľnú bezpečnosť a to aj za účasti Ruskej federácie. Takéto úsilie potom umožňuje vytvárať podmienky pre trvalý mier v Európe či vo svete. Lenže toto všetko naráža na záujmy minoritnej triedy západných kapitalistov s jej predstavou o globalizácií sveta, založeného na unipolárnom princípe s dominujúcim postavením Spojených štátov.

 

8. Pokiaľ na samite NATO vo Vilniuse nebolo prijaté rozhodnutie začať z úrovne „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ mierové rozhovory s predstaviteľmi Ruskej federácie, znamená to, že Ukrajina bude naďalej veľmi trpieť, že na obidvoch stranách vojenského konfliktu budú umierať života schopní ľudia – teraz vojaci, že ďalej bude ukrajinskému národu vládnuť kyjevská diktatúra. Ukrajinský národ nepotrebuje k svojmu mierovému a šťastnému životu žiadne NATO na svojom území, rovnako ako členstvo v NATO. Ak by Ukrajina bola prijatá do NATO, tak samotné NATO cez svoje vojenské jednotky, veliacu štruktúru a ďalšie organizovanie militarizácie celého územia by celkom jasne prispelo k nestabilite celého regiónu a k rozvratu sociálno-ekonomického, kultúrneho a politického života ukrajinskej spoločnosti.

 

Prezident Zelenskyj potrebuje členstvo Ukrajiny v NATO najskôr kvôli ochrane kyjevskej diktatúry, kvôli upevneniu svojej moci. Skôr či neskôr sa predstavitelia kyjevskej diktatúry budú zodpovedať za svoje zločiny na národe, za vyvolanie a organizovanie vnútroštátnej vojny s následnou humanitárnou krízou, za organizovanie vojnového stavu v prospech „demokratického“ Západu na čele s USA, ktorým zástupná vojna na Ukrajine slúži predovšetkým. Ako priznal vodca republikánov v Senáte Mitch Mcconnell, vybaviť našich priateľov v prvej línií, aby sa mohli brániť, je omnoho lacnejší spôsob – ako v dolároch, tak v amerických životoch, ako znížiť schopnosť Ruska ohrozovať Spojené štáty.

 

Chris Hedges, novinár ocenený Pulitzerovou cenou v svojom článku s názvomLuhali o Iraku a luhajú o Ukrajine“ v závere uviedol toto: „K ruskej invázií na Ukrajinu by nedošlo, keby západná aliancia dodržala svoje sľuby nerozširovať NATO za hranice Nemecka a Ukrajina by zostala neutrálna. Vojnoví pasáci znali dôsledky rozšírenia NATO. Vojna je však ich jediným poslaním, i keby mala viesť k jadernému holokaustu s Ruskom alebo Čínou. Našim najväčším nepriateľom nie je Putin, ale vojnový priemysel.“

 

Americký novinár v svojom článku prezradil aj časť obsahu z tajného diplomatického telegramu, ktorý bol získaný a zverejnený serverom WikiLeaks z 1.februára 2008. Telegram bol napísaný v Moskve a zaslaný do USA, napríklad Zboru náčelníkov štábov, Rade pre spoluprácu NATO a EÚ, Rade národnej bezpečnosti a podobne. V telegrame sa zdôrazňuje, že rozširovanie NATO predstavuje riziko konfliktu s Ruskom, predovšetkým kvôli Ukrajine. Ďalej citujem: „Rusko nielenže vníma obkľúčenie ( zo strany NATO ) a snahy o oslabenie ruského vplyvu v regióne, ale obáva sa tiež nepredvídateľných a nekontrolovateľných dôsledkov, ktoré by vážne ovplyvnili ruské bezpečnostné záväzky. Experti nám hovoria, že Rusko sa obáva predovšetkým toho, že silné rozpory na Ukrajine ohľadom členstva NATO, keď veľká časť etnický ruskej komunity je proti členstvu, by mohli viesť k veľkému rozkolu, ktorý by zahrňoval násilie alebo v najhoršom prípade občiansku vojnu. V takomto prípade by sa Rusko muselo rozhodnúť, či zasiahne, čo je rozhodnutie, ktorému nechce čeliť…“

 

Čo z toho vyplýva ? Boli predstavitelia Ruskej federácie od roku 2008 malo trpezliví ? Našli pochopenie u tých západných politických predstaviteľov, ktorých veľmi dlho Vladimír Putin označoval za svojich partnerov ? Predstavitelia Ruskej federácie nenašli u svojich západných partnerov žiadne pochopenie, pretože bolo potrebné získať za každú cenu štáty do NATO. Vojnoví štváči naverbovali do NATO napríklad Poľsko, Maďarsko, Českú republiku, Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu Rumunsko, Slovenskú republiku, Slovinsko, Albánsko, Chorvátsko, Čiernu Horu, Severnú Macedóniu. Až teraz sa veľmi jasne ukazuje, že cesta vstupu do NATO, napríklad vyššie uvedených krajín, bola cestou, ako sa postupne dostať k Ukrajine a z Ruskej federácie urobiť nepriateľskú krajinu. Nemôžeme sa potom diviť ani tomu, že na samite vo Vilniuse predstavitelia členských štátov NATO jednotne konštatujú, že rastúce strategické partnerstvo medzi Čínou a Ruskom je v rozpore s hodnotami a záujmami Aliancie.

 

Takéto konštatovanie predstaviteľov členských štátov NATO predstavuje pre nás, obyčajných občanov a pre ostatný svet absolútnu drzosť a je, mierne napísané, výrazom opojenia sa predstavou, že západný kapitalizmus – z mojej strany označovaný ako „demokratický“ Západ – je centrom sveta a jeho pánom, podľa ktorého sa má riadiť úplne celý svet. V skutočnosti globalistické opojenie na západný spôsob vedie celý svet do záhuby, pretože unipolárna globalizácia sa dáva vyživovať len rozvratom rôznych krajín a vojnovými dobrodružstvami. Vojna na Ukrajine, ktorá bola po Majdane v roku 2014 daná pod Koloniálnu správu Západu, predstavuje výhodný obchod pre vojensko-priemyselný komplex. Za ten čas, čo kyjevská diktatúra ženie ukrajinský národ do vojny proti Ruskej federácie za záujmy USA a Západu vôbec, tak „ekonomický vrahovia“ zo samej „vďačnosti“ za položené životy a straty na infraštruktúre podnikajú všetky potrebné kroky k tomu, aby ukrajinský národ nevlastnil nič, ani pôdu, ani priemysel, len dlhy a holý život bez ozajstnej perspektívy.

 

9. Z toho, čo bola na samite NATO vo Vilniuse deklarované, ako aj z toho, čo nebolo povedané, jednoznačne vyplýva, že ukončenie vojny nebolo predmetom rokovaní na najvyššej úrovni, pretože politickí predstavitelia „demokratického“ Západu neprijali žiadne rozhodnutie o tom, že pod vedením USA a NATO sa majú a môžu začať mierové rokovania s predstaviteľmi Ruskej federácie. Bolo potvrdené, že kyjevská diktatúra na čele s prezidentom Zelenskym je v úplnom područí západných kapitalistov na čele s USA. Aj po tomto samite NATO sa jasne ukazuje, že jediným mierovým riešením pre Ukrajinu, Ruskú federáciu a pre samotnú Európu či dokonca celý svet je požiadavka čo najskôr dosiahnuť bezpodmienečnú kapituláciu kyjevskej diktatúry a to pod vedením Ruskej federácie. Iná cesta k skutočnému mieru zrejme nevedie.

 

Akým spôsobom bude možné bezpodmienečnú kapituláciu kyjevskej diktatúry dosiahnuť, to záleží od viacerých faktorov, avšak všetko by sa malo odohrávať za iniciatívy Ruskej federácie. Samotný prísľub členských štátov NATO, že niekedy v budúcnosti bude možné prijať Ukrajinu do NATO, je len o tom, že Ukrajinu je potrebné naďalej udržiavať pod Koloniálnou správou Západu na čele s USA a naďalej udržiavať pri moci kyjevskú diktatúru. Toto pre ukrajinský národ nie je o žiadnej mierovej perspektíve, ale o predstave neustále, nepretržite využívať súčasnú kyjevskú diktatúru proti Ruskej federácií. Politika NATO je v tomto prípade len o tom, že územie Ukrajiny musí byť ohromnou vojensko-politickou a ekonomickou základňou západného kapitalizmu ako nástupným priestorom proti Ruskej federácií a celému územiu ruskej civilizácie.

 

Môžeme my, obyčajní ľudia, občania nášho štátu, ktorého vládna moc v plnej miere politike USA, NATO a EÚ slúži, predpokladať, že predstavitelia Ruskej federácie sa môžu s takouto naplánovanou perspektívou Ukrajiny do budúcnosti, stotožniť ? Myslím si, že sa nemôžu stotožniť, pretože takáto perspektíva pre Ukrajinu sa bezprostredne a priamo dotýka života a fungovania Ruskej federácie. Existencia Ukrajiny ako vojensko-politickej a ekonomickej základne západného kapitalizmu pod vedením USA bude priamou hrozbou tak pre Ruskú federáciu a jej obyvateľstvo, ako aj pre Európu a jej obyvateľstvo. A podľa vývoja samotnej vojny na Ukrajine a správania sa NATO, pod priamou hrozbou sa môže ocitnúť aj obyvateľstvo Spojených štátov.

 

Predstavme si, že samit NATO vo Vilniuse by prijal rozhodnutie, že Ukrajina sa stáva členským štátom NATO. Bol by uspokojený prezident Zelenskyj a kyjevská diktatúra pod jeho vedením a velením. Ukrajinský národ by týmto rozhodnutím nezískal nič pozitívneho. Vojna na Ukrajine by sa hneď neskončila a vojenský stret „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou by nabral na sile a intenzite. Myslím si, že predstavitelia Ruskej federácie sa za dlhé roky mohli presvedčiť a celkom jasne si uvedomiť, že Ukrajina v moci Spojených štátov – pod Koloniálnou správou „demokratického“ Západu – je príliš veľkou strategickou hrozbou a to bez ohľadu k tomu, či Ukrajina je členom NATO alebo nie je členom NATO.

 

USA, NATO a EÚ postupujú v súčinnosti s kyjevskou diktatúrou, ako keby Ukrajina bola v NATO. Ostane na rozhodnutiach, múdrosti a šikovnosti predstaviteľov Ruskej federácie, ako zvládnu úlohu docieliť bezpodmienečnú kapituláciu kyjevskej diktatúry. Samozrejme, spôsob a forma bezpodmienečnej kapitulácie budú závisieť nielen od straty schopnosti kyjevskej diktatúry viesť ukrajinský národ do ďalších bojov, ale aj od toho, či predstavitelia „demokratického“ Západu na čele s USA si uvedomia, kde sa končí hranica ich konfrontačnej politiky s Ruskou federáciou – do akej miery chcú riskovať.

 

10. Prečo sa nedarí úplne zmierniť dlhoročnú konfrontačnú politiku „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou ? Na túto otázku si každý čitateľ môže hľadať vlastné odpovede. Základom všetkého zla je samotný ekonomický systém západného kapitalizmu. Tomuto systému vládne minoritná trieda kapitalistov a má vždy dostatok svojich prisluhovačov: politických, vojenských, ekonomických, mediálnych. V globálnom ekonomickom systéme má minoritná trieda kapitalistov svoje záujmy, ktoré presadzuje cez svoje triedne či globálne štruktúry. Výnimočnú úlohu zohrávajú Spojené štáty, ktoré si prisvojili právo, aby globalizácia mohla prekvitať len v rámci unipolárneho pohľadu na svet pod ich vedením. Ekonomická pôda , z ktorej vyrastá zlo, môže byť „kultivovaná“ len na spôsob, že západná spoločnosť sa zmení na spoločnosť s ekonomickou demokraciou a teda na spoločnosť bez kapitalistov. O tom som písal v svojom príspevku, venovanom americkému filozofovi Davidovi Schweickartovi, ktorý napísal dielo „Po kapitalizme ekonomická demokracia“.

 

Zatiaľ môže platiť iba to, že ekonomická demokracia je vzdialeným cieľom, ktorý sa ešte vôbec nedostal na program politických aktivít tak politických strán ako aj samotných občanov Západu. Kapitalisti si úzkostlivo strážia svoje triedne pozície a jednoducho hľadajú spôsoby, ako nedopustiť, aby mohla existovať nejaká lepšia spoločnosť po kapitalizme. Západný kapitalizmus na čele s USA potrebuje, aby ekonomická moc kapitálu bola dostatočne spojená s politickou mocou a k tomu slúžia aj také nadnárodné vojenské, finančné či politické telesa ako napríklad NATO, MMF, EÚ, Svetová banka a podobne. Ak by na Západe existovala skutočná ekonomická demokracia a skutočne demokratický a právny štát, potom by naši predkovia sa v 20. storočí vôbec nedožili svetových vojen a ani teraz by nebol problém s vojnou na Ukrajine či so snahou za každú cenu sa usilovať zničiť Ruskú civilizáciu.

 

11. Na postavenú otázku v bode číslo 10 je možné doplniť odpoveď aj v inom zmysle. Odpoveď som našiel v článku od amerického politológa Paula Craiga Robertsa s názvom „Washington a jeho vazali v NATO a EÚ sa zbláznili“ zo septembra 2014. Autor článku okrem iného uviedol, že sa dotazoval vysokého predstaviteľa Pentagonu, ktorý bol poverený ukončením vojny vo Vietname, aby mu odpovedal na otázku o tom, prečo Washington vždy zaistí, že Európania urobia to, čo chce Washington. Tento nemenovaný funkcionár bol vedúcim dizertačnej práce autora pri štúdiu na doktorát a preto môžeme predpokladať, že jeho odpoveď na položenú otázku bola celkom otvorená a úprimná. Vysoký funkcionár odpovedal: „Peniaze, dávame im peniaze“. „Myslíte zahraničnú pomoc ?“, – opýtal sa autor článku. Tu je odpoveď: „Nie, dávame európskym lídrom vrecia peňazí. Dajú sa kúpiť, tak ich kupujeme. Potom nám slúžia“.

 

K uvedenej odpovedi samotný autor článku urobil túto poznámku: „Možno, že to vysvetľuje bohatstvo, ktoré má po odchode z úradu Blair“. Nie je mojim zámerom hľadať dôkazy toho, čo v svojom článku tvrdí americký politológ. Či zasahuje korupcia organizovaná štátnou administratívnou USA až na úroveň jednotlivých národných štátov-členských štátov EÚ, k tomu nemám žiadne konkrétne fakty. Ak bolo povedané, že USA dávajú vrecia peňazí európskym lídrom, tak je možné iba predpokladať, že medzi európskych lídrov patria aj čelní predstavitelia členských štátov, pretože sa zúčastňujú práce v rámci rôznych inštitúcií EÚ či samotného fungovania NATO. Pokiaľ sa realizuje podplácanie európskych lídrov, len aby Európania robili to, čo chce presadzovať minoritná trieda kapitalistov z USA, potom to dáva určité politické súvislosti a ich zmysel.

 

Lenže podľahnúť podplácaniu v záujme niekoho iného, to si vyžaduje, aby politickí lídri už mali v svojich národných podmienkach – politických, výchovných a morálnych – vytvorené určité predpoklady. Medzi takéto predpoklady patria: a) existencia politických strán a hnutí fungujúcich ako politické podnikateľské subjekty oligarchov, b) deformovaný spôsob výberu kandidátov za zástupcov občanov, c) mediálna sféra v rukách minoritnej triedy kapitalistov, d) proces globalizácie, založený na unipolárnom princípe pod vedením USA, e) posilňovanie nadštátnej tvorby vôle nad vnútroštátnou, f) nadmerný vplyv nadnárodných korporácií k ovplyvňovaniu politických procesov a politického konania v jednotlivých členských štátoch EÚ, g) absencia morálnych kvalít z oblasti politickej etiky, h) absolútna viera o Západe ako vysnívanom raji na Zemi.

 

Všetky uvedené a možno aj ďalšie predpoklady pomáhajú, aby politickí vodcovia – lídri Západu – získali skôr či neskôr schopnosť disponovať v praktickej politike, politickom konaní politickou negramotnosťou. Potom stačí, aby sa všetky výplody politickej negramotnosti dostali cez prostriedky propagandy do verejnosti a mohli potom aj u občanov politickú negramotnosť posilňovať. K čomu je dobre organizovaná politická negramotnosť ? Aby zo strany občanov nebol organizovaný žiadny podstatný odpor proti politike, ktorá sa napríklad v Európe presadzuje. Takouto politikou už prinajmenej od roku 2014 je organizovanie konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou. A vôbec sa nesmie presadzovať ani odpor občanov členských štátov proti politike EÚ.

 

Konkrétnejšie, proti politickému a vojenskému ťaženiu Západu na čele s USA, NATO a EÚ na Východ – Ukrajinu a Ruskú federáciu – nesmú vznikať žiadne ohniská odporu. A keď to napíšem ešte konkrétnejšie, tak občania členských štátov EÚ sa nesmú stávať na odpor vojnovým štváčom zo Západu a teda organizovane bojovať za mier a mierový život medzi národmi. Je teda na čitateľovi, aby sám posúdil, či sa občanom členských štátov EÚ darí bojovať za zrušenie konfrontačnej politiky „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou. Politickou negramotnosťou sa zakrývajú skutočné záujmy globálneho kapitálu a jeho nositeľov – minoritnej triedy kapitalistov. Ukazuje sa, že v živote národa sa objavujú snahy a plány, čo so samotným národom.

 

Tak napríklad po vzniku slovenského štátu v roku 1939 už V. Tuka jasne požadoval, že národ sa musí prerobiť. Podobne po roku 1948 zase tu bola úloha prevýchovy národa na socialistický zmýšľajúceho a konajúceho človeka. A keď v úvahu zoberieme dnešnú dobu naplnenú konfrontačnou politikou „demokratického“ Západu s Ruskou federáciou, tak sa vojnoví štváči vrátane národných predstaviteľov tiež usilujú národ prerobiť na ich obraz poňatia života v globálnom svete. Ak zoberieme do úvahy rok 1939 a naše terajšie roky, napríklad od roku 2014, respektíve od februára 2022, tak úsilie štátnej moci zamerané na prerobenie národa, malo a má ten istý zmysel: úspešne sa dopracovať k vojne. Politická negramotnosť zo strany predstaviteľov vládnej moci nás môže priviesť do záhuby, tak ako to bolo po vyhlásení samostatného slovenského štátu a po prijatí ochrannej zmluvy s Hitlerom.

 

II.

 

Predstavitelia vládnej moci na Slovensku a ich viera v dobro a spravodlivosť NATO ako základné atribúty nespochybniteľnosti členstva SR v Aliancií.

 

Dnes sa naši predstavitelia vystatujú pred slovenským národom, že držia jednotu s celým západným svetom na čele s USA. Chvastajú sa tým, aké je jednotné východné krídlo NATO, ktoré tvoria krajiny Bukureštskej deviatky. Je zrejme, že ich ešte vôbec nenapadlo, že v prípade rozšíreného vojenského konfliktu s Ruskou federáciou, sme v prvej línií našej západnej kolektívnej obrany. Dôsledky vojny s Ruskou federáciou môžu byť pre slovenský národ katastrofálne. Bezhraničná dôvera našich vládnych predstaviteľov k predstaviteľom štátnej administratívy USA a EÚ, rovnako ako aj k NATO, nesmie byť narušená tvrdým odporom občanov SR. Preto je veľmi dôležité, že prerobenie slovenského národa sa zo strany politikov a médií realizuje aj rôznymi zástupnými problémami.

 

Boj občanov proti konfrontačnej politike „demokratického“ Západu proti Ruskej federácií je úplne v úzadí politických problémov na Slovensku. Dôvod je jednoduchý – máme tu voľby do NR SR. A do prioritných problémov sa dostala aj otázka zabezpečenie ochrany obyvateľstva SR pred útokmi medveďov či nekompromisný boj policajných skupín medzi sebou. Otázky vojny a mieru nás teraz vôbec netrápia, pretože máme tu dostatok sľubov od kandidujúcich politických subjektov, z ktorých tie z parlamentných lavíc vojnu na Ukrajine rozdúchavajú z plných pľúc. Ak sa pozrieme na programové priority napríklad KDH, tak sú tam uvedené úlohy a priority v piatich oblastiach: lepšia životná úroveň, lepšia pomoc rodinám a zraniteľným, lepšie zdravotníctvo, lepšie vzdelávanie, lepšie biznis prostredie. Ak sa pozrieme na sľuby ľudí, ktorí sa pred voľbami sformovali za Demokratov, tak predovšetkým chcú slúžiť ľuďom, pretože v ochrane záujmov Slovenska neustúpili doteraz ani o krok, len aby sme ostali sebavedomými členmi EÚ a NATO. Majú vypracovaný dvanásť bodový Plán pomoci ľuďom a za hlavný problém slovenskej politiky pokladajú sebectvo. Demokrati žijú v presvedčení, že sú zárukou Slovenska ako sebavedomej súčasti slobodného západného demokratického sveta. Nová vláda, ktorá vzíde po voľbách, má pevne držať Slovensko na Západe.

 

Dnes už vieme, že rozširovanie NATO na Východ bolo veľkým zámerom predovšetkým USA, ale od našich predstaviteľov vládnej moci sme sa ako občania nikdy nedozvedeli, prečo k rozširovaniu nemajú výhrady a prečo všetky iniciatívy USA a NATO podporujú. Vstupu ruských ozbrojených síl na územie Ukrajiny vo februári 2022 sa dalo predísť, len bolo potrebné prinútiť kyjevskú diktatúru, aby čo najskôr ukončila nezmyselnú vnútroštátnu vojnu proti Donbasu s následnou humanitárnou krízou a aby splnila všetky podmienky minských dohôd. Za normálnych medzinárodných vzťahov, ak by takéto existovali, bolo iba potrebné, aby sa EÚ a NATO spojili s Ruskou federáciou a Ukrajina mohla byť zachránená. Nestalo sa tak, takže história sa začala opakovať. Druhej svetovej vojne bolo možné zabrániť, keby sa buržoázno-demokratické či kapitalistické štáty spojili so Sovietskym zväzom. Lenže antisovietizmom zaslepení anglo-francúzski vládcovia vyhoveli všetkým Hitlerovým želaniam. Aj v tejto dobe, ktorú začíname sledovať Majdanom na Ukrajine vo februári 2014, nenávisť „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ k Ruskej federácie a plány na jej zničenie dostali jasnú prednosť pred možnosťou ukončiť vnútroštátny konflikt na Ukrajine v prospech ukrajinského národa.

 

Zastavme sa na chvíľu pri našich ústavných činiteľoch a spomeňme rok 2017 a 2019. Čo sa udialo tak zaujímavého, že je to potrebné pripomenúť ? V októbri 2017 bolo podpísané „Spoločné vyhlásenie ústavných činiteľov k prioritám členstva SR v EÚ a NATO“. V júni 2019 ústavní činitelia sa znova prihlásili k deklarácií o členstve SR v EÚ a NATO. Prihlásením sa k pôvodnému spoločnému vyhláseniu sa vraj položil základ pre spoluprácu a koordináciu troch najvyšších ústavných činiteľov pri výkone zodpovednej a jednotnej zahraničnej politiky SR. Čo je zaujímavého na týchto krokoch ústavných činiteľov ?

 

Ako ústavní činitelia v rokoch 2017 až 2019 už mali za povinnosť byť oboznámení s tým, čo sa deje na Ukrajine: kto sa zaslúžil o štátny prevrat, aký má charakter kyjevská diktatúra, akú úlohu plni „demokratický“ Západ na čele s USA, NATO a EÚ na Ukrajine, ako je to s militarizáciou NATO východného krídla Európy, ako je to so zámerom štvať kyjevskú diktatúru proti obyvateľstvu Ukrajiny rusko jazyčnému, prečo skrachovali minské dohody a nesmeli byť naplnené, prečo USA, NATO a EÚ organizujú konfrontačnú politiku proti Ruskej federácií, ako by sa dala zastaviť kyjevská diktatúra v jej organizovaní vnútroštátnej vojny s následnou humanitárnou krízou a podobne.

 

Napriek tomu všetkému, čo naši ústavní činitelia mali za povinnosť vedieť a akými informáciami mali disponovať, sa rozhodli v júni 2019 prihlásiť sa verejne k deklarácií o členstve SR v EÚ a NATO, pretože im akosi vadilo, že existuje mnoho názorov proti hlbokej spolupráci SR v EÚ a proti európskemu projektu ako takému, že existujú názory spojené so spochybňovaním nášho členstva v NATO. Podľa ústavných činiteľov členstvo SR v EÚ a v NATO predstavuje: a) rámec bezpečnosti, stability a prosperity krajiny, b) súlad s hodnotami demokracie, princípmi právneho štátu a základných ľudských práv a slobôd ako základu nášho štátu, c) vyjadrením civilizačnej príslušnosti SR posilňuje jej zahraničnopolitický vplyv a podporuje jej rozvoj.

 

Z uvedených dôvodov sa ústavní činitelia zaviazali, že budú: a) dbať o jasnú a zodpovednú komunikáciu proeurópskej a proatlantickej orientácie a to aj dovnútra voči občanom Slovenska, b) budúcnosť Slovenska vidia v jadre európskej integrácie, pričom ich kroky a konania budú v prvom rade vedené v záujme našich občanov, c) vyjadrovať podporu prehlbovaniu eurozóny, d) podporovať silný a múdry rozpočet EÚ, e) presadzovať kroky, ktoré posilnia bezpečnosť našich občanov a obranyschopnosť SR. Nebudem komentovať tieto všeobecné úvahy a predsavzatia ústavných činiteľov, ktoré vôbec nezodpovedali skutočnej realite.

 

Svoju analýzu som uviedol už dávnejšie v článku „Vysielanie silných odkazov – prejav politický a morálne nezdatných politikov. Komu vysielame silné odkazy ?“ Teraz iba zdôrazním, že aj napriek všetkému, čo zlého a zvrhlého sa odohrávalo na Ukrajine práve vinou „demokratického“ Západu na čele s USA, NATO a EÚ, tak aj za tejto situácie sa ústavní činitelia prezentovali ako hluchí a nemí politickí vodcovia krajiny, ktorá je aj so svojimi občanmi šťastná, že žije v područí mocných a globálnych síl: USA, NATO a EÚ. Zo strany ústavných činiteľov SR nezaznela žiadna kritika na adresu politiky USA, NATO a EÚ práve v Európe a vo vzťahu k Ukrajine a Ruskej federácii. Nezaznelo žiadne varovanie, že politika „demokratického“ Západu na Ukrajine a v Európe môže viesť k ozajstnej vojne, k nástupu a posilneniu „európskeho fašizmu“.

 

Na čom sa môže zakladať „európsky fašizmus“ ? O tom v ďalšom mojom článku.

 

 

 

Dušan Hirjak

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

author photo

Dušan Hirjak

O AUTOROVI

Som na starobnom dôchodku. Niekoľko rokov som pracoval ako tajomník OV SZM v Humennom, ako konštruktér vo Vihorlate, .n.p. Snina, ako predseda Odborovej rady na výstavbe VN Starina, ako tajomník MNV a potom 5 volebných období ako starosta obce Stakčínska Roztoka. V rokoch 1989- 1994 som diaľkovo študoval na PU v Prešove filozofiu. Získal som akademický titul Mgr. a PhDr. Píšem básne ( občas ), rekreačne behám a baví ma venovať sa politickým otázkam. Niekedy som bol radovým členom KSČ a členom ĽM ( počas práce vo Vihorlate 1977-1985 - stranícka úloha ). Manželka Anna je na dôchodku, celý život pracovala v NsP Snina ako ženská sestra. Mám dve dcéry: Tatianu a Natašu. Obidve žijú a pracujú v Bratislave. Mám tri vnúčatá. Žijem v svojom rodinnom dome v Snine.

AUTOR V ČÍSLACH

Počet článkov: 236

Celkové hodnotenie: 15.45

Priemerná čítanosť: 926

icon Top za 7 dní

iconNajnovšie z HS

icon Najčítanejšie z HS

  • POČASIE NA DNES

    FOTO DŇA

  • Vybrali sme

    Polícia previezla medzinárodne hľadaného Slováka z USA do väzby

    0icon

    Interpol Bratislava úspešne zrealizoval prepravu odsúdeného slovenského občana z amerického Los Angeles v Kalifornii na Slovensko. Po prevoze bol dodaný do výkonu trestu, kde strávi…

    Djokovič poskočil pred Alcaraza na 2. miesto rebríčka ATP, na čele Sinner

    0icon

    Taliansky tenista Jannik Sinner zvýšil po triumfe na turnaji Halle svoj náskok na čele rebríčka ATP. Na druhé miesto sa vrátil Srb Novak Djokovič, ktorý…

    Súdna rada zverejnila majetkové priznania sudcov za minulý rok

    0icon

    Bratislava 24. júna 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)   Súdna rada SR zverejnila na svojom webe majetkové priznania sudcov za rok 2023. Kancelária Súdnej rady SR prijala…

    Pobyt vo vode môže spôsobiť urologické či gynekologické ťažkosti

    0icon

    Letné dni sú neodmysliteľne spojené s kúpaním. S pobytom v bazéne, ale aj v jazere však rastie riziko urologických či gynekologických ťažkostí. Prevenciou pred ich…

    Vláda nekoná vo veci zahraničných agentov dostatočne razantne

    0icon

    Bratislava 24. júna 2024 (HSP/Foto:TASR/AP-Zurab Tsertsvadze)   Mohli sme mať oproti západu konečne v niečom prvenstvo – konkrétne v prijatí zákona o tzv. „zahraničných agentoch“. Nevydalo, predbehla nás…

    Kanadský center Brassard oficiálne ukončil kariéru

    0icon

    Kanadský hokejista Derick Brassard oficiálne ukončil hráčsku kariéru vo veku 36 rokov. Skúsený útočník odohral v NHL 17 sezón, pôsobil v desiatich rôznych tímoch a…

    Polícia navrhuje väzbu pre muža, ktorý napadol pacienta a zdravotníkov

    0icon

    Policajný vyšetrovateľ navrhol väzobné stíhanie pre 43-ročného Zdeněka J., ktorý v nemocnici na bratislavských Kramároch napadol pacienta a zdravotníkov. V prípade preukázania viny mu hrozí…

    Šuľa získal titul majstra Slovenska v behu na 100 km

    0icon

    Michal Šuľa získal titul majstra Slovenska v behu na 100 km. V šamorínskom Pomlé parku zabehol túto vzdialenosť za 7:26:44 h. Po prvenstve na marcovom…

    Festival Dotyky a spojenia prinesie do Martina 33 inscenácií z 28 divadiel

    0icon

    V Martine sa od pondelka začína 19. ročník festivalu Dotyky a spojenia, ktorý symbolicky uzatvára divadelnú sezónu 2023/2024. Do soboty (29. 6.) ponúkne 33 inscenácií…

    Kaliňák: Drahí liberálni experti, sranda bokom

    0icon

    Bratislava 24. júna 2024 (HSP/ Facebook/ Foto: Screenshot Facebook video)   Uplynulý týždeň bol zverejnený prieskum dôveryhodnosti slovenských médií a výsledky boli naozaj katastrofálne: dôvera…

    Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

    Ivan Štubňa

    Gustáv Murín

    Andrej Sablič

    Erik Majercak

    Milan Šupa

    Vášeň v Tebe

    Auto Trendy

    Reklama

    Armádny Magazín

    TopDesať

    FOTO DŇA