Čakajú nás voľby do NRSR. Možno v máji, júni, júli, auguste, septembri, alebo možno na budúci rok. To  nevie ani prezident USA. Ak budú, budeme si opäť hľadať zástupcov od ktorých budeme očakávať dôsledné, fundované, dôstojné zastupovanie v našom najvyššom a najdôležitejšom zákonodarnom orgáne. Robili by sme to sami, keby sme mali príslušné vzdelanie, dostatočnú inteligenciu a schopnosť komunikovať na empatickej úrovni s ďalšími občanmi. Ostávalo by iba vyriešiť niekoľko problémov. Kto by na nás robil? Veď päť tisíc nespadne len tak z neba. Kde by sme sedeli? A kto by varil, ak by sme na plný úväzok všetci hľadali riešenia?

Práve preto máme parlament, práve preto hľadáme delegátov a práve preto očakávame, že každého z nás budú zastupovať. Budú hľadieť na to, aby sme sa mali aspoň tak dobre ako naši najbližší a ešte lepšie, tí vzdialenejší susedia. Veď aj oni majú svojich delegátov vo svojich parlamentoch.  Aj ich poslanci zostavujú vládu, prijímajú zákony a hľadajú riešenia. Zamysleli sa delegáti štánej správy štátu prečo sú v štatistikách dobrobytia vyšie ako my?

Je logické, že ak tí naši poslanci nedokážu zostaviť vládu, ktorá by vládla ku našej spokojnosti, musíme mať možnosť, my voliči, to zmeniť. Musíme mať možnosť zrušiť im mandát. Veď sme ich do lavíc poslali na základe sľubov ktoré nám dali pred tým než sme ich posadili do kresla. Ak daný sľub nedodržia, strácajú oprávnenie nás zastupovať. O mandát musia prísť tým skôr, že namiesto o blaho voličov sa starajú o vlastný prospech, o vlastný zisk, o vlastný úžitok.

Je to ešte zložitejšie. Náš súčasný volebný systém dovoľuje, aby sa do parlamentu dostali iba osoby o ktoré má záujem predseda politickej strany. Takže výber robí on. Môže sledovať schody, lesné tíšiny, divadelné scény pričom hľadá zaujímavé indivídua. Najdôležitejšia podmienka výberu je poslušnosť. Nedôležité sú morálne vlastnosti, vzdelanie, spoločenský profil, schopnosť sformulovať a vysloviť myšlienku, napísať text, ovládať štátny jazyk, ba nepotrebuje ani aby jeho výber vedel bez koktania prečítať text.

Ak je adeptov málo, predseda strany otvorí kandidátnu listinu. Umožní členom rôznych zoskupení prípadne politickým skrachovancom, aby sa o miesto uchádzali. Ak sa zaviažu, že budú poslúchať, niektorých na kandidátku dopíše a začne sľubmi a víziami lákať voličov. Môže dokonca vypísať anketu. Podľa nej pripraví volebný program s ktorým bude chodiť po námestiach, zaplatí plagáty, kúpi priestor a čas v médiách, dá vyrobiť prepisovačky s logom strany. Úspech závisí iba od jeho schopností. Čím väčší eskamotér a manipulátor, tým viacej kresiel získa na hradnom kopci.

A teraz príde ten najväčší podraz na voličov. Každý poslanec zloží sľub „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.”  O krajine nie je v sľube ani slovo. Podrazy nekončia. Poslanec nie je solitér. Je člen strany. Každá strana sa sem dostala na základe vlastných sľubov a vízií. Každá strana iné sľuby. Nakoľko sa strany nevedia dohodnúť, ktoré sľuby majú prednosť, nastane parlamentný chaos. Ten môže trvať niekoľko dní, niekoľko týždňov, ale aj nepretržite ako ten súčasný parlament čo chaosí bez prestania.

Predsedovia si svojvoľne rozdelia parlament na vládne a nevládne strany. Neprekáža im, že takéto delenie nemá oporu v ústave. Predseda môže poslušných odmeňovať, neposlušných trestať. Neuspokojení poslanci pokojne porušia to základné pravidlo predsedu – poslušnosť napríklad tým, že  hlasujú podľa svojho vedomia a svedomia. Dokonca zo strany, ktorá ich do parlamentu dostala vystúpia. Neprekáža ani to, ak si priamo v NRSR založia novú stranu čím celkom isto porušia zákonom definovaný volebný systém, ktorý podmieňuje vstup iba tej strane, ktorá má päť a viacej percentnú voličskú základňu. Tu končí akákoľvek úcta k voličom. Kým je poslanec poslancom, má zákonnú právomoc. Ak sa nájde dosť poslancov ktorí sa dohodnú, môžu prijať takmer akýkoľvek zákon napríklad, že voliči ich nemôžu z parlamentu vyhodiť, alebo, že môžu vládnuť kým sa nedohodnú inak.

Už iba pripomeniem. Vieme, že to čo ústava, trestný poriadok a trestný zákon nezakazuje je občanom dovolené. A naopak – právo občanov odvolať poslancov, ktorí hrubým spôsobom porušujú ústavu je zakázané? 

Prezidentka to vidí, ale nevníma. Nepožiada Ústavný súd aby riešil kartelovú zmluvu, poslancov na voľnej nohe, vznik strany v NRSR, ale trápiju ju, či voliči majú právo odvolať svojich nehodných delegátov pričom, podľa svojho vzdelania by mala vedieť, že všetko, o čom občania nesmú v referende rozhodovať už v ústave definivané je.

29. januára 2023