Česi ako Slováci?

Pokiaľ ide o futbal: nie. Oni doma uhrali remízu vďaka waleskému vlastencovi, my sme v Kazani drvili Rusov a prehrali sme vďaka nášmu vlastencovi. Česi ešte majú nádej na baráž, my už až o štyri roky.

A pokiaľ ide o voľby? V decembri minulého roku „tajnou štrbinou“ unikol prejav predstaviteľa Trilaterálnej komisie z konferencie v Bruseli, v ktorom sa hodnotili aktivity tejto skupiny od roku 1973. Hovorí sa v ňom pochvalne o Bratislave (ide zrejme o udalosti spojené s vraždou novinára v roku 2018, s následným vývojom po prezidentských voľbách v roku 2019 a parlamentných voľbách vo februári 2020) a naznačujú sa úlohy pre Varšavu, Budapešť a Prahu: „Operácia Výmena, ktorá sa začala v plnom rozsahu v roku 2015 s cieľom premiestniť milióny migrantov na európsky kontinent do roku 2030, logisticky a finančne zabezpečená Európskou komisiou, európskymi vládami a nadnárodnými inštitúciami, bola narušená nezvládnutou prácou našich kolegov v strednej Európe. Neschopnosť zvrhnúť Orbánovu vládu v Budapešti, ako aj odstránenie Kaczyńského vo Varšave nás stáli nielen oneskorenie harmonogramu plánovaných zmien, ale aj veľké úsilie o odstránenie týchto potenciálnych ohnísk odporu. Preto dôrazne varujem našich kolegov vo Varšave a v Budapešti, aby čo najskôr napravili situáciu vzhľadom na blížiaci sa moment veľkého resetu a zmeny, ktoré s tým súvisia, ako sa to podarilo v Bratislave a – ako pevne verím – sa tak stane na budúci rok v Prahe…“

„Budúci rok v Prahe“ – to boli práve voľby, ktoré v Česku prebehli. Zdá sa, že zmeny sú už tu: Babiš 72 mandátov, Spolu 71, Piráti a STAN 37, Okimura 20. Pravda, v Česku ešte stále žije Zeman, aj keď čoraz menej „viditeľne“. Takže: uvidíme. Trilaterálna komisia má na čele i „v sebe“ centrálnych bankárov, a ak raz niečo odhlasuje… Prosím, že ide iba o diskusný klub, ktorý nehlasuje?

Odpoveď na túto otázku je vo vyhlásení zástupcu Česka v tejto komisii, Karla Schwarzenberga, ktoré nájdeme v stenografickom zázname z diskusie v Poslaneckej snemovni Českej republiky 7. mája 2014. Po tom, čo v diskusii o ukrajinskej kríze obhajoval Schwarzenberg právo Ukrajiny brániť svoje hranice a svoju územnú celistvosť, iný poslanec, Jaroslav Foldyna, ho obvinil z pokrytectva, keď v prípade Kosova schválil bombardovanie Srbska za to, že Srbsko nasadilo proti svojim občanom armádu a naopak, v prípade Ukrajiny presne opačne, schvaľuje nasadenie ukrajinskej armády proti svojim občanom. Na to reagoval Schwarzenberg šokujúcim vyhlásením: „Já jsem nikdy nepodporoval bombardování Srbska. Naopak, to si dobře pamatuju, těsně předtím, než to začalo, bylo zasedání Trilateral Commission ve Washingtonu a tehdy byli tři, bohužel pouze tři přítomní, kteří se postavili proti plánu zahájit bombardování Srbska. To byl, budete se divit, Henry Kissinger, byl to nynější ministr zahraničí Království švédského Carl Bildt a potom jsem byl já v té diskusi. Je něco jiného, když ta válka proběhla a Srbsko ztratilo nadvládu nad Kosovem a nebyla nejmenší naděje možnosti, že by ji získalo zpátky, že jsem uznal Kosovo jako nezávislou zem. Ale bombardování Srbska jsem opravdu nepodpořil.“

Viac o téme v knihe “V slovenskom zrkadle”, ktorá vyšla vo vydavateľstve Torden.

10. 10. 10. 10. 10. 2021.