19.2 Sedliacka ekonómia – Systém na okrádanie chudobnejších bohatými

Predstavte si na chvíľu, že ste zdedili podnik po rodičoch v hodnote 100 miliónov. Otec pred smrťou investoval viac peňazí do investícii, pretože videl potenciál trhu, takže váš podnik, ktorý robí tržby 300 miliónov má pôžičku 50 miliónov. Z nejakého dôvodu však prišla k vám banka a hneď si pýta tie peniaze späť. Vy ich nemáte a povedzme ani nemáte ich možnosť získať od inej banky, takže musíte predať firmu. Za firmu vám však núkajú 15 miliónov. Vy viete, že tých 15 miliónov by ste zarobili za rok alebo za dva, ale tých 50 miliónov nemáte a ak nechcete prísť o všetko, tak to za tých 15 miliónov predáte. Samozrejme, že môže sa stať, že vám nedajú ani tých 15 miliónov, vy zbankrotujete a váš podnik potom niekto v dražbe kúpi za milión.

Čo sa vlastne stalo? Ľudia len tak nezarábajú a neprichádzajú k podnikom za hodnotu 100 miliónov. Túto hodnotu naakumulovali vaši predkovia povedzme „čestne“ z práce vašich zamestnancov a zo situácie na trhu. Boli úspešní, niekoľko veci im vyšlo a výsledok 100 miliónov sa dostavil. Postupnou kumuláciou zisku cez obrovské množstvo transakcii sa peniaze preliali od ľudí, iných firiem atd. do vašej firmy a z vašej firmy k banksterom – ľuďom, ktorý využili vašu dočasnú platobnú neschopnosť a ukradli takto firmu. Číže ľudská práca vytvorená za veľa rokov prešla od ľudí cez firmu k banksterom. Príkladom takéhoto prebratia spoločnosti bankstermi je aj na Slovensku veľa aj medzi najväčšími slovenskými firmami.

Nejdem rozoberať detailne techniku celého tohto podvodu ako je to možné, to sa dá ľahko doštudovať z kníh. Ale dôvody na takéto prebratie firiem sú väčšinou 2. Prvým je neschopnosť / nepripravenosť managementu na takéto situácie a druhým je samotný trh a manipulácie s nim. Jednou z najznámejších manipulácii trhu je manipulácia, ktorú urobil Nathan Mayer Rothschild označovaná samozrejme za konšpiráciu, kde využil rýchlosť svojich koni a dozvedel sa o víťazstve Angličanov s Napoleonom v bitke o Waterloo pričom sám spôsobil paniku na trhu predajom anglických akcií, akoby Angličania vojnu prehrali. Tieto akcie po následnej panike trhu skúpil za zlomkovú cenu. Film The Rothschilds bol sfilmovaný v roku 1940 počas vojny v Nemecku teda mainstreamové označené ako nazi German propaganda film. Avšak už v roku 1934 bol natočený americký film The House of Rothschild, kde boli použité veľmi podobné techniky.

Či to tak bolo, môžeme len hádať, ale výsledok toho celého je veľmi jednoduchý na interpretáciu. Najbohatší okrádajú bohatých a tak sa prelieva kapitál a majetok jednoducho od najchudobnejších k najbohatším. Myslím si, že na najvyšších úrovniach ide iba o to či trh bude stúpať alebo klesať. Keďže najbohatší vedia ovplyvniť cely trh, tak si sem tam zahrajú na „neviditeľnú ruku trhu“ a vo chvíľach keď chcú pomáhajú trhu robiť bubliny, alebo skolabovať. Pri bublinách z ľudí vyťahujú peniaze, ľudia investujú, rozširujú sa a požičiavajú si. Pri kolapse trhov kto má peniaze kupuje. Tých je málo, lebo väčšina investovala aj úverové peniaze a nemá ako získať ďalšie. Kto peniaze nemá predáva za zlomky hodnôt aktíva. Ľudia strácajú bývanie, strechu nad hlavou nevládzu platiť hypotéky, strácajú aj zamestnanie. Nebankové inštitúcie kvitnú, pribúdajú osobne bankroty. Ľudia na burze väčšinou strácajú veľkú časť toho čo investovali. Tu nehovorím o tom, koľko zarobí človek na tom, keď vie kedy trh bude klesať a kedy stúpať. Ak niekto tento pohyb riadi, je to nekonečná práčka – perpetuum mobile na peniaze. Tu je nekonečný priestor na zbohatnutie bohatších na úkor voči nim chudobnejších.

Dosť ma pobavilo, keď na RT vyšiel clanok, kde Oxford plánuje zmenu / prebudovanie makroekonomickej teorie na základe toho, že toľko múdrych ekonómov je na svete a nedokázali zabrániť kríze v 2008 a ani ju nepredvídali. Už len postavenie tejto samotnej otázky vám odpovedá na to, čo je pravda. Makroekonómia jednoducho neskúma tieto procesy, pretože ich nevie skúmať. Makroekonómia pracuje s pojmami model, tok peňazí, trh, jednotlivec na trhu, pripadne s neurčitosťou ale riadenou nejakým náhodným faktorom popisujúcim krivkou napríklad rovnomerným či iným rozdelením.  Makroekonómia sa nezaujíma o realitu, nevidí súvislosti, zaujíma ju dostatočná presnosť modelu, pričom definícia hlavných premenných je oveľa podstatnejšia ako aj samotný model. Odchýlka hlavných premenných o pár percent môže znamenať ekonomickú katastrofu, s ktorou nikto nepočíta. Makroekonómia sa nezaoberá o históriu a ako trh vznikol, kto to formoval a komu slúži. Nikoho z makro ekonómov nezaujíma, či tieto procesy nie sú riadené skupinami ľudí. Nezaujíma sa o politické vplyvy a rozhodnutia dokonca jednotlivých ľudí s obrovským dosahom na cele trhy. Tieto teórie sú považované za konšpiračné. Preto, pokiaľ tieto teórie nezoberú do úvahy a nebudú s nimi rátať a vedieť ich pomenovať, tak nikdy k rozumným záverom nedôjdu. A keďže top svetové ekonomické kapacity sú tie, ktoré sa vŕtajú v nezmyselných ekonomických teóriách a sú podporovane najbohatšími, tak tieto ekonomické elity ukazujú falošné smery „menším ekonómom“ a ti sú odsúdení na to, aby takto blúdili tiež.

Len veľmi ťažko má možnosť spoločnosť bez revolučného prvku sa od tohto jarma oslobodiť, hoci ako môj obľúbený Goerge Soros povedal (57:44) „Som si istý, že tento zlatý vek nebude trvať večne, pretože je postavený na krivých základoch“ – „I am pretty sure that this golden age is not going to last forever because it is built on the false foundations“