Hanebnosť

Hanebnosť. Včera som si, takmer náhodou, zapol rádio Devín. Vhupol som do diskusie redaktora rádia a šéfredaktora Literárneho týždenníka. Ich debata mi riadne podvihla tlak. Najskôr ma prekvapilo, že noviny, ktoré v názve majú „týždenník“ vychádzajú v dvojtýždňovej periodicite. Čudné. Nie? Po krátkej chvíli som pochopil. Vinu nesie prapodivné financovanie. Nevedel som, koľkí príživníci sa prilepia na každé číslo pred tým, než sa dostane do rúk čitateľa. Rovnako som nepoznal ani čo sa skrýva za oponou.

Poviem si – hoax, ale niečo evidentne nie je s kostolným poriadkom. Lebo v rovnakej situácii sú všetky, zdôrazňujem slovo všetky, národne orientované periodiká aj inštitúcie. Nie je to tým, že by nemali spoločensko-umeleckú hodnotu, ale zrejme ide o nadnárodný úmysel. Finančnou rachitídou trpí nie len Literárny týždenník, Kultúra, Národné noviny, … , ale aj naša najstaršia národná inštitúcia – Matica slovenská.

Je to nevedomosť, nezáujem, nevzdelanosť, alebo iba necitlivosť  zodpovedných ľudí. Nechce sa mi veriť, že by za týmto stavom bol iba slabý článok v štátnej správe. Veď si z národného dôchodku platíme špeciálne pre tento účel zriadené ministerstvo. Nesie jednoznačný názov „Ministerstvo kultúry slovenskej republiky“. Čo robia?, čím sa trápia?, keď paní ministerka nepozná situáciu v národne orientovaných médiách? Jej nezáleží na kultúrnosti národa? Ona nespravuje železiarstvo, či záhradkárstvo. Je priamo zodpovedná za kultúru a kultúrnosť podstaty štátu. Bez národa by štát, v ktorého vláde sedí, neexistoval. Je nad slnko jasnejšie, že by pri svojich kvalitách, vo vláde iného národa nesedela! Rovnako je otázne, či iba sedí, alebo koná úmyselne.

Viem, že v koncesionármi dvakrát platenej celoštátnej inštitúcii je názov nášho štátu vyjadrený iba dvojbodkou, ale až doteraz som si myslel, že ide o negramotnosť výberovej komisie ktorá logo objednala a schvaľovala. Mýlil som sa. Teraz viem že ide o vyjadrenie vzťahu medzi médiom a štátom. Teda nie nedopatrenie, ale evidentný úmysel. Musí ísť o kultúrne zdebilizovanie národa. V opačnom prípade by národné poklady, akým nepochybne Literárny týždenník a Matica slovenská sú, neboli v štáte tvoreným najmä Slovákmi životne závislé od dobrovoľných zbierok.

Oni tak živorili za najkrutejšej nadvlády Maďarov a spoločensky pomítorenej orientácie spolužitia s Čechmi. Vtedy bedačili, ale vedeli prečo. Podporovaním kultúry národa a tým aj jeho sebavedomie klali oči vládnucej inonárodnej väčšine. Ale teraz? Vo vlastnom štáte? V štáte, ktorý nesie názov Slovenská republika nemajú na chlieb? Nemôžu platiť za honoráre prispievateľom, majú problém financovať tlač, distribúciu, vlastných redaktorov a možno aj elektrinu.

Prečo o tom nepočujeme na hlavných kanáloch? Prečo o tom nediskutujú informovaní, zainteresovaní a národne cítiaci aktéri? Je dosť peňazí aj priestoru na hríboviny, havraniny, horné dolné, pumpy, farmy, kredence, slaboduché a rovnako zaujaté, vraj, silné zostavy. Oproti tomu inštitúcie, ktoré národ miloval, podporoval a potreboval zanikajú! Týždenník musí zmeniť periodicitu, lebo nemá dosť prostriedkov? To nevzniklo iba za tejto vlády rozhádaných neschopákov, ale nepochybne ide o dlhodobý problém. Pýtam sa – je to náhoda? Ak nie tak prečo? Ak áno, tak dokedy.  Alebo sa debilizácia už dovŕšila? V každom prípade je to hanebnosť .

Brezová 6. mája 2021

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

author photo

René Pavlík

O AUTOROVI

Narodil som sa v čase, keď vlaky mali tri triedy. Podstatnú časť života som strávil v Bratislave. Po absolvovaní strednej školy som aj maturitu zvládol bez protekcie a podvádzania.
Prestávky bývania ma zastihli v Pardubiciach (otec reprezentoval v ÚDA), v Košiciach (dva roky na internáte) a v Brne (26 mesiacov - vojna na letisku).
Vystriedal som niekoľko zamestnávateľov TATRA Kopřivnice (konštruktér motorov, skúšobný technik), STK (kontrolór), SHMÚ (hydrológia podzemných vôd), Letisko MRŠ (ochrana, dispečer paliva).
Do 18. rokov som pretekal na kajaku a neskôr som sa venoval služobnej a súťažnej kynológii (28 rokov).
Bratislavskú králikáreň, ktorej hodnota neustále stúpa, som pred dvanástimi rokmi prenechal svojmu ženatému synovi (s dvomi deťmi), aby nemusel žiť v petržalskom podnájme a presťahoval som sa do krásneho prostredia kopaníc kde sa ešte ľudia zdravia aj keď sa nepoznajú. Neľutujem.
Moje rodné mesto sa zmenilo a máločo v ňom k lepšiemu. Rodná nemocnicu na Zochove neexistujej, výletnú reštaurácia do ktorej chodil už Ľ. Štúr nepoznávam, tam kde desaťročia predávali klince je bohviečo, a v MHD vám nemá kto povedať kam ide a kde máte prestúpiť, sneh sa neodváža, iba solí a prehadzuje. V Bratislave je viacej Blavákov ako normálnych ľudí. Opakujem - neľutujem.
Ak som napísal málo, rád doplním.

AUTOR V ČÍSLACH

Počet článkov: 24

Celkové hodnotenie: 41.79

Priemerná čítanosť:

icon Top za 7 dní

iconNajnovšie z HS

icon Najčítanejšie z HS

  • NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

    POČASIE NA DNES

  • icon FOTO DŇA

  • Vybrali sme

    302 Found

    302 Found


    nginx
  • icon FOTO DŇA