Na pól ceste

Vždy na polceste. Hľadal so odpoveď na otázku, prečo nám všetko tak dlho trvá. Možno som ju našiel.

Prepojenie dvoch našich najväčších miest budujeme takmer päťdesiat rokov a nespojíme ich ani za ďalších desať. Chorváti to dokázali excelentne za pár mesiacov. Učebnice pre školákov tlačíme tridsať rokov, zato potravinovú sebestačnosť sme zlikvidovali za pár týždňov. Nemáme vlastnú banku, ani vlastnú obchodnú sieť. Predali sme všetko až po vlastné spodné gate. To čo všade inde funguje, dokážeme “odborne” spochybniť a čo u nás nefunguje to dokážeme vysvetliť a obhájiť. Osobnosti, ktoré sa pričinili o dobré meno štátu lopatou nenávisti zakopeme pod čiernu zem oproti tomu zradcom, demagógom a grázlom staviame piedestál falošnej úcty. Klamstvo, pokrytectvo a podriadenosť nás znovu a znovu vracia do minulosti. Chcelo by sa mi povedať ,že sme nepoučiteľní.

A opäť musím zdôrazniť, že to vyplýva z neúcty k hodnotám akými sú pravda, skromnosť, obeta, úcta, rešpekt. Ak by som sa mýlil, potom by sme vedeli kto je zodpovedný za diaľnice, učebnice, nemocnice, potraviny, priemysel,… .  Ak by sme ho pomenovali a zodpovednosť odmenili podľa zásluh, jeho nasledovník by si dal určite pozor. Dôsledok nekonania v týchto prípadoch nenesie konkrétny vinník, ale celý štát. Zle organizované školstvo si odnesú celé generácie nasledovníkov tých, čo boli a sú zodpovední. Sabotáže v riadení zdravotníctva plnia cintoríny. Kolabujúce vlastné hospodárstvo zotročuje obyvateľstvo.

Všeobecný príklad. Starosta obce vie, že na jedinej ceste do jeho pôsobiska je potrebné skontrolovať most. Podá žiadosť na príslušný úrad. Už tento krok je signál, že systém nefunguje. Z vlastnej skúsenosti viem, že existoval štátny útvar, ktorý viedol podrobnú evidenciu každého mosta a s titulu zákona vykonával pravidelné revízie, plánoval opravy a kontroloval ich kvalitu. Mosty nepadali, a ani sme nevedeli, že existujú. Dnes žiadosť starostu zaevidujú, možno požiadajú o doplnenie. Čas beží. Stav mosta sa zhoršuje. Poškodenie prechádza do vyššieho stupňa degradácie. Jediné čo možno funguje je korešpondencia, výhovorky a sľuby. Stanovia termín. Odložia ho a zdôvodnia. Ďalšie termíny majú rovnaký osud. Most spadne. Obchádzka – ak je možná, má 30km. Ak nie, niekoľko tisíc obyvateľov zostane odrezaných od lekárskej pomoci, od zásobovania, od školy, od zamestnania, … . Trpia a platia obyvatelia dediny. Nikto nie je zodpovedný, nikto nie je potrestaný!!!

Iný príklad. Rok nás trápi hnusoba. Rok trvajú najnemožnejšie obmedzenia. Ani v najtuhšej svetovej vojne obmedzenia netrvali tak dlho. Našiel sa starosta obce, ktorý účinnú pomoc našiel aj overil. Aj okolité štáty našli riešenia. Svojim občanom pomohli a pomáhajú. My sme vo vlastnej “špajzi” mali liek, ktorý pomáha vo viacej ako päťdesiatich štátoch. Ale my máme inštitúcie, odborníkov aj politikov, ktorí sú nadovšetko. Kvôli “záchrane obyvateľstva” liek radšej nechajú skompostovať ako by ho aplikovali hoc aj na vlastnú žiadosť záujemcu. Ani tu nie je, a nepochybujem, že bude niekto braný na zodpovednosť. Ani za to, že propagujú a používajú prostriedok, ktorého priama väzba na úmrtia je dokázaná a viacerými štátmi je zakázaný. Dôvod našich zodpovedných – menej ľudí zomrie ako prežije.

Môžem pokojne vyhlásiť : Naše národné nešťastie je polovičatosť. Mohol by som to prirovnať ku sliepke čo sa chce dostať za plot. Behá zo strany na stranu, ale vždy sa pár krokov od diery vráti. Je nemožná. Čaká na niekoho, čo ju prinúti ešte meter pobehnúť. Aj ona sa spolieha na svoj rozum. Chudera s malým mozgom.

Nikto nie je zodpovedný a preto ani nikto nebude potrestaný. Neschopnosť a nevedomosť zodpovedných, vylepšenú vlastnou dôležitosťou si odnesú nevinní. Vinníci, čo si nevážia ani vlastné slovo, sa odejú do rúcha výhovoriek a politickej korektnosti.

Brezová 9. apríla 2021