Už v roku 863 nás byzantský cisár pripočítal k národom veľkým. A teraz?

Je Veľká noc. Sviatky jari, či Vzkriesenia Ježiša Krista? Aj to, aj to? Odkedy však? György Lukács, minister kultúry v červenej vláde Bélu Kuna (Kohna), ktorý máji 1919 ako veliteľ piatej divízie maďarskej červenej armády (Vörös Hadsereg) dal zastreliť v obci Poroszlo šesť vojakov na výstrahu pred sympatiami s postupom česko-slovenskej armády, a má na svedomí ďalších dvesto vrážd, „videl v revolučnej deštrukcii spoločnosti jediné riešenie.“ Tak napísal, a tak sa aj správal. Nastolil „kultúrny terorizmus“, súčasťou ktorého bolo zavedenie radikálneho sexuálneho vzdelávania v maďarských školách. Deti sa učili o voľnej láske, slobodnom pohlavnom styku, zastaranosti monogamie, nezmyselnosti náboženstva, ktoré človeka pripravuje o všetky rozkoše. A ženy vzývali, aby sa búrili proti sexuálnym zvyklostiam doby. Tak mala byť zničená rodina, kľúčová inštitúcia kresťanstva. Zakladateľ neomarxizmu. A ten tu je.

Veď, priatelia, pred marcom 1988 sme nemali biskupov a ani omše v televízii. Dnes máme biskupov a omše – iba v televízii. A denno-denne nám televízie pumpujú do hláv strach a plašia nás až do nepríčetna: očkovacie ihlice, zamaskovanú „bandu lupičov“, ktorá nám vládne-nevládne, plné nemocničné lôžka a nedostatok rakiev…

A predsa… krútia sa a vysielajú filmy – či už ako „dokudrámy“ o Hlinkovi, Cyrilovi a Metodovi, alebo seriály o Slovanoch, akoby nám chceli pomôcť spoznať naše nepoznané vlastné dejiny? Je to veľká vec… avšak iba vtedy, ak bohumilé (a pre tvorcov zrejme aj „peňazomilé“) úmysly, zámery, pohnútky, nám neponúkajú vedno s ideami spred roka 1988, nevnášajú do našich myslí neomarxizmus. Slovenskí katolíci povedali svoje k dokumentom o Hlinkovi, Cyrilovi a Metodovi. A pravdaže, aj k zavretým kostolom, lebo aj tu sa žiada pravda. Krutá pravda: ani komunisti si to nedovolili, báli sa biskupov. Vtedy marxizmus, dnes však vládne neomarxizmus.

Pokiaľ ide o seriál „Slovania“ v jednej z verejnoneprávnych televízií, chvalabohu, že beží, aký beží. Po prvých dieloch zatiaľ napríklad nevieme, ako sa dávni Slovania živili, ako dorábali svoj každodenný chlieb. Príbeh podľa všetkého z čias tajomného „cudzinca“ Sama, teda zo 6. či 7. storočia, je zasadený hlboko do hôr, všade šero, tajomne, lesnato. Ďaleko-preďaleko od zvyškov dovtedajšej civilizácie, „donedávna“ sporiacej sa o Limes Romanus, ďaleko od prevrhnutého „cárovho stolca“ na miestach, kde duní duna a Dunaj sa valí. Či nie?

Nevieme, ako sa to vyvŕbi, šibnutím akého tajomného prútika sa z ľudí lesa už čoskoro stanú ľuďmi s vlastnými vysvätenými kamennými chrámami: od smrti Sama v roku 659 je do vysvätenia kostola v Nitre v roku 828 iba 169 rokov, pričom to nebol prvý nitriansky kostol! Podľa nášho prvého dejepisu od Juraja Papánka bol Samo devätnástym panovníkom od čias Krista a medzi jeho 35 potomkami by sme vari mohli nájsť aj predkov známych nitrianskych panovníkov. Uvidíme. Ak nie, ostáva len veriť, že niektorá televízia (žeby dokonca verejnoprávna?) nám priblíži slávu Nitry. Pribinovej i Svätoplukovej Nitry s Michalovým započítam našich predkov medzi národy veľké, s biskupstvom od roku 880, pričom možno už v 4. storočí tu bol biskupom žiak sv. Ambróza Sunnias.

Áno, dávni Sloveni/Slovania žili v lesoch medzi zverou a neznámymi démonmi, ale tak to bolo okolo prelomu letopočtu! Predtým, ako sa ich susedmi stali Rimania a chceli ich zotročiť (je o tom Chalupkovo „Morho!“ – čo tak ho sfilmovať?), predtým, ako v okolí Nitry vládol Vanio a dávno predtým, ako zvonil v Bojnej, neďaleko Nitry, dosiaľ „živý zvon“. Keby iný národ mal o udalostiach z prvého a aj z 9. storočia artefakty i listiny a pápežskými vyslancami korunovaného kráľa z roku 885…, deti by to nasávali s materským mliekom. Nuž aspoňže búrame ideu pestovanú v nacionalisticky orientovaných maďarských prameňoch, že „maďarské“ kmene prišli na neobývané územie, kde predtým žili len Avari a pred nimi Huni a potom levy a slony… A potom prišiel György Lukács a iní… Dobre, že idú „Slovania“, akí idú.

Všetko, čo na Slovensku vzniká za slovenské, teda naše peniaze, malo by byť robené zo slovenského zorného poľa, bez prežívajúceho čechoslovakizmu: Rastislav pozýval v mene „Slovenov“ a nie „Moravanov“, reč spisov Konštantínových a Metodových bola staroslovenčina a nie staromoravčina, a tak ďalej. Ale treba šíriť aj novo zistené súvislostí dejín Slovákov z 9. storočia a prizvať k spolupráci aj iných znalcov, pretože okrem „Čechom prajúcemu výkladu“ skromných písomných zmienok z onoho obdobia, sú aj zmienky „prajúce Slovákom“.

Takou je zmienka Nemca Johanesa Aventinusa z 15. storočia, ktorý v svojej „Bavorskej kronike“ píše o „kráľovi Pribinovi“, ktorý staval kostoly v Nitre, Bratislave, ale aj v Brne, a tomu dal svoje meno v podobe Brynna. Aventinus je však u nás zaznávaný. Prečo? Lebo mení pohľad na „Veľkú Moravu“ a dokazuje, že sa nitrianska dŕžava v Pribinových časoch rozprestierala na obidvoch stranách rieky Moravy – inak by predsa Pribina nemohol založiť Brno, a že vlastne toto bola nie „Veľká Morava“, ale „Nitrianske kráľovstvo“?

Iný nemecký historik Hans D. Tönsmeyer v knihe „Koceľ a Blatnohrad“ (2013) uvádza, že v spise „O obrátení Bavorov a Korutáncov“, z ktorého dosiaľ vychádzali ako z jediného zdroja informácie o tzv. vzniku tzv. „Veľkej Moravy“ vyhnaním Pribinu, sú nepravdy, a zmienka o Pribinovom krste v Traismaueri je „jednoznačne lož“. Pribinovi predkovia, spríbuznení s Bavormi už od polovice 8. storočia sa ako kresťania stretávali v Bratstve sv. Petra v Salzburgu – Pribina nemohol teda byť pokrstený až v roku 837. Spisom „O obrátení…“ chceli franskí biskupi presvedčiť pápeža, že Nitra patrí im.

Aventinus a Tönsmeyer narúšajú „nemennú pravdu“ o pričlenení Nitrianska k Morave. Pribinova dŕžava susedila s Bavorskom, a Mojmírovým vstupom do dejín (pred rokom 831 ňom nič nevieme) sa Morava nespojila s Nitrianskom, ale naopak, oddelila sa od neho, takže nijaká „Veľká Morava“ nemohla vzniknúť. Až keď k Nitre kráľ Svätopluk nanovo pričlenil Moravu, ako aj Česko a ďalšie územia, obnovilo sa rozsiahle Nitrianske kráľovstvo, ktoré dodatočne pomenoval Porfyrogenet ako „vzdialenú či veľkú Morava“. Nitrava ako údelné kniežatstvo pretrvalo až do uhorských čias, do 12. storočia.

Je apríl 2021, Veľká noc a omše sú zakázané. Koľkože to uplynulo od Metodovej smrti 6. apríla 885? A od 25. marca 1988? 1136 a tridsaťtri rokov. Zmúdreli sme za ten čas? Robí z nás neomarxizmus lepších kresťanov?