V sérii článkov (TU 1), (TU 2), (TU 3), (TU 5), (TU 6) a úvodnom k tejto téme (TU 4), som potvrdil a exaktne preukázal pravdivosť slov pápeža Ján Pavol II.:
“Napriek veľkým zmenám, ktoré sa udiali v najvyspelejších spoločnostiach, neľudskosť kapitalizmu a z neho vyplývajúce panstvo vecí nad ľuďmi vôbec neboli prekonané.” str.63 “Videli sme, aké neprijateľné je tvrdenie, že po porážke takzvaného “reálneho socializmu” ostáva kapitalizmus ako jediný model hospodárskej organizácie.” str.67
Pápež, Ján Pavol II.:Encyklika CENTESIMUS ANNUS. Vydal Spolok sv. Vojtecha, Trnava 1992
Ekonomickú náuku založenú na ZISKU ako príčinu „neľudskosti kapitalizmu“ som po prvý krát verejne obvinil a preukázal jej vinu 27.02.2006 na https://www.sds.cz . Od tej doby som to urobil mnohokrát. Z mála pripomienok k tejto analýze považujem za rozumné sa vyjadriť k dvom typom:
-
Často „TOVAR“ nie je chápaný ako základná bunka problémov ale ako názov pre bežný tovar na trhu. TOVAR nie je chleba, píšťalka ani pieseň. TOVAR písané veľkými písmenami je kategória teda názov pre podstatu všetkých tovarov sveta, pretože nikto nevedel a ani Marx to nezistil ako vzniká ich cena a aký účinok má v ekonómii. Marx len zistil, že je to veličina ktorá do ekonómie vnáša chaos a rozkladá spoločnosť na bohatých a chudobných. Platí, že TOVAR = cena = hieroglyf, teda ekonomický bacil, vírus ktorý spôsobuje spoločenskú chorobu. Za to patrí Marxovi uznanie. Ja som len rozlúštil prečo je tomu tak.
-
Dvaja ekonómovia odmietali moju analýzu lebo vraj ZISK je potrebný v záujme „rozšírenej reprodukcie“. Rozšírená reprodukcia potrebuje reálnu nadhodnotu, nad rámec spotrebovaných reálnych hodnôt aby mohla byť použitá pre reálnu rozšírenú reprodukciu. Reálna nadhodnota však nie je zisk, pretože nepatrí vlastníkovi peňazí ale jej tvorcovi a preto by mala patriť jej tvorcovi aj rozšírená reprodukcia. Zisk vzniká rovnako ako pri pecni chleba tým, že za nadhodnotu finančný sektor nezaplatí, nadhodnotu ukradne a s ňou následne aj rozšírenú reprodukciu.
Zisk je vždy strata reálnej hodnoty a to nezávisle na tom či je priznaná (zúčtovaná) alebo nepriznaná a teda krádež s bolestivými následkami na spoločnosť.
Záver a cesta k odstráneniu základných príčin neduhov v spoločnosti.
Súčasný ekonómovia a politici nedokážu pochopiť túto analýzu lebo pristupujú k duálnej ekonómii monistický. Žiaľ toto neplatí len pre ekonómiu ale pre spoločenské vedy všeobecne. Spoločnosť je duálna, triedne rozdelená a triedne rozdelená ostane navždy pretože toto je princíp vyvinutý prírodou aby jeho prvky boli schopné sebareflexie a na tomto princípe vývoja schopné postupovať od jednoduchých prvkov k väčším, zložitejším a dokonalejším. Duálnosť spoločnosti vyplýva aj z jednoty protirečenia medzi „jednotlivcom a spoločnosťou“. Preto monistický prístup ku skúmaniu spoločnosti je historický primitivizmus.
Toto platí aj pre demokraciu ktorá je jednostranný nezmysel vyhovujúci a slúžiaci predátorom lebo z celospoločenského hľadiska je demokracia úplne impotentná. Žijeme si ako slobodné ovce na lúkach kde kraľujú vlci. Úprimne povedané niečo na tom je, že je lepšie potom mať rozumného baču, ako bezduchú slobodu. Oba prvky (systémy) demokracia i diktatúra sú monistické teda nespôsobilé sebareflexie a tým aj zmeny k lepšiemu a dokonalejšiemu usporiadaniu spoločnosti. Žiaľ spoločenské vedomie doposiaľ nedospelo do takéhoto štádia a tak máme čo robiť.
Spoločnosť potrebuje politickú nadstavbu na princípe demokratického centralizmu. Len takto, duálna spoločnosť získa schopnosť sebareflexie a bude schopná odstraňovať nedostatky nielen metódou systémovo sieťovou (jednotlivo) ale aj metódou základnej bunky teda revolučným spôsobom „premeny kvantity na kvalitu a naopak“.
A čo s ekonomickou náukou?
Základ riešenia som definoval a rozposlal Slovenským ustanovizniam pred 25 rokmi. Zrejme stále je navrhnuté riešenie nežiaduce alebo, pre nedostatočnú teoretickú prípravu čitateľa, príliš utopistické. Preto moje články s ktorými sa prezentujem teraz v HS sú povedal by som prípravné.
K čomu smeruje moja snaha? Štát na ceste k celosvetovej rozumnej spoločnosti tvorí dnes a zrejme bude aj v budúcnosti tvoriť jednotku u ktorej treba začať. Štát ktorý je dnes v rozklade, v rukách medzinárodných monopolov a rôznych medzinárodných zmlúv musí obnoviť svoju zvrchovanosť ako „správca národných záujmov“. Jeho kľúčovým nástrojom pre rozumné plnenie funkcie národného správcu sú peniaze ktoré musí emitovať a pomocou nich ovládať sociálne procesy v spoločnosti podľa hesla: „pre odkázaných podľa potrieb, pre práce schopných podľa zásluh“. Touto cestou je možné plne negovať vplyv súkromného vlastníctva (netýka sa vlastníctva osobného získaného z dávok či zásluh) ktoré nie je nič iné ako koncentrácia krádeži prostredníctvom nezaslúženého zisku. Svet je príliš veľký na to aby sme raz naraz začali s jeho prestavbou, preto je potrebne začať v uzatvorených celkoch ktoré budú nakoniec tvoriť jeden celok (celosvetový) skladajúci sa z celkov menších a ešte menších.
Pomôžem si citátom na túto tému od Davida Bohma: °°V implikovanom poriadku je všetko zložené do všetkého a celok univerza je v princípe zvinutý celo pohybom do každej časti aktívne, podobne to platí pre všetky jeho časti. … Chápanie planéty Zem ako jedného celku, jedného organizmu, realita jednej globálnej ekonomiky a jednej globálnej svetovej civilizácie dáva možnosť vrátiť pôvodný význam ekonómii, avšak na báze holistickej paradigmy. Globálna svetová ekonomika by potom mala byť chápaná ako jeden celok, ako jedno hospodárstvo, a ekonómia ako veda sa môže zaoberať fungovaním tohto hospodárstva ako celku a najmä jeho zákonitosťami. Zem potom môžeme chápať ako svoj dom a ako k svojmu domu sa potom budeme k zemi správať. …°°
Súčasná ekonómia bez zisku nevie pracovať, pretože používa peniaze ktoré sú bezprízorné!
Treba nám novú ekonómiu a nové peniaze založené na pevnom základe (jednotke) tak ako to ju majú fyzikálne disciplíny, kde 1+1=2. Ale pozor!!! tá jednotka nemôže byť viazaná na prácu ako si to predstavoval Marx a iný polit-ekonómovia, ale na ČLOVEKA. Prečo? Lebo žiaden produkt nie je dielom jedinca či skupiny ale spoločnosti ako celku, od novonarodeniatka po umierajúceho starca (je v ňom zahrnutá aj práca minulá ale aj práca budúca – vyvolaná). Produkt ktorý nepotrebuje spoločnosť ako celok je nepodarok a nemá žiadnu spoločenskú hodnotu a tak treba pri stanovení jeho ceny brať v úvahu nielen jeho produkciu ale aj jeho celospoločenskú potrebu!!! Jednoducho cena musí vyjadrovať celospoločenský náklad = celospoločenskej potrebe, a suma reálnych hodnôt vyjadrená v peniazoch sa musí = objemu peňazí na TRHu. Peniaze a ich klony ktoré nie sú kryté reálnymi hodnotami sú bezprízorné peniaze ktoré rozvracajúce spoločnosť. Toto nedokáže udržať na uzde nikto iný ako ich emitent v danom prípade štát.
Zdá sa to zložité ale tomu tak vôbec nie je len treba si priznať, že toto je cesta vpred a pustiť sa do toho nie ako v roku 1968 či 1988-89 ale s rozvahou na vedeckej pôde a už vôbec nie bezhlavo na ulici.
Kto má záujem vedieť viac nech navštívi: (Tento link)
Ak má žiť homo sapiens v rational society potom inej cesty niet.