Publikované 20.11. 2020 o 11:09 
Počet komentárov:
Len včera večer som sa dozvedel, že píšem texty, minimálne jeden, ktorý „je skvelou ukážkou práce „konšpiračných“ autorov a médií, a myslenia nezanedbateľnej časti obyvateľov Slovenska“, lebo spravodlivosť, kultúrnosť, demokracia a „to čo o štáte a politike učí Cirkev a pápeži“, je niekde inde. Ide o text „Nemecká čižma v našich dejinách i teraz“ (https://blog.hlavnespravy.sk/24158/nemecka-cizma-v-nasich-dejinach-i-teraz/), ktorý si zrejme vďaka akémusi čiernobielemu Pavlovi Martinickému (ďalej len „PM“), prečítajú ďalšie tisíce, možno len zo zvedavosti.
Najprv vysvetlím prívlastky „akýsi“ a „čiernobiely“. Ten prvý nemá byť ponížujúci, myslím ním len to, že nepoznám minulosť PM, ani jeho pôvod, rasu, stranícku príslušnosť, či náboženské vyznanie (aj keď podľa miesta, kde uverejňuje svoje úvahy je zrejme liberálnym rímskym katolíkom), ani to, či si nechal špárať v nose počas nedávneho cvičenia našej armády, ktoré sa zrejme stane pravidleným, a ani ma to – myslím to úprimne – nezaujíma. Zaujíma ma len jeho text, ako výsledok jeho myslenia, uvažovania, logiky. A toto jeho myslenie, uvažovanie a logika sú jednoznačne čiernobiele. Buď ideš s nami, alebo si proti nám, „kto nestojí na chodníku, nemiluje republiku“ – takto nám ako malým žiačikom prikázali skandovať počas lampiónových sprievodov kedysi okolo roku 1960, dnes takto neskandujeme, ale tak s nami „konajú“ iní: nedal si si šprtať v nose, nemôžeš ani predávať, ani kupovať (aby sa naplnili slová apokalypsy Evanjelistu Jána?).
PM sám o sebe píše, že je knihomoľ a turista, že pri svojej architektonickej a výtvarnej tvorbe hľadá krásu a harmóniu, že pri písaní a v politike sa usiluje hlavne o kultúrnosť, pravdu a spravodlivosť (https://blog.postoj.sk/65633/nemecka-cizma-ruska-zachrana-slovenska-konspiracia). Takže Z hľadiska týchto jeho atribútov klasifikoval môj text ako „ukážkový nacionalisticko-ľavicovo konšpiračný guláš.“
Zdá sa však, že sa PM na mojom „guláši“ nepáči predovšetkým moje členstvo v komunistickej strane. Pripomína ho niekoľkokrát a dokola a tvrdí, že na základe toho som „18 rokov robil kariéru“. Nuž nie je kariéra ako kariéra. Ja som svoje pozície na miniterstve financií i v centrálnej banke nikdy nezneužil pre vlastný prospech, nič som ani len nesprivatizoval, hoci v mojej pozícií námestníka ministra financií v rokoch 1990-1992 nič by nebolo bývalo ľahšie. Ja som sa však neustále usiloval pomáhať ľuďom, národu, akokoľvek to znie pateticky. Fakty však nepustia, počas svojej kariéry som prispel k rozvoju Slovenska, keď ako riaditeľ odboru štátneho rozpočtu na ministerstve financií som aktívne, činmi zabezpečoval 1/3-podiel Slovenska na celoštátnych rozpočtových výdavkoch, čo mnohí Česi nazývali „penězovod“ či „doplácení“ na Slovensko. Mohol som vlastne „vďaka“ tomu aj presadzovať a uskutočniť myšlienku slovenskej emisnej banky i byť pri zrode slovenskej meny, o ktorej si mnohí mysleli, že nejde o peniaze, ale o sväté obrázky. O mojom vstupe do KSČ i o tom, že som sa námestníkom ministra financií stal napriek tomu – hlasovaním o tom rozhodli pracovníci ministerstva financií počas prvých dní ministrovania Michala Kováča – som podrobne napísal v knihe Príbeh slovenskej koruny. Keďže od zrušenia vkladných knižiek už naši ľudia a zdá sa, že aj knihomoli nečítajú žiadne „knižky“, uverejnil som to tu: https://www.hlavnespravy.sk/104-nezname-slovenske-dejiny-co-politika/2262964.
K mojej osobe už len stručne: zaiste, PM by našiel iné moje neduhy, nebyť členstva v KSČ len preto, aby spochybnil môj text. Áno, naozaj ani ja nie som dokonalý. Pravda je taká, Boh to vie, že som nepretržite veriacim človekom, a takými boli aj tisíce iných členov strany, ktorá bola na sklonku 70. a potom v 80. rokoch minulého storočia jedinou cestou, ako naplniť svoje úmysly a ciele, vzdialené nezmyselným ideologickým dogmám, ale blízke napríklad sociálnej politike tamtých čias.
A teraz k vecnej kritike zo strany PM.
Že vstup Adolfa Hitlera do našich dejín 13. marca 1939 a čo „naplnenie tisícročných túžob Slovákov po vlastnom štáte?“ (citujeme PM) Hitlerov nátlak bol zaiste nenáležitý a tragický, pretože sa “naplnenie túžob” udialo práve tak a nie inak.
PM evidentne nemá rád Jozefa Tisa, hľadal a našiel len samé negatívne hodnotenia jeho misie ako kňaza a politika. Nech teda prehovorí Žid Eugen Löbl: „Fakt, že na čele Slovenského štátu stal kňaz, treba vidieť ako kontinuitu slovenských dejín; ako snahu zabrániť, aby nacistické pohanstvo uchvátilo slovenský národ; a v danej politickej konfigurácii aj ako snahu zabrániť národnej genocíde.“ „Z hlbokého historického odstupu hlásime sa k ideálom, ktoré stáli pri kolíske Slovenského štátu, a to jediného štátu v tomto dejinnom období, ktorý spájal svoju štátnosť s ideálmi kresťanstva.“ „Musíme otvorene povedať, že Slovenský štát zachránil slovenský národ pred rozdelením a pred maďarskou okupáciou. Slovenský národ a jeho zodpovední politici priviedli Slovenský štát k obdivuhodným úspechom. Bol to šikovný spôsob, ako vedeli využiť situáciu pre seba. Bolo malým zázrakom, čo vedeli Slováci v tomto mocenskom Hitlerovom ohrození vyťažiť pre seba. Dokázali tým svoju vyspelosť. To treba uznať a nemožno paušálne zatracovať všetko, čo sa za vojny v Slovenskej republike robilo. Bolo by to preberanie komunistických a čechoslováckych kritérií a popieranie objektívneho zhodnotenia doby“ (Eugen Löbl, Otázky slovenskej štátnosti. In: Horizont, 1980, č. 3.)
Tiso je jednou z najvýraznejších morálnych osobností našich dejín, počas celého obdobia svojej funkcie prezidenta nedovolil, aby bol popravený čo len jeden človek a v prípade takého rozsudku každého omilostil, muž, ktorý „za Boha a národ“ obetoval svoj život. Bránil aj nevinných židov. Ako uvádza Milan S. Ďurica vo svojej knihe Jozef Tiso / Životopisný profil (Lúč, 2006) na str. 518, vo väzení dokonca odmietol návrh na vlastnú záchranu za cenu vyhlásenia, aby sa slovenský národ nevzpieral komunizmu.
Pokiaľ ide o spochybňované Tisovo vyhlásenie z konca roka 1941, keď na otázku: „Čo bude s nami, keď vyhrá vojnu Hitler?“ odpovedal: „Ako kňaz verím v riadenie Božie. Boh nedovolí, aby vo svete vládol systém, ktorý je proti viere. Koľko kňazov i biskupov je už v nemeckých koncentračných táboroch. Svet by riadila nemecká rasa, a my Slováci, Slovania, by sme boli v nevýhode. Nepasovali by sme do nemeckého „lebensraum“. Možno by nás presídlili niekam do Ruska“; ono má aj pokračovanie. Na ďalšiu otázku: „Pán prezident, a čo keď vojnu vyhrajú komunisti?“ odpoveal Tiso takto: „Boh nás neopustí a aj s boľševikmi raz urobí poriadok. Pevne v to verím.“ Otázky kládol a odpovede zapísal Ján Mikula, vtedy šéfa Združenia priemyslu, obchodu, živnosti, bánk a poisťovní, pozri JUDr. Ján Mikula „Povstanie s legendou“ https://nss.sk/wp-content/uploads/2018/02/jan-mikula-povstanie-s-legendou.pdf.
Citát: Tkáč dobre opísal podstatu nemeckého „Drang na Osten“ aj zločiny pri realizácii „Generalplan Ost“. Odbornú a remeselnú činnosť nemeckých prisťahovalcov v stredoveku demagogicky označil ako „stáročné okupovanie slovenských baní a miest.“
Traduje sa to, na čo myslí aj PM, a čo sa píše aj v slovenskej wikipedii: „Z roku 1156 je najstaršia písomná zmienka o meste, ktoré sa spomína ako Terra Banensium – Zem baníkov. V 13. storočí do Banskej Štiavnice prišli osadníci z Tirolska a Saska, z roku 1217 je prvý písomný dôkaz o ťažbe striebra na území mesta.“ Pritom na nemeckej webovej stránke https://www.mineralienatlas.de/lexikon/index.php/Mineralienportrait/Silber/Geschichte#Mittelalter sa uvádza: „Pri meste Banská Štiavnica (po nemecky Schemnitz) na Slovensku sa rozprestieralo jedno z najväčších rudných ložísk v bývalom Hornom Uhorsku. Banskou ťažbou sa od roku 752 zamestnávali Moravania (myslí sa Sloveni).” Nemec Georgius Agricola (1494-1555) významný učenec, autor stovky rokov používanej banskej príručky, svetová autorita v histórii baníctva a hutníctva v knihe „De Re Metallica Libri XII“ vydanej v Bazileji v roku 1556, uvádza, že banská činnosť v dnešnej Banskej Štiavnici, v tých časoch pomenovanej ako „Bana“, je dokázaná už v roku 745 (v Kremnici v roku 770 a vo Zvolene v roku 795). Najstaršie nemecké bane vznikli až vtedy, keď v slovenských sa ťažilo už dvesto až štyristo rokov. O baniach pri nemeckom Goslari sa prvý raz píše v roku 968 a pri Freibergu v roku 1168 – toto vieme od Agricolu. Zdá sa, že nielen v dnešnej v Banskej Štiavnici nepoznajú „Zlatú knihu banícku“, napísanú v roku 1766 pri príležitosti návštevy budúcich cisárov, korunného princa Jozefa a arcivojvodu Leopolda. Knihu vydala VEDA v Bratislave v roku 1983 a píše sa v nej doslova: „Ako sa v archívoch zistilo, objavili banskoštiavnické bane v 6. alebo začiatkom 7. storočia po slávnom narodení nášho Spasiteľa tzv. Venedi, Sloveni alebo Góti (Wenden, Slavos, oder Goten).“ Pravda je taká, žea v roku 1152, hneď po korunovácii Fridrich I. Barbarossa programovo pristúpil k „východnému úsiliu (Drang nach Osten).“ Na ríšskom sneme v Regensburgu predstavil plán bližšieho vazalského pripojenia Uhorska k nemeckej ríši. Využil lokajstvo a servilitu uhorských kráľov. „Maďari, odkedy ich história zná, nasledovali a nasledujú i teraz slúžiť mocnejším,“ všimol si Jonáš Záborský. Nemci využili fakt, že uhorská kmeňová spoločnosť prevzala turko-maďarské zvyky a uprednostňovala vek a nie prvorodenstvo pre nástupníctvo na tróne, z čoho hrozilo veľké nebezpečenstvo pre úradujúceho kráľa Arpádovca zo strany príbuzných. V časoch, keď ešte veľká časť Slovenska nepatrila do uhorského štátu (v 11. a 12. storočí) viedli sa dynastické vojny, z ktorých ťažili Nemci. Pomohli raz jednej, raz druhej strane za výhody, ústupky a odmenu. Tak prichádzali na naše územie „hostia“ z Nemecka, ktorí čoskoro ovládli Slovensko a drancovali ho: až 90% výťažku našich baní išlo do Nemecka, len 10% ostávalo tunajším kráľom. Takže čo je tu demagógia?
Nik nepochybuje o pomoci ZSSR počas vojny zo strany USA a Veľkej Británie, pravda až v čase, keď sa vojna začala vyvíjať v prospech Červenej armády. Cieľom môjho textu však nebolo hodnotiť ani vojnu, ani povojnové usporiadanie sveta, ale len a len – „nemeckú čižmu“ v našich dejinách i v našej súčasnosti. A je už čo i len vyslovenie pravdy pro-moskovskou propagandou?
Zaiste, prísun moslimských migrantov do Európy možno nazvať aj inak ako „Generalplan Islam“. Napríklad úsilím zmeniť Európu, vymeniť jej národy, jej jazyky, jej kultúru. Použiť na tento plán podobný termín ako „Generalplan Ost“ mi vlastne ponúkla nemecká kancelárka svojimi rečami a skutkami v ústrety týmto migrantom. Stala sa ich mamou, predsa, či nie?
Citát: Od EÚ sme už dostali miliardy eur ekonomickej pomoci (ktoré sa najmä za vlády SMERu exkomunistu Fica rozkrádali 5-6 násobne viac než je priemer EÚ) ale zatiaľ nám nenanútili ani jedného moslimského migranta.
Nuž, aj francúzsky ekonóm Thomas Piketty hovorí, že európska integrácia síce priniesla východným štátom vyššiu produktivitu i nové pracovné miesta, ale zisky z veľkej časti odchádzajú na západ. Hovorí o Poľsku, z ktorého v rokoch 2010 – 2016 odišlo 4,7 % HDP v kapitálových príjmoch na západ, zatiaľ čo opačným smerom, z európskeho rozpočtu prišlo 2,7 %. Nepriaznivo toto porovnanie vyznieva pre Maďarsko (7,2 ku 4) a ešte horšie pre Česko: 7,6 ku 1,9 %. V prípade Slovenska podľa Pikettyho tento pomer činil 4,2 ku 2,2, teda takmer dvakrát toľko peňazí zo Slovenska odchádza ako na Slovensko prichádza (https://blog.hlavnespravy.sk/12729/nase-peniaze-idu-von/). A PM naozaj nevidí neustálu snahu našej mamy, totiž EÚ, vnútiť nám migrantov za akúkoľvek cenu a akýmkoľvek spôsobom?
Citát: Zlatý kliniec konšpirácie: „A čo celoplošné testovanie Slovákov, a možno zároveň aj testovanie novej medicíny v našich nosoch po tieto dní? Nevyšlo z nemeckej hlavy počas stretnutia Matoviča s Merkelovou v Bruseli?“ (Pokiaľ ide o monológ Merkelová – Matovič: vie tento “obyčajný” človek po nemecky lepšie hovoriť, ako počúvať?) PM konštatuje, že to už je úroveň Kotlebovej konšpirácie o čipovaní občanov s využitím neexistujúcej hrozby covid-19 a dodáva: „K testom sa pýtam: Lepšie je šíriť vírus, ktorý 1. vo svete zabil takmer 1,3 milióna ľudí, 3x toľko ako priemerne chrípka za rok. 2. v EÚ naň zomrelo vyše 400 kňazov, mnoho zdravotníkov. Na Slovensku naň zomrelo vyše 490 ľudí, vrátane 48 ročného obvodného lekára R. Meleka z Oravy, ktorý nikdy predtým nebol chorý a zanechal vdovu a 10 ročné dieťa (na chrípku zomrelo u nás minulý rok 40 ľudí) 3. Vírus kvôli ktorému už aj na Slovensku nestíhajú preplnené nemocnice a preťažení lekári dostatočne liečiť iné zdravotné problémy…“
Nuž, čo k tomu dodať? Sú naše nemocnice naozaj preplnené pacientmi na covid-19? Nie je podozrivé pre človeka, ktorý má hlavu na rozmýšľanie, že 81-ročný Jozef Mikuš musí podstúpiť špáranie sa v nose len preto, aby ho prijali do nemocnice s ubolenými nohami? Vírus covid-19 je tu, ale sú tu aj iné vírusy, oveľa viac ľudí umiera na rakovinu a iné choroby, kvôli tomu však nenosíme náhubky a ani sa nechystá záhadná a preto nebezpečná vakcinácia. Stačí sledovať názory odborníkov, napríklad MUDr. Igora Bukovského, či lekárov-špecialistov na čele s MUDr. Andrejom Jancom. Zdá sa, že svet má byť „resetovaný“, mocní sa tým ani netaja, chudobní budú ešte chudobnejší a bohatí ešte bohatší. Prichádzame o prácu, aké-také istoty. Násilím nás testujú (či tetujú?) – ozaj, aký má zmysel testovanie stále dokola? Nejde naozaj o vnášanie „čohosi“ do našich nosov? Nie je podozrivé, že práve po testovaní rastie “miera pozitivity” i počet úmrtí na covid-19? Kto je chorý, nech má šancu liečiť sa na akúkoľvek chorobu, nech ľudia neumierajú na liečiteľné choroby. A či je nás na Zemi i na našom Slovensku priveľa?
Zdá sa, že sme na začiatku vojny, vedenej cez vírus, ľudstvo je goebelovsky strašené, akoby sa naozaj mali naplniť najtemnejšie plány svetovládcov na zníženie počtu obyvateľov na planéte Zem. Pozrite si napríklad:
https://m.facebook.com/story.php?story_fbid=362495441532701&id=100033167441118&sfnsn=mo
alebo aj môj text https://blog.hlavnespravy.sk/24528/sme-narod-obetovany-na-vyskusanie-resetu-sveta/ či https://blog.hlavnespravy.sk/24353/modry-certifikat-ako-zlta-hviezda-alebo-skonci-matovic-ako-hitler/.
Pokiaľ ide o ostatné vývody PM, má na ne zaiste právo. Rovnaké právo mám však aj ja. A každý, kto má oči, nech číta a pozerá, kto má uši, nech počúva, a kto má slobodnú myseľ, nech premýšľa. Nech si napríklad odpovie na tvrdenie PM: „Faktická sloboda Slovenska v rámci EÚ a NATO je neporovnateľne väčšia než bola vyše 40 rokov keď sme boli členmi z Moskvy riadenej Varšavskej zmluvy a RVHP.“
Žijeme zrejme posledné dní slobody, keď ešte môžeme hľadať súvislosti v našich dejinách i v prítomnosti, a to aj na základe ledva dostupných a čoraz väčšmi obmedzovaných informácií. Žijeme v čase, keď nami platené médiá (cez reklamu, ktorá zvyšuje ceny tovarov, platíme aj komerčné médiá) nás denno-denne klamú a zastrašujú.
Pán Pavol Martinický, pri všetkom, o čom píšem, mi ide aj o vás, aj o váš život, aj o vašu slobodu.
A môj odkaz všetkým: nedajme sa, bratia!
Top za 7 dní
Najnovšie z HS
Najčítanejšie z HS
0.0°C
.jpg)
