Pred dvomi mesiacmi opustili poslanci NR-SR. Poslanecké lavice. Prestali pracovať pre štát, začali pracovať pre svoje politické strany. Zdôrazňovať, že pred sebou tlačia takmer 180 zákonov ku ktorým sa v riadnom čase nedostali je všeobecne známe. Robotu kvôli ktorej sme im pred tromi rokmi neodvolateľne odovzdali moc v riadnom čase neukončili. Už to, dokazuje aké výhodné je pre občanov zveriť jeden z troch pilierov moci delegátom politických strán, keď podmienky, ktoré každý z nich musí splniť nie sú definované. Opakujem už asi po dvadsiaty raz, že stačí, aby poslanec mal 21 rokov, slovenské občianstvo a nebol trestaný za úmyselný trestný čin (neúmyselný neprekáža).
Prácu nedokončili, ale pracovisko opustili. Prestali pracovať pre štát, teda pre nás, teda prestali pracovať pre tých čo ich platia a začali pracovať pre svoje politické strany, prípadne pre seba. Neviem si ani pri najväčšej obrazotvornosti predstaviť, ktorý súkromný zamestnávateľ by takýto stav dopustil, lebo vie, že by behom krátkeho času musel skrachovať.
A čo tie dva mesiace robili? Chodili po Slovensku a maľovali. Vykresľovali našu šťastnú budúcnosť, ak im aj naďalej budeme dôverovať, ak ich kandidátom dáme hlas v komunálnych voľbách, ak nebudeme veriť ich protivníkom a ak zabudneme na všetko čo v minulosti sľubovali a za tri roky nesplnili.
Vrátili sa, ale inak sa nič nezmenilo. Ako skončili, tak začali. Skryte či otvorene sa urážajú, navzájom sa osočujú a v osvedčenej metóde rozdeleného parlamentu na koalíciu a opozíciu hlasujú. Ba zmenilo. Minister Taraba sklamal predsedu SNS Danka. Ešte pred tým sklamal Danko Tarabu, keď ho nezobral do svojej strany, napriek tomu, že Taraba bol na jeho kandidátnej listine a získal mu rozhodujúci počet hlasov bez ktorých by sa s najväčšou pravdepodobnosťou do parlamentu SNS nedostala. Na kandidátku dobrý, do strany zlý. Nepochopiteľné.
Rovnako nepochopiteľné je aj nedostatočné odôvodnené odvolanie Tarabu z pozície ministra. Dankova narcistická samoľúbosť tým evidentne ohrozila koaličnú väčšinu, bez ktorej nie je prakticky možné prijať ani jeden zákon. SNS má 7 poslancov. Na utvorenie parlamentného klubu, ktorý je pre koaličnú zmluvu potrebný, chýbal jeden poslanec. Tŕň Dankovi z päty vytiahol predseda Smeru tým, že zo svojej poslaneckej základne mu chýbajúceho poslanca „požičal“. Teraz, keď sa Taraba vráti do poslaneckej lavice, bude musieť jeho súčasný náhradník, člen strany SNS, lavicu opustiť. Taraba sa vyjadril, že do klubu nevstúpi, ostane rovnako ako traja iní nečlenovia SNS z kandidátky parlamentným solitérom a klub príde o svoju legitimitu. Opäť mu jeden člen bude chýbať.
Nie len to. Ako už bolo povedané, na prijatie bežného zákona je potrebných 76 hlasov. Parlament je dnes už jasne rozseknutý na dve antagonistické skupiny. Pred návratom Tarabu bolo v koaličnej časti 75 hlasov + 3 hlasy podmienených sympatizantov nezaradených Huliakovcov. Po jeho návrate ich bude k dispozícii iba 74 hlasov + 3 neisté hlasy „Huliakovcov“ a úplne bokom, ako sám politik v poli, ublížený Tomáš Taraba. To sme chceli? Otázka na záver: „Je odovzdanie našej moci politickým nominantom zodpovedné a jedine možné“?
Poznámka: Skúste, prosím, sledovať rokovanie našich delegátov aspoň jeden rokovací deň a utvorte si vlastný názor.
.jpg)
.jpg)
