Voliči verzus nevoliči, voľby a ľudské práva

Každá ľudská bytosť ako individuálna, jedinečná, zvláštna a neopakovateľná ľudská osoba, disponuje súborom základných ľudských, osobných, neodňateľných, nezameniteľných a neodcudziteľných práv.
Okrem základného ľudského práva na život od jeho počatia po prirodzenú smrť, vekom a spôsobilosťami nadobúda občianske, politické a náboženské práva a právo na výhradu vo svedomí. A k nim ostatné akcesorické práva, ak takéto práva pozná slovenská ústava a zákon.
Súčasťou občianskych, v časti politické práva ide o právo voliť (aktívne volebné právo) a byť volený (pasívne volebné právo). Volebné právo je osobné, slobodné, neodňateľné, nezameniteľné a neodcudziteľné. Právo voliť a byť volený upravuje ústava a zákon.
Nevoliči majú osobné motivácie pre neúčasť vo voľbách. Od ignorancie a nezáujmu, až k odmietnutiu systému. Iní sa rozhodli nevoliť menšie zlo a ďalší zistili, že pred voľbami majú hodnotu NULA, pri volebnej JEDNA a po voľbách zasa NULA.
Voľba za každú cenu nemá cenu. Jednomyseľné voľby a hlasovanie už dnes nie sú v povinné, ale slobodným ľudským právom, občianska spoločnosť je diferencovaná a politikami „centrálneho ústredného kúrenia troch kráľov“ názorovo a politicky diverzifikovaná a atomizovaná, a netvorí jednotný národný front.
Samozrejme, to nie je dobre a je to stále horšie, ale za stav vecí verejných a spoločných, vnútorné a vonkajšie politiky štátu nie je zodpovedný volič, ale to, čo sa mu na jeho voličský stôl ako cyklické štvorročné menu, alebo v medzičase (komunálne voľby, župné voľby, voľby do európskeho parlamentu) predkladá…
Bez mandátu voličov a občanov, má byť Slovensko zavlečené do pochybného „jadra“ čohosi, čo je v spôsobe ďalšej existencie samé pochybné…
Takzvané „jadro EÚ“ sa vo vládnom volebnom programe ale ani v Lisabonskej zmluve nenachádza.
Spoločnosť je rozdelená aj na voličov a nevoličov. Marek Gábrik, vš študent, sa aktivisticky zapojil do kampane proti nevoličom: „Nevoliči nemajú právo na kritiku!“ A on sa s nevoličmi „nebaví“.
Našťastie ostáva len v rovine „nevoliči verzus nebaviči. Je ešte na hrane, ktorú ak prekročí, stane sa porušovateľom základných ľudských práv v časti občianske a politické práva občanov, ktoré v prípade nevoličov nesmú byť žiadnym spôsobom obmedzované alebo odopierané, len na základe zákona, ak taký zákon slovenský právny poriadok pozná…
Ľudia bez názoru sú nečitateľní, nezrozumiteľní, nepredvídateľní. Ľudia bez vlastností.
Vítam stav, keď mať akýkoľvek názor je lepšie ako nemať žiadny. Vidím to ako také demokratické…
Pred každými voľbami sa ozýva: „Poďte voliť, ide o veľa, kto nevolí, nemá právo byť občan.“

Občana možno len prosiť, prípadne žiadať (zákon), nie nútiť.
Tak kážu základné ľudské práva v časti občianske a politické práva:
Právo voliť (aktívne volebné právo) a byť volený (pasívne volebné právo).
                                      
Kedy nešlo o budúcnosť? Kedy nešlo o veľa? A kedy nám raz nepôjde úplne o všetko?
Väčšina volebných subjektov (politici a strany) voličský elektorát prosí, nik z nich si nedovolí prikazovať občanom ich volebnú účasť. Občana možno len prosiť, prípadne žiadať (zákon), nie nútiť. Tak kážu základné ľudské práva v časti občianske a politické práva: Slobodné právo voliť (aktívne právo) a byť volený (pasívne právo).
Ibaže v zákulisí a inde, volajú po sankciách. A zvažujú zákonné možnosti.
K uplatneniu osobného volebného práva ako všeobecnej povinnosti, nemožno nikoho prinútiť ani zákonom. Ani ak by voličský elektorát hrozivo klesol pod 50 percent oprávneného voličstva. Skeptikov a nevoličov pribúda.
To, čo robí soc-dem. vláda je samozrejmosť, vyplývajúca z toho, že ekonomika je v konjunktúre. Po nej ale nabetón príde ďalšia kríza ešte nevídaných rozmerov.
Na stole reálne demokratického parlamentu nesmie ani omylom pristáť žiadny z podobných lákavých návrhov zákonov na udržanie rúcajúceho sa systému:
1. Obmedzenie občianskych a politických práv nevoličom.
2. Zákon o povinných voľbách.
3. Zákaz kritiky systému nevoličmi.
Alebo ako tri v jednom plus sankcie.
Slovensko, v etape európskej post demokracie je ešte ako zatiaľ ako-tak demokratické zriadenie, so simplicitnou parlamentnou demokraciou, a v nej dierou v demokratickom systéme, ktorou je svojvoľná cesta do “jadra” EÚ, len z rozhodnutia vlády, bez súhlasu občanov, voličov…
Slovensko sa tým stáva totalitnou diktatúrou.
Všeobecná občianska a politická gramotnosť aj v oblasti ľudských práv je zrkadlovým obrazom stavu vzdelávania a kvality vyučovania predmetu občianska náuka a etika.
Marek Gábrik mi „podbehol“ so svojím článkom, aby som aj a nielen jemu, že voliči aj nevoliči majú právo na slobodný názor a presvedčenie: Voliči svojimi volebnými hlasmi, nevoliči hlasovaním nohami. Ostatní nevoliči nie sú zaujímaví…
Spravidla je dobré počuť alebo čítať názor aktívnych nevoličov, má rácio.
https://blog.hlavnespravy.sk/2245/kto-nevoli-nema-pravo-kritizovat/
Ak voliči, nebaviči s nevoličmi spochybňujú právo na názor nevoličov, nevoliči majú recipročné právo na kritiku voličov a ich pochybné volebné rozhodnutia.
Druhá časť:
Volebné právo a vzdelanie
Aktívni voliči by okrem veku 18 rokov mali mať pre svoju minimálnu voličskú spôsobilosť minimálne základné vzdelanie.
Keďže ubúda aktívnych voličov, systém uvažuje aj o znížení vekovej hranice. 🙂
K pasívnemu volebnému právu – videli volební kandidáti pred tým, než sa rozhodli kandidovať: Zákon o obecnom zriadení, zákon o rozpočtových pravidlách a rokovací poriadok, ktoré sú alfou a omegou každého starostu, primátora a predsedu VÚC?
Čím vyšší samosprávny celok, tým vyššie nároky na vzdelanie volebných kandidátov, čo zodpovedá miere a rozsahu ich zodpovednosti za samosprávny celok a objem spravovaných finančných prostriedkov.
Politický analytik Ján Baránek: „Keď bola táto demokracia ochotná vyrovnať sa s tým, že sa tu volia negramotní starostovia, musí sa vyrovnať aj s Kotlebom.“
No, pán Kotleba je gramotný stredoškolský učiteľ informatiky, ibaže jeho voliči majú deficity vzdelanosti.
A potvrdzujem: Ak negramotní volia negramotných starostov, máme negramotné obce.
Kotlebovu stranu volilo množstvo stredoškolákov.
Škola a rodina musia vzdelávať a vychovávať k aktívnemu občianstvu. Ale musí to byť gramotná rodina a gramotná škola.
A na to slúži Občianska náuka a výchova a etika. Ibaže často nekvalifikovane vyučovaná (niet aprobovaných učiteľov) alebo nevyučovaná vôbec (kamuflovaná).
Baránekov názor nie je osamelý hlas, volajúci po potrebe úpravy pasívneho aj aktívneho volebného práva aj v časti vzdelanie voličského elektorátu, ale aj a najmä vzdelania volebných kandidátov.
https://www.parlamentnelisty.sk/arena/rozhovory/Baranek-k-VUC-Ked-bola-tato-demokracia-ochotna-vyrovnat-sa-s-tym-ze-sa-tu-volia-negramotni-starostovia-musi-sa-vyrovnat-aj-s-Kotlebom-293965
Politikom sa to nepáči, lebo potrebujú negramotných aktívnych voličov, aby nimi boli aktívne volení hoc za tabak, cigarety a 5 eur.
Pre nich je „každý hlas dobrý“ a farizejsky sa odvolávajú na všeobecné základné ľudské práva.
Ak ústava upravuje vek, odbornosť a iné spôsobilosti volebných kandidátov na vybrané volené ústavné funkcie, mala by upravovať aj minimálne vzdelanie pre volené funkcie do obecných a mestských a regionálnych samospráv.
Prečo by všeobecný aktívny volič nemal mať minimálne ukončené základné vzdelanie?
Prečo by volebný kandidát na starostu nemal mať minimálne stredoškolské vzdelanie?
Prečo by primátor nemal byť aspoň bakalár?
Prečo by predseda VÚC nemal mať magisterské vzdelanie?
Ak teória a dokumenty o základných ľudských právach tvrdia, že ľudské práva sú rovné pre všetkých a rovnosť práv vyžaduje aj rovnaké zaobchádzanie, prečo tie práva rovnako neplatia pre vybrané volené ústavné funkcie, či už parlamentom, alebo priamo (prezident)?
Úroveň vzdelanosti slovenského ľudu a občianskej spoločnosti sa má prejaviť a priamo odrážať aj v takom významnom občianskom a politickom akte, akým sú voľby do všetkých zastupiteľských zborov na všetkých úrovniach od obcí až po slovenský parlament a prezidenta.
Pred voľbami, pri voľbách ale aj po nich až do ďalších volieb majte na pamäti a hovorte si v duchu i nahlas:
„Som štát.“ Alebo ako vy, vaša osoba, ako súčasť občianskej spoločnosti: „Aj ja som štát.“ Slová Ľudovíta XIV. parafrázoval T.G. Masaryk.
A točte pri tom v duchu i nahlas mantru (žiadny orwellizmus ale pravda):
„Všetko je v rukách a na vôli občanov. Aj v mojich. A na mojej.“
Ste občania a občianky. Člováci a človenky. 🙂
Alebo sa mýlim?
A ak to nefunguje, pokojne sa vzdajte svojho volebného práva. Vaše ostatné práva ostanú nedotknuté. A pokojne kritizujte.
Autor článku: Juraj Režo alias notorickyobcan
P.S. Odkaz pre Mareka Gábrika a nielen: Som všeobecný nevolič od prvého kola prezidentských volieb (stačilo). Ešte ako volič som „prečítal“ charaktery prezidentských kandidátov, vyhodnotil ich psychologické profily (dnes potvrdené…) všeobecný volebný názor (stav prieskumov) a šance na zvolenie môjho kandidáta.
K rozhodnutiu vzdať sa svojho aktívneho volebného práva prispelo aj poznanie, že predošlé ani súčasná vláda nesplnili moje požiadavky vo veci zmien zákona o politických stranách, volebného zákona, zákona o petičnom práve a referende. Funkčného referenda sa boja ako čerta. Lebo ich demokracia rovná sa “odtál-potál”. 🙂
Je toho viac: Počet volebných obvodov rovný počtu krajov, nie mentálne simplexný, ale aktívne mysliaci dvojkomorový parlament a v ňom zákon zvaný „kĺzačka“. Čísla sú až na poslednom mieste: Na prvom je rozum a duch.
A dodávam – aj zákona o mimovládnych organizáciách:
Vláda odovzdáva politickú moc novej, progresívnej ľavici neomarxistov.
A to je v priamom rozpore s Čl.1, ods. 1 Ústavy SR, čo je návrat do 60-tych rokov minulého storočia v západnej Európe a v USA, je to tam aj dnes, mohutnie to, platí to Soros, a toto ja voliť nebudem. Mimo vládny program to sedí na nevolených stoličkách MPSVaR a vyrába to tam „progresívne ultra ľavicové ľavicové stratégie a akčné plány“.
Ratifikáciu „progresívneho Istanbulského dohovoru“ ministerka spravodlivosti s “pokorou”, vynútenou chýbajúcou politickou vôľou a nezáujmom (odmietnutie) racionálne premýšľajúcej spoločnosti, zo stola a programu dní, a chcem veriť, že definitívne, stiahla.
Moja trpezlivosť, nádej a dobrá vôľa zhasli, ďalšie šance starým ani novým politikom a ich stranám, ani „nezávislým“ im už ako „ich“ volič nedám.
Moje ostatné občianske a politické práva ostali nedotknuté.
Pekne pozdravujem. 🙂
…
Funkcia predsedu samosprávneho kraja, župana, je funkcia regionálneho prezidenta.
Jednokolová voľba znížila jeho vážnosť a “ubrala” z demokracie.
Ján Baránek k jednokolovej voľbe:
„Priatelia, táto nadnášajúca hlúposť, napriek všetkému, má svoje čaro. Odhaľuje hlupákov. Teraz by som mal napísať – napriek tomu, choďte voliť. No nemôžem to napísať. Lebo ja voliť nepôjdem. Nebudem sa aktívne zúčastňovať na svojvôli idiotov, ktorí systém pokazili. Nie. Pustím si Johna Mayalla a budem počúvať blues. Popri tom budem pozerať, ako sa na púšti Gobi tlčú blázni a sem tam nejaký Mongol. Blues sa mi k tomu hodí. Blues je široký, pokojný a ležérny. Ako púšť. A John Mayall nie je blázon.“ (fejzbúk, vložené  31.10. o 0,15 hod.)
https://www.facebook.com/jan.baranek?hc_ref=ARSLDr9sjx7lScobIpheYVJ_b6zSmsO8yFPV76tF_w_eruDrbRMTP69s0_C6pUgsjNQ&fref=nf
Tým, ktorí nesledujú politiky svojho úradu samosprávneho kraja, nepoznajú históriu a volebné programy volebných kandidátov a kandidátok z predvolebných debát, ísť k regionálnym voľbám 4. novembra 2017 neodporúčam. Bolo by to nezodpovedné. Poškodili by tým svoj región a jeho občanov. Nerozhodujte sa až pri volebných urnách. Volebné miestnosti nie sú stávkové kancelárie ani herne. Voľby nie sú lotéria.
Voľby to ste vy.
Predvolebnú debatu volebných kandidátov do VÚC Banská Bystrica som si pozrel v premiére aj v repríze na druhý deň.
Občania a najmä volební kandidáti by mali poznať kompetencie kraja a jeho predsedu.
To bola debata á la kvíz: Kto čo vie…
Debatu som nehodnotil politicky ale odborne.
Nezávislý kandidát na župana BBSK Ján Lunter nie je nezávislý kandidát, je závislý kandidát, zaviazaný proti kotlebovskej koalícii…
Netrpím nostalgiou za Slovenským štátom.
Belicu by som poslal do sociálno-demokratického dôchodku. Vyčerpal sa, už nemá vôbec Nitranom a kraju čo ponúknuť.
Sledoval som prehovor “slovenského prezidenta” k slovenským občanom tri dni pred voľbami do VÚC…
Máva v čítačke naznačené aj miesta nádychov a jeho obvyklých precítených výdychov…
Je nezáujmom občanov a politickým fašizmom hlboko emočne dotknutý…
Vždy som chcel mať prezidenta, ktorého si nebudem len ctiť, ale aj vážiť…
Akosi mi to zasa nevyšlo…
Nasledovali apelačné príhovory a výzvy predsedu parlamentu (čítačka zichrovaná papierom) a predsedu vlády.
Moja výzva:
Občania a občianky, člováci a človenky, ak chcete ostať v systéme matrixu, v ktorom žijete, ktorý ste si vy, alebo vaši rodičia euforicky vyštrngali kľúčmi v 89-tom, volíte ho a tým ho legitimizujete,
choďte voliť.
Do nohy.
Alebo nohami.
Alebo ide o všetko, alebo o nič.
Juraj Režo alias notorickyobcan
…
Vložené v nedeľu 5.11.2017:
Na otázky televíznych redaktorov, či pôjdete voliť, ste v sobotu zväčša svorne odpovedali: „Samozrejme, veď to je predsa naša povinnosť!“
Blbosť.
Zle!
Člováci a Človenky!
To je vaše slobodné ľudské právo.
Nie povinnosť!
A vy, len vy, každý, každá, sa sami a samé, láskavo a milostivo slobodne rozhodnete, či váš majestát ľudskej osoby voliť pôjde alebo nie…
Niektoré krajiny EÚ, ako Belgicko, Cyprus, Grécko, Luxembursko, sú štáty, kde sú voľby povinné a neúčasť sa trestá sankciami alebo peňažnými pokutami…
Vedzte, že tieto štáty porušujú základné ľudské, občianske a politické práva v časti volebné právo.
K volebnému právu patrí aj základné ľudské právo na výhradu vo svedomí.
…
Volebná kandidátka na županku Nitrianskeho samosprávneho kraja, Renáta Kolenčíková, zisk len 2,25 percenta (Belica 34,5, Grešo 17, Uhrík 15 percent).
Dávam podnet MPSVaR Odboru rodových rovností a rovnakých príležitostí pre diskrimináciu žien v prístupe do špičkových verejných politík!
Keď “mohla” Erika Jurinová v Žiline, nemohli aj inde?
Treba zaviesť povinné kvóty!
Nech žije rodová rovnosť!
Chlapi, odstúpte! 🙂