Odhrnutie závoja zo života vo Svetlých úrovniach

Vysoko nad našou Zemou sa nachádzajú Svetlé úrovne, kde je všetko oveľa plnohodnotnejšie a ideálnejšie, než si vôbec dokážeme predstaviť. Či už ide o vzhľad tamojších bytostí, alebo o ich vnútornú silu. Ich vonkajšie schránky sú dokonalé a ideálne. Sú nezrovnateľne súmernejšie a krajšie, než telesné formy v hrubohmotnej úrovni života.

Pozemské schránky je možné v skutočnosti považovať len za matný odlesk živých, okúzľujúcich schránok, aké majú všetci, ktorí smú prebývať v úrovniach viac prestúpených Svetlom.

Nemajú tiež vôbec také isté orgány, aké sú nám známe z hrubej hmotnosti. Tam hore je tomu tak, že každý tvor a každá bytosť si v sebe nesie ako základ iskru, ktorá je jej vlastnou podstatou.

Či už je táto podstata duchovného, alebo bytostného druhu, okolo nej sa utvára s najvyššou prirodzenosťou vždy dokonale padnúca forma, alebo inak povedané obal, ktorého vzhľad odráža základnú vnútorná podstatu.

Základná iskra, alebo plameň, je jedno ako budeme toto svietiace jadro nazývať, svojou silou všetko prežaruje a všetko vyživuje zvnútra navonok až po vonkajší záhal. Preto nie je vôbec potrebné živiť vonkajší viditeľný záhal nejako inak, než silou vnútorného žiarenia jadra. Nie sú potrebné žiadne orgány k vyživovaniu schránky, ako to poznáme u človeka, alebo u zvierat v hrubej hmotnosti.

Je to úplne iný druh bytia, než u živých tvorov na Zemi. Žiarenie Svetla Stvoriteľa, prúdiace priestorom, vstupuje cez vonkajší záhal do vnútra, kde posilňuje a vyživuje vlastnú základnú iskru. A táto iskra potom svojim vyžarovaním navonok prežaruje a oživuje celú podstatu bytosti až k vonkajšiemu záhalu.

Toto sa deje v nádhernom pulzovaní, vzdialene sa podobajúcom pozemskému nádychu a výdychu. V každom okamihu nového vyžiarenia vystupuje jas a omladzujúci svit z vnútra navonok. A toto pulzovanie sa javí, akoby sa všetko stále viac zosilňovalo k ešte vyššiemu stupňu nádhery.

Úrovne, ktorými prestupuje viac Svetla, vyzerajú preto stále mladistvé a pôsobia, akoby sa stále viac rozvíjali do krásy. Preto nikdy nedôjde k vyčerpaniu potešenia z nádhery priestoru i nádhery foriem v týchto sférach.

Stály príliv Svetla prináša trvalý prúd krásy, ktorý v sebe nesie mystérium trvalej mladosti a nevyčerpateľného okúzlenia. Nesie v sebe trvalé, všetko premáhajúce prežívanie nádhery, blažene vnímané každým tvorom v každom okamihu prítomnosti.

Kiež by aspoň malú časť tejto nádhery túžili ľudia preniesť skrze svoje duchovné schopnosti na túto Zem. Na Zem, už tisícročia volajúcu po prílive nádherných síl, ktoré by mohol prinášať človek skrze svoju duchovnú podstatu.

Všetky bytosti prírody by ho v takomto snažení podporovali a svojimi schopnosťami by vychádzali v ústrety jeho snaženiu.

Kiež by ľudia konečne pochopili ničotnosť, spojenú s prebývaním v hmotnom svete a prijali oslobodzujúce poznanie svojho skutočného zmyslu bytia, ktorým je návrat do Svetlých úrovní – do ríše Ducha.

Vo chvíli, kedy odpadne od človeka jeho domýšľavosť na to, čo všetko vie a všetko pozná, používajúc k tomu iba svoje malé pozemské znalosti, ktoré sú samé o sebe len tisícinou toho, čo poznali o svete prastaré národy, vtedy sa pred ním konečne otvorí doposiaľ chýbajúci výhľad. Potom pozná, ako sa odtrhol od celku stvorenia a dobrovoľne sa uväznil v myšlienkovej schéme pozemského videnia vecí, čo mu nikdy nemôže sprostredkovať skutočnú spokojnosť a šťastie počas celého jeho života.

Takéto precitnutie je však zatiaľ iba výhľadom, ku ktorému ľudstvo smeruje. Už skoro však spadne babylonská veža rozumovej pýchy dnešného človeka a potom sa pred nami otvoria úplné nové obzory. A spolu so zrútením tejto falošnej stavby sa bude môcť k Zemi približovať skutočné poznanie, prinášajúce ľudstvu znalosť Pravdy.

V novom Svetle poznania o stvorení sa zaskvie v obnovenom lesku pôsobenie vznešených bytostných služobníkov – prírodných bytostí.

Usilujme sa o správne poznávanie stvorenia, pretože len tak sa pred nami odhalí celý prestretý stôl požehnania Božieho daru, nachádzajúci sa v diele stvorenia od najväčších výšin až po najvzdialenejšie úrovne hlbín hmotnosti.

Požehnaný vek, ktorý je pred nami, prinesie skutočné spojenie ľudí so všetkými úrovňami a sférami stvorenia, nachádzajúcimi sa nad nami, radenými vždy jedna nad druhú a stúpajúcimi nahor do Svetlých výšin, kde sa nad všetkým vysoko a prevysoko nachádza na vrchole stvorenia hrad Grálu, ako Svetlom zaliate východisko všetkého života.

Tam pôsobí Syn Človeka, ako Miestodržiteľ Boha Otca vo Stvorení. Pôsobí ako Správca, Udržiavateľ a Sudca stvorenia.

A na záver ešte vysvetlenie, aké vnútorné naladenie je treba dosiahnuť, aby sme sa mohli dostať do Svetlých úrovní.

City čistých duchov v duchovných svetoch vysielajú vždy povzbudzujúce a láskyplné žiarenia všetkým dušiam, nachádzajúcim sa ešte na cestách vývoja v hmotných úrovniach stvorenia.

Takéto naladenie je väčšine ľudí nachádzajúcich sa v hrubej hmote veľmi vzdialené, alebo úplne cudzie, pretože nedokážu pochopiť, že aj oni by mali mať na mysli v prvom rade to, ako druhým pomáhať na ich ceste k svetlej radosti.

Zahľadenie do seba, ale i nezrelosť vyplývajúca z nedostatku citovo hrejivého jasu vo vnútri vedie mnohých pozemských ľudí k nesprávnym postojom voči spolublížnym, ako voči tým, ktorí sú im cudzí, vzdialení, alebo dokonca nepriateľskí. A preto k ním môžu vysielať i myšlienky, prajúce bolesť a zničenie.

Takéto niečo je v duchovných úrovniach nepredstaviteľné, pretože tam sú všetci preplnení radosťou aj nad tým najmenším pokrokom každej duše, nachádzajúcej sa ešte na ceste svojho vývoja.

Sami naplnení vnútorne prežívaným šťastím prajú jedine takéto isté šťastie aj druhým.

Vo sférach naplnených Svetlom neprichádza do úvahy nijaké iné zaoberanie sa druhými, než ako tými, ktorí si zaslúžia dôstojné jednanie, aby aj oni mohli dospieť k mieruplnému, radostne vecnému naladeniu vnútra, z ktorého vzniká všetko tvorenie, harmonicky sa zachvievajúce s Vôľou Stvoriteľa.