Útok podľa zmieneného plátku sa mal udiať tak, že sa premiér vyjadril k poslankyni Plavákovej, ktorá sa vydala alebo oženila v zahraničí. Faktom je, že uzatvorila manželský vzťah, ale nikto nevie, či sa vydala alebo oženila. Podľa autora článku tu:
„Premiér tvrdí, že sobáš Lucie Plavákovej s partnerkou je flagrantnou provokáciou a popretím ústavy. Opozíciu a médiá vyzval, aby Slovensko hodnotovo nerozbíjali“. Autor tvrdí, že vraj Fico „zaútočil na poslankyňu PS Luciu Plavákovú za to, že sa v zahraničí (žeby Rakúsko?) zosobášila so svojou partnerkou“. Premiér mal ďalej požiadať opozíciu a protivládne médiá, aby hodnotovo nerozbíjali Slovensko a poukázal na to, že poslankyňa by nemala porušovať Ústavu SR.
Nevadí mi, že mladý autor protislovenského plátku Marek Biró dal svojmu článku taký bombastický názov. Musel vzbudiť záujem čitateľov, aby si jeho článok niekto všimol a prečítal. Keby napísal, že Lucia Plaváková uzavrela manželstvo v zahraničí článok by mal slabú odozvu. Téma LGBTI nie je na programe dňa už dávno a tak bolo treba vymyslieť názov, ktorý by prinútil čitateľa sa zaujímať o jeho obsah.
To čo mi vadí je, že autor si vymýšľa bludy. Pretože pochybujem o tom, že by čitateľ vo vyjadrení premiéra videl nejaký útok. Každý má právo vyjadriť svoj názor vrátane premiéra. Nič viac sa nestalo. Premiér sa k veci vyjadril jasne a zreteľne. Nešlo teda o žiadne napadnutie. Okrem toho je tiež pravda, že opozícia už od parlamentných volieb v roku 2023 hodnotovo Slovensko rozbíja svojou nenávistnou a agresívnou politikou. Ich cieľ totiž nie je, konštruktívne a pracovne komunikovať s koalíciou napríklad o kvalite zákonov a potrebách spoločnosti, ale napádať koalíciu pri každej príležitosti a získať moc za každú cenu. Skutočnosti, ktoré premiér uviedol sú pravdivé vrátane toho, že poslankyňa Plaváková porušila Ústavu SR.
Pozrime sa teraz kde je pravda. Podľa článku 41 Ústavy SR citujem: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých. Rodičmi dieťaťa sú matka a otec; matkou dieťaťa je žena a otcom dieťaťa je muž“.
Obsah tohto článku je jednoznačný a nemenný. Bez ohľadu nato, či sa to Progresívnej sekte (PS) páči alebo nie.
V roku 2025 rozhodol Súdny dvor EÚ (SDEÚ) o tom, že členské štáty Únie sú povinné uznať manželstvá osôb rovnakého pohlavia zákonne uzavreté v inom členskom štáte. Povinnosť sa týka vraj aj štátov, ktorých právo manželstvá osôb rovnakého pohlavia neumožňuje. Toto rozhodnutie SDEÚ je v rozpore so slovenskou ústavou. SDEÚ nie je klasickým odvolacím alebo nadriadeným súdom v slovenskej sústave súdov. V určitých oblastiach právo Európskej únie má prednosť pred vnútroštátnym právom. Rieši však výlučne výklad a uplatňovanie práva Európskej únie. Podľa európskej judikatúry má právo EÚ prednosť pred akýmkoľvek vnútroštátnym právnym predpisom, vrátane ústavy členského štátu. Z pohľadu EÚ by členský štát nemal možnosť odvolávať sa na svoju ústavu, aby sa vyhol plneniu európskych záväzkov. Týmto spôsobom si chce EÚ zabezpečiť diktatúru práva nad národnými záujmami suverénnych štátov.
Slovensko však na EÚ nedelegovalo všetky právomoci. Rodinné právo vrátane definície a uzatvárania manželstva spadá do výlučnej kompetencie členských štátov. Európska únia nemá žiadnu právomoc donútiť Slovensko, aby zmenilo svoju ústavu alebo prijalo zákon umožňujúci uzatvárať manželstvá osôb rovnakého pohlavia na našom území. Väčšina ústavných súdov v členských štátoch (vrátane Slovenska, Nemecka či Česka) neakceptuje absolútnu prednosť práva EÚ pred ústavou.
Ústavný súd SR vníma rešpektovanie práva EÚ ako súčasť našich ústavných záväzkov (podľa Čl. 1 ods. 2 Ústavy SR). Zároveň však vychádza z toho, že Slovensko je suverénny štát a Ústava SR je najvyšším zákonom štátu. Národné ústavné súdy si zvyčajne ponechávajú tzv. „posledné slovo“ (tzv. doktrína ochrany ústavnej identity). Ak by nejaké nariadenie EÚ priamo zasiahlo do jadra demokratického zriadenia alebo základných práv chránených ústavou, národný súd by ho mohol odmietnuť aplikovať a Ústavný súd má povinnosť uprednostniť ochranu slovenskej ústavy. Faktom je, že EÚ neskúmal ústavné práva národných štátov a nekonzultoval s nimi tie návrhy zákonov, ktoré zasahujú do materiálneho jadra národných štátov. Nadradenosť európskeho práva nad ústavou národného štátu by znamenala stratu suverenity. Na ochranu práv štátu a hlavne ústavných práv má v EÚ každý štát nespochybniteľné právo. EÚ nie je žiadny štátny útvar, je to iba spoločná organizácia, ktorá nie je nadriadená žiadnemu štátnemu útvaru.
Ústava SR je najvyšším právnym predpisom suverénneho štátu, z ktorého pochádza všetka štátna moc. Slovensko sa vstupom do EÚ nevzdalo svojej suverenity, iba dobrovoľne prenieslo časť svojich právomocí na EÚ (podľa Článku 7 Ústavy SR).
Prenos právomocí má však svoje pevné hranice – EÚ má len toľko moci, koľko jej členské štáty sami zverili v zmluvách (princíp delegovaných právomocí).
Európska únia nedisponuje právomocou určovať rozsah svojich vlastných právomocí. Ak by Súdny dvor EÚ rozhodol v rozpore s jadrom slovenskej ústavy alebo prekročil rámec zmlúv, z pohľadu národného práva koná mimo svojho mandátu (ultra vires) a slovenský Ústavný súd má právo takéto rozhodnutie ignorovať a povinnosť chrániť ústavnú identitu štátu. Ústava SR je v týchto otázkach mimoriadne precízna. Podľa bodu 6. článku 7 Ústavy SR:
„Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia.
Podľa bodu 7. článku 7 Ústavy SR: „Nič v tejto ústave a ústavných zákonoch nemožno vykladať ako súhlas Slovenskej republiky s prenosom výkonu časti jej práv vo veciach tvoriacich národnú identitu“.
Takže premiér Fico len pripomenul nevychovancom z Progresívnej sekty ich otrasné správanie, ktoré niekedy hraničí už s anarchiou. Progresívna sekta sa v článku plátku Aktuality vyjadrili nasledovne:
„My vyzývame premiéra, nech sa nestará do života iným a nech si najprv zametie pred svojím prahom. V Ústave nie je spomenuté nič o zväzku muža, ženy a troch mileniek,“ napísali v reakcii na vyhlásenie premiéra“.
Nuž v sekte je možné všetko. Poprieť právo ako také, právo na rodinu, právo na dôstojný život, právo na výchovu detí, právo na zdravý rozvoj osobnosti a iné. Pretože LGBTI komunita toto všetko popiera. Tak prečo by mal premiér mlčať, keď vidí čo progresívni sektári robia? Navyše, keď LGBTI komunita patrí medzi ich program?
PS leží na srdci aj sexuálny život premiéra. Podľa nich má premiér tri milenky. Neviem akým spôsobom na to prišli. Pokiaľ viem neexistujú žiadne dôkazy o tom. Ibaže by nejaká progresívka ležala v posteli s Ficom a jeho frajerkou. A to sa asi nestalo. Sklamané progresívky zo vzťahov z mužmi a neschopné nájsť si normálny vzťah nemajú iné východisko, len si navzájom lízať rany po skrachovaných vzťahoch. Ide teda o obyčajné ohováranie, ktoré hraničí s trestným činom ohovárania.
Mne je osobne jedno či je Plaváková lesba a či hrá v partnerskom vzťahu s frajerkou Dianou mužskú rolu ona alebo Diana. O frajerke píšem preto, lebo jej manželstvo je na Slovensku jednoducho neplatné. Ani ma nezaujíma, či niektorá z týchto dám prešla nejakou sexuálnou operáciou. Ani ma nezaujíma, ak sa v ich vzťahu vyskytne nejaké deviantné sexuálne správanie. Nech si nechajú svoj chorý vzťah sami pre seba. Zdravá populácia nie je zvedavá čo robia v posteli.
Najviac mi je ľúto dcéry Sáry. Plaváková síce tvrdí, že je aj ona mama, ale nie je. Biologickou mamou je jej partnerka Diana, ktorá bola umelo oplodnená a otec teda nie je známy. Plaváková je teda „zahraničná“ macocha Sáry alebo slovenská teta, ktorá spáva s jej mamou. Len čas ukáže ako sa vzťah medzi nimi vyvinie. Faktom však je, že Plaváková s Dianou sú pre Sáru časovanou bombou. Môžu ju tak v živote ovplyvňovať, že dievča zavrhne chlapcov ako niečo nečisté a stane sa z nej ďalšia lesba. Znamená to, že zo sexuálne zdravého jedinca sa vyprofiluje človek, ktorý podľahne sexuálnym návykom lesbičiek, ktoré ho údajne vychovávajú a jeho sexuálna orientácia sa zmení. Nie však na základe jeho prirodzenej orientácie, ale na základe vnútenej sociálno sexuálnej orientácie oboch lesbičiek. A to je hrozba pre rodinu, pre spoločnosť i štát. Nehovoriac o právach dieťaťa na zdravý, telesný i duševný vývin. Tieto práva dieťaťu zaručuje „Deklarácia práv dieťaťa, ktorá bola prijatá OSN 20.XI.1959. Okrem toho existuje aj Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý Valným zhromaždením OSN dňa 20. novembra 1989. SR sa stala zmluvnou stranou Dohovoru v roku 1993.
Z mesta SNP Ivan Štubňa
.jpg "shadow")
.jpg)
