Palčekovanie

Nedávno sa nechal počuť poslanec Michalko. Na otázku poslucháča prečo aj ním v minulosti kritizované palčekovanie bývalej poslankyne Smeru Jany Laššákovej pri hlasovaní, po prechode do parlamentnej koalície tento spôsob hlasovania praktizuje odpovedal: Poslanci si pri hlasovaní musia zachovať špagát a hlasovať jednomyseľne. Keďže hlasujú v hlasovacom bloku, musia si dať pozor na správnosť hlasovania. Je potrebné, aby predkladateľ zákona dal jednoznačný signál. Robí to už zaužívaným spôsobom – palcom.

A ja sa pútam: Naozaj?, musí to robiť?, musí poslancom signalizovať, neporušuje tým sľub poslanca a jeho najzakladanejšie povinnosti?

“Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.”

Škoda že sa iba sľubom zaväzuje. Sľub v dnešných časoch má pevnosť mokrého blata. Ak by sa zaväzoval prísahou, mohol by byť trestne zodpovedný za všetko, čím ako náš delegát prísahu porušil, napríklad ak prijal zákon ktorým štát poškodil. Nepomohlo by mu ani že ho prijíma v mene Tejtokrajiny.

Poslanec má aj ďalšie jednoznačne definované pravidlá.

Poslanec má povinnosť zúčastňovať sa na schôdzach Národnej rady SR a na zasadnutiach výborov, v ktorých je zvolený za člena.

Toto je brutálne porušovaná povinnosť. Už sa nedá použiť ani slovné spojenie poloprázdna rokovacia sála, tak je prázdna. Nie je výnimkou, že pri predkladaní zákona a jeho pripomienkovaní nesedí v sále okrem vedenia schôdze a predkladateľa nikto.

Poslanec vykonáva svoj mandát osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia, a nie je viazaný žiadnymi príkazmi (má voľný mandát).

O žiadnom špagáte nie je reč. Naopak, volili sme osobnosti – aspoň sme s týmto presvedčením vhadzovali volebné lístky do urny. Určite sme nevolili nejakých špagátolezcov. Úlohou poslanca je povinnosť rozumieť tomu o čom hlasuje. Kvôli tomu má sekretára, kanceláriu, laptop, Paušálne náhrady, aby si našiel odborníka, navštívil knižnicu, internet, UI a podobne. Je nezodpovedné uzákoniť niečo čomu nerozumie len preto, že sa niekto rozhodol.

Keď poslanec príde na rokovanie nepripravený, celý čas nesedí v rokovacej sále, nemôže diskutovať, lebo nevie, potom samozrejme potrebuje špagát a palec, aby stlačil ten správny gombík. To sme chceli? Za takúto činnosť mu dávame plat? Potom jasne že, poslancom môže byť nevzdelanec, plagiátor, pedofil. Potom jasne, že poslanci nepriznajú voličom právo aby ich mohli odvolať. Vedia, že minimálne pätinu z nich by sme v priebehu volebného obdobia vymenili.

To nie je všetko. Poslanci majú ešte ďalšie povinnosti. Ktoré a ktorí ich rešpektujú si poľahky môžeme do osobnostnej charakteristiky poslanca dosadiť. Nemusím menovať, poznáme svojich pappenheimských.  Zoznam ďalšej pätiny, by sme napísali za dve minúty.

Miesto prekáračiek, by bolo prospešnejšie, keby absolvovali kurzy spoločenského správania, slovenského jazyka, rétoriky, oratórstva a elokvencie.  To by bol osobný zisk, ktorý by aj po skončení mandátu mohli využívať ako dar od občanov.

Poslanec sa musí riadiť etickými pravidlami, vyhýbať sa konfliktom záujmov a podávať majetkové priznania či oznámenia o funkciách, zamestnaniach a majetkových pomeroch podľa zákona o nezlučiteľnosti funkcií.

A čo s tým. V prvom rade je potrebné zrušiť koaličnú zmluvu. Žiaden veľký, či malý podnik sa už s princípu nemôže riadiť rozdelením zodpovedných za jeho chod. Ak riešia  problém, v našom prípade zákon, sadnú si všetci za spoločný stôl. Problém definujú, hľadajú poradcov, študujú okolie kde už riešenie našli, vycestujú a oboznamujú sa s praktickými dôsledkami. Na spoločnom rokovaní argumentujú. Výsledok prijmú a dajú ho na papier. V našom prípade prijmú zákon. Dôsledky ďalej sledujú, a ak je potrebné, nedostatky opravia.

Súčasná prax je taká, že až na skutočné výnimky poslanci koalície už zákon verejne neprejednávajú.  Nemajú kedy. Veď ich pred sebou tlačia takmer tristo. Preto rôzne skracujú diskusiu, nesedia v sále, diskutuje iba opozície. Po vypršaní rokovacieho času, koalícia kumuluje zákony na ktorých sa dohodla do bloku. „Špagátom“ najskôr podľa palca DOLE vylúčia návrhy opozičných poslancov, palec HORE prijmú návrhy koaličných. Potom, opäť natiahnu hlasovací špagát a zákon príjmu. Ide to jedna báseň.

Nedostatočné prejednanie, vylúčenie opozičných návrhov, rýchlosť vynútená nevraživosťou a pieskom opozície sypaným do rokovacieho súkolia  často vedie k nedokonalostiam, ktoré následne musia „prílepkami“ opravovať.

Rozdelenie vedenia položilo mínové pole, ktoré si poslanci už tridsať rokov zahusťujú. V súčasnosti je tak husté, že spoločne sedia iba v čase hlasovanie. Nie je  výnimka, že ich tam formálne hlasuje iba polovica.  Vopred sa tri kluby koalície musia dohodnúť, na špagát uviazať 76 uzlíkov a ak im čo i len jeden chýba, zákon na hlasovanie nepredložia. Neprešiel by.

Považujem to za surové zneužívanie dôvery voličov. Mi sme každému zvolenému delegátovi odovzdali rovnakú moc, rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Akým právom sa oni svojvoľne rozdelia najvyšší zákonodarný zbor (Koaličná zmluva nemá oporu v Ústave). Fyzicky, z časti snemovne, si principiálne vyrobili nepriateľov, ktorým nevedia prísť na meno. Evidentne pri každom vystúpení porušujú etické pravidlá. Nevraživosť dosiahla takú úroveň, že potrebujú parlamentnú políciu, aby vôbec mohli existovať. Neznášanlivosť prenášajú do každej diskusie. Stačí si pozrieť televízne stretnutia. Hoc diskutujú iba dvaja, sledovať ich dlhšie ako 3 minúty znamená riskovať ujmu na psychike.

Pred každými voľbami hľadáme výkvet spoločnosti . Systém však pripúšťa delegovať aj nevzdelaných, netolerantných, neodvolateľných primitívov. Koaličná zmluva všetko umocňuje. Až sa zdá, že najlepšie riešenie by bolo hneď po jej uzatvorením poslať opozičných poslancov späť do občianskeho života. Ušetrili by sme a parlament by rokoval rýchlo a hladko.

Zmenu neurobia, ani keby sme ich prosili na kolenách. Darmo, z rybníka nevypustia ani kvapku.