Oslava SNP alebo vytĺkanie politického kapitálu

Pred pár dňami sme každý po svojom oslavovali 76. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania. V tento slávnostný augustový deň, privezú vládne limuzíny vedúcich predstaviteľov štátu. Jedni bez papiera vyrieknu otrepané oslavné ódy, tí druhí, menej šikovní, prečítajú napísané texty niekým iným šikovným, teatrálne ponaprávajú stužky na pietnych vencoch, bohorovne pozdravia partizánov, zamávajú prítomnému davu a vydýchnuc si, že to majú konečne za sebou, nasadnú späť do svojich limuzín.

Bolo  by naozaj veľmi zaujímavé pozrieť sa hypoteticky do prezenčných listín súčasných predstaviteľov tohto štátu, koľkokrát sa v rokoch minulých, keď ešte neboli na svojich pozíciách ako dnes, zúčastnili osláv SNP? Obávam sa, že počet podpisov na hypotetických prezenčných listinách by sa nebezpečne blížil k nule. A ja sa nedokážem zbaviť dojmu, že je to neúprimné, že je to účelové, ale zato veľmi marketingovo vhodné  vytĺkanie politického kapitálu.

V ĽSNS sa táto udalosť neoslavuje a už vôbec  neglorifikuje. Prečo oslavovať vraždenie ľudí, či už na jednej alebo druhej strane? Celkom by ma zaujímalo, aký je racionálny dôvod oslavovať vyvraždenie asi 600 karpatských Nemcov a ďalších stoviek nevinných obetí z radov slovenských občanov, z toho niekoľko katolíckych kňazov. Je to ľudský hyenizmus. Samozrejme jedným dychom je treba odsúdiť aj zverstvá nemeckých nacistov, či slovenských gardistov.

Z historického hľadiska malo  SNP len biedny význam. Celkovo bola  akcia technicky, vojensky a politicky slabo pripravená a zle načasovaná. Taktiež je v názve zavádzajúci prívlastok „národné“. Ostáva neodškriepiteľným faktom, že sa na ňom aktívne, či pasívne zúčastnilo maximálne 30 až 40  percent slovenského národa. Aký-taký punc kvality tejto akcii dala až technická a personálna pomoc vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Ale za tým by bolo treba vidieť Moskvu a predovšetkým samotného Stalina. Uvedomujúc si túto skutočnosť, naši ponovembroví politickí predstavitelia filigrantsky obchádzajú túto tému, pretože by to zaváňalo politickou schizofréniou.

Rada by som vyslovila ešte jednu relevantnú myšlienku k tejto téme. Keď už je tak našimi najvyššími štátnymi predstaviteľmi forsírovaná myšlienka hrdinskosti partizánov, tak v tomto kontexte bolo veľmi nešťastné, politicky nekorektné a profesionálne úboho načasované vyhostenie troch ruských diplomatov.

Myslím si, že je najvyšší čas po dlhých desaťročiach objektívne zhodnotiť SNP ako historickú udalosť. Len nie, prosím, politikmi, ktorí si prispôsobia ideologicky túto udalosť pre vlastné potreby. Verím, že  na Slovensku je dostatok  odborne fundovaných historikov, ktorí objektívne dokážu zhodnotiť segment tejto časti slovenských dejín. Nech toto krátke obdobie našej histórie nie je traumou pre náš národ, ale naopak  mementom  a trvalým ponaučením. Buďme národom hrdým a sebavedomým.