Dialektika – takmer neznámy to jazyk, vo vedách o spoločnosti.

Na základe rôznych pripomienok k mojim verejne prezentovaným názorom, považujem za potrebné upresniť ich charakter.

Problémom je „jazyk “ použitý pri ich formovaní – dialektika. Existujú dva „jazyky“ pre analýzu javov v prírode a spoločnosti, absolútne rozdielne, monoteistický a dialektický. Monoteistickému zodpovedá, systémovo sieťová^*1 metóda bádania. Dialektickému zodpovedá metóda „základnej bunky“ ^*2. Samozrejme možno použiť aj ich mix. Zaútočím na vírus (bunku) a podám aj tabletku, proti boleniu hlavy, zábaly, čajík proti horúčke a pod., ale musíme si byť vedomí toho, že problémom je vírus (príčina&následok)!

Poznámka: K monoteistickému mysleniu zvádzajú oba filozofické smery, idealizmus aj materializmus. Dialektika stavia na symbióze „bytie&idea“.

Mojím cieľom, ktorý som si prakticky zadefinoval počas štátnic na ASV v Moskve (1979), je odhalenie základnej bunky kapitalizmu i socializmu a zadefinovanie cesty k jej odstráneniu (negácii negácie). Výsledok? Na základe dlhodobej analýzy som stanovil vlastne dve takéto bunky:

• V ekonomike “ZISK, ktorý neuznáva stratu, ktorú spôsobil a spôsobuje entropiu v spoločnosti“, teda neporiadok, chaos, vojny a ostatné neduhy. Súkromné vlastníctvo (definované Marxom) je len ochrannou škrupinou pre túto bunku (makovička plná maku).

• V politike „nerovnocenné postavenie triedy vládnucej a ovládanej“ – prvotný produkt prvej bunky, jej politická nadstavba.

• Toto je počiatok entropie, miliónov následkov a antagonistického rozkladu spoločnosti.

  Ja následky neriešim. Toto je údelom ekonomických expertov a politikov, údržbárov stávajúceho systému, metódou systémovo – sieťovou^*1, s ktorými som logicky v nezmieriteľnom spore. Mojou úlohou je robiť vedu^*2, navrhnúť, ako odstrániť príčinu entropie. Vlastne, „údržbárom“ stávajúceho systému idem zničiť raz-naraz, celé ich pole pôsobnosti, tak sa im nečudujem, že ma považujú za „Kaukliara“. Údržbu systému si vysoko vážim, lebo je to mimoriadna a náročná práca, ale nemožno ju považovať za vedu a udržiavať stále rastúce napätie v spoločnosti do nekonečna, to je šialenstvo.

  Kapitalizmus je kapitalizmom aj po 300 rokoch. Napätie a zdroje pripravené na novú ešte hrozivejšiu explóziu ako I. a II. SV dosahujú vrchol, a tak je už načase s ním skoncovať, ak nechceme skončiť ako vesmírny prach!

Tento môj názor nie je nový. Do spoločenských vied ho preniesol Karol Marx z mikrobiológie a rovnako bol obviňovaný z kaukliarstva. Možno ho takto zrozumiteľne nevyslovil, preto zapadol v politickom bahne, ktoré sa v takzvanom „marxizme“ nahromadilo z nedostatočného poznania Marxa o spoločnosti (možno ešte nedostatočne čitateľnej príčiny) a predovšetkým dogmatickým preberaním a odmietaním jeho názorov, bez ich triedenia na vedu a politiku (stratégiu a taktiku).

Vysvetlenie:

Monoteizmus^*1, kam patria aj makroekonómia a spoločenské vedy (zatiaľ), za jednotky považuje a skúma: bytie, idea, muž, žena, realita, obraz, dodávateľ, odberateľ, kvalita, kvantita, sloboda, zodpovednosť, demokracie, diktatúra, peniaze, tovar, dieťa, rodič, pravda, klamstvo, príčina, následok, otec, matka a pod. Jednotlivé javy sú samostatné, preto ich skúmame samostatne, čo jav, to analýza. Celá systémovo sieťová metóda sa nám potom prejavy v „Komplexnom ekonometrickom modely“ – stovky rovníc a stovky premenných. Viď vládny program na 121 stranách v ktorých sa ČLOVEK totálne stratil.

Praktický: peniaze „P“, realita „R“ >>> „P“=“R“, ale „P“+“R“=2, kvalita sa nám stratila!

Dialektika pri stanovovaní javov pre analýzu, determinuje dvojicu javov (protipólov, právd, ) ktoré nie sú rovnaké, ale rovnocenné. Ak dôjde k trvalej ne-rovnocennosti (nerovnováhe) prepojených pólov vzniká entropia smerujúca ku kolapsu (skratu) jednoty. Inými slovami, dialektika v takom prípade volá po negácii negácie, k revolučnému odstráneniu pôvodnej negácie, ktorá spôsobila entropiu.

Vzácnym nositeľom dialektiky v spoločenských vedách je mikroekonómia a jej podvojne účtovníctvo. Tu platí základná rovnica A=P (A-aktíva, P-pasíva) a následne logické A-P=0.

Taktiež platí, že zisk=strate. Ak je do skúmanej jednotky vnesený zisk z vonku, tak von aj odchádza – vlastníkom účtovnej jednotky. Hlúpy fakt, že sa tu sčítavajú peniaze s realitou je tiež do jednotky vnesený z makroekonómie a nie je produktom mikroekonómie.

Následok používania rôznych „jazykov“ v praxi:

Marx: Výrobné (spoločenské) vzťahy zaostávajú za výrobnými silami (technológiami).

Dialektika definuje príčinu tohto javu jednoznačne! V technológiách existuje „jednota a boj protikladov“ medzi technologickou realitou a vedomím spoločnosti o nej, preto sa vyvíjajú evolučným spôsobom. V spoločenských vzťahoch táto rovnováha neexistuje. Tu spoločenské vedomie monoteistický fedruje zisk a vládnucu triedu, čo tvorí podstatu entropie. Jediným riešením nahromadených problémov, ako predísť hroziacemu celosvetovému polit-ekonomickému kolapsu je „negácia negácie“ – revolučné, odstránenie príčiny nerovnovážneho stavu. Ak nebude odstránená príčina, tak dôjde na základe vnútorného pnutia, k sebe-deštrukcii objektu ako celku!

Na báze podobnej úvahy Marx cez analýzu triedneho boja zadefinoval základnú bunku kapitalizmu, súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov, ktoré tvorí základ entropie kapitalistickej spoločnosti. Triedny boj je prvotný prejav entropie v politickej nadstavbe.

Treba oceniť Marxa, že s týmto zistením sa neuspokojil a hľadal ďalej, čo je príčinou vzniku „súkromného vlastníctva“? Triedny boj, čo mnohý tvrdia, nim nie je, pretože to je následok a nie príčina! Preto sa Marx mordoval s Kapitálom, žiaľ ďalej sa nedopracoval.

Moje názory sú jeho pokračovaním a výsledkom toho to bádania.

Ich rekapitulácia:

„ZISK bez evidencie straty ním spôsobenej* je zdrojom súkromného vlastníctva“.

Jedného, no nie jediného následku ním spôsobenej entropie, ktorá pokračovala aj počas socializmu.

* V makroekonómii bezprácny, fiktívny, realitou nekrytý zisk. Zisk krytý realitou (nákladom) nie je ziskom, ale nadhodnotou, v peňažnom vyjadrení má nulovú hodnotu. Toto zodpovedá dialektickej mikroekonómii a jej podvojnému účtovníctvu.

Praktický význam dialektiky.

Až doteraz som sa zameriaval pri aplikácii dialektického myslenia na ekonomiku, ale význam dialektického myslenia je ďalekosiahly. Pravidlo, že nemožno sčítavať hrušky s jablkami treba povýšiť na univerzálnu pravdu. Zemský magnetizmus sa neskladá z dvoch pólov, ale z kladného a záporného pólu, ktoré nie sú si rovné, ale rovnocenné. Manželstvo alebo rodičia to nie sú dvaja ľudia, ale muž a žena!!! A, teda muž a žena nie sú si rovný, ale rovnocenný (muž=žena>>>muž-žena=0, muž bez ženy je historické nič a obrátene!). Jednoducho pri akejkoľvek analýze musíme brať v úvahu „kvantitu&kvalitu“. Zmena na jednej strane rovnocennosti znamená zmenu celku, a tak vzniká pohyb synergický (usporiadaný – evolučný) alebo protismerný (neusporiadaný – entropia, dôvod na negáciu negácie), viď dnešná celosvetová spoločnosť a jej ekonomická podstata. Toto je podstata toho prečo mnohý takéto myslenie „v pohybe“ nechápu a odvolávajú sa na TRH, boha, prírodu a pod.

Tak pokloňme sa HOMO SAPIENS a začnime myslieť dialektický!!!