Rafinovaná svorka vlkov kontra poslušné stádo ovečiek. Ako pôsobiť proti presile? Manévrový prístup vypekania 3.

Manévrový prístup stručne znamená robiť opak toho, čo chce protivník. Znamená to byť rafinovanými bystrými vlkmi. Len ovce robia to, na čo ich podvodom a prísľubom žranice naláka bačovský tím. Salašnícky tím nadnárodnej oligarchie potrebuje ovce na dojenie a kotenie jahniat pre zisk. Po strate produkčnosti sú na príťaž. Oligarchia chce, aby ovce viedli barani. Nepotrebujú svorku vlkov, ktorých vedie vlk. Oni akceptujú skrotených a poslušných ovčiarskych psov, aj im dávajú nažrať a pohodlie v búde. Vlka môžu zastreliť, dolapiť do pasce, aj zatvoriť do klietky. Vlka nemožno skrotiť. Vlci si nadovšetko vážia slobodu, suverenitu.

Pokračujem teda treťou časťou série článkov so zameraním na rozvoj strategického myslenia. Zámerom série blogov je aspoň troškou prispieť do eliminácie nepodloženého a nemúdreho sebapodceňovania nás, malých národov. Oslovujem tých, ktorí chcú byť oslovení, ktorí sa chcú niečo dozvedieť. Ostatní si môžu ušetriť krátenie dĺžky života tak, že to nebudú čítať. So záujemcami rád rozviniem diskusiu pri pamätníku porážky nafúkanej presily dobových výpalníkov nahnevanými slovensko-uhorskými sedliakmi vo Vozokanoch každoročne vždy poslednú augustovú nedeľu. Ak znovuzískame slobodu a zbavíme sa strachu z vírusu s úmrtnosťou za necelé 2 mesiace 0,00042%, prepočítané na rok 0,0025%.

Na vyjadrenie podstaty manévru by sme nevystačili s odpoveďou, ktorú ponúka sovietska vojenská veda, a ktorého definícia by znela: “manéver je organizovaný presun vojsk počas bojových operácií do nového priestoru pôsobenia, za účelom získať výhodné postavenie voči protivníkovi, umožňujúce zasadiť mu rozhodujúci úder”. Definícia bola vytvorená autorom tejto štúdie na základe štúdia vojenských predpisov z čias VZ a na základe pohľadu západných vojenských analytikov, publikovaných v niektorých časopisoch. Je typicky nátlaková. Protiklad našich úvah.

Manéver v taktickom, operačnom aj strategickom, ale najmä v geostrategickom poňatí znamená oveľa viac a jeho zužovanie na fyzický presun v záujme ničenia znamená zbavovať sa nehmotnej podstaty manévru, ktorá spočíva vo vymanévrovaní protivníka pokiaľ možno tak, že nie je schopný ďalej účinne viesť vojnové operácie. Je to čosi, čo mali spoločné Guderianove ťaženie na Francúzsko, Izraelské vojny, Rommelove lišiacke ovládanie severnej Afriky, ale aj fínsky odpor voči totálnej prevahe sovietov, alebo nečakaný vzdor Slovenska bez armády v rovnakom roku 1939, proti horthyovskej agresii. Presný opak toho na nás pôsobí dnes, lebo po prehnaných úradníckych opatreniach nebudeme po skončení krízy schopní viesť normálny život. Umožnila im to zbabelosť zvolených ne-politikov,. Uplatniť manévrový prístup dokážu len vodcovia, nikdy nie opatrnícki úradníci. Nie takí, ktorí dodnes nepochopili, čo je skutočnou príčinou toho, že ani najoptimistickejšie scenáre sa nenaplnili a že infikovanosť je oveľa nižšia a úmrtnosť bezvýznamná.

Za zázrakom nie sú „geniálne“ opatrenia úradníkov, ktoré zničia štát, spôsobia masívnu nezamestnanosť, obrovské sekundárne úmrtia, chudobu, hlad, sociálny úpadok, bankroty. Ich opatrenia nútia mnohých potenciálnych repatriantov, aby úspory minuli v cudzine, namiesto toho, aby ich priniesli a užili/investovali doma. Na pochopenie treba múdrosť. Vedomosti nestačia. Máme predsa bohatý štát, ktorý podľa PVV čaká gigantické investície a vyrovnaný rozpočet.

Za nestora manévrových vojen môžeme bez nadsadenia považovať čínskeho klasika Sun Tzu. Brožúrka s jeho základným dielom, ktoré som preložil z angličtiny, vyšla na MO SR vo vydaní VITA v roku 1997 a možno je stále dostupná na útvaroch slovenských ozbrojených síl. Jeho pravú podstatu objavil pilot, plukovník amerických vzdušných síl John Boyd pri skúmaní príčin netradične vysokého úspechu lietadiel F-86 proti Mig-15 počas Kórejskej vojny. Počet zostrelov v neskoršej fáze konfliktu dosiahol hodnotu 1:10 v prospech americkej stíhačky, hoci výkonové parametre lietadla Mig-15 pre manévrový vzdušný boj boli oveľa lepšie v porovnaní s lietadlom F-86. Aj preto mali v úvode prevahu vo vzdušnom boji.

Plukovník Boyd si položil otázku: “Ako je to možné?” a nedal si pokoj až do jej vyriešenia. Všimol si dve menej výrazné charakteristiky lietadiel, v ktorých mala F-86 výhodu oproti Mig-15. V prvom rade bublinová kabína F-86 umožňovala pilotovi podstatne lepší výhľad oproti utopenej kabíne Mig-15. V druhom rade, vysoko účinné hydraulické posilňovanie riadenia umožňovalo pilotovi F-86 podstatne rýchlejšie prechody medzi jednotlivými manévrami. Čiže aj keď pilot Mig-15 mohol robiť jednotlivé manévre lepšie ako pilot F-86, informáciou nedisponoval včas a pilot F-86 si udržiaval iniciatívu.

Po počiatočných výrazných porážkach, kedy lietadlá Mig-15 dosahovali nesporné úspechy využívaním svojich silných stránok, USAF vyvinuli taktiku, ktorou nútili pilotov Mig-15 do série zmien, na ktoré nestíhali reagovať z dvoch dôvodov: prvým boli pomalšie prechody, druhým horší výhľad. Tým sa spomaľoval jeho rozhodovací proces a s každou zmenou sa situácia pilota Mig-15 zhoršovala, pilot F-86 sa dostal do dobrej streleckej pozície a pilot Mig-15 veľmi často skončil v panickej reakcii.

Na základe toho plukovník Boyd hľadal paralely v pozemných bitkách a našiel spoločné črty: vždy jedna strana postavila protivníka pred sériu zmien, na ktoré nestačil včas reagovať. Výsledkom bola porážka protivníka s malými stratami na vlastnej strane. Podotýkam výraz “porážka”, nie “zničenie” ako to často používame v našich podmienkach. Pritom často išlo o podstatne silnejšieho protivníka, ktorý skončil v rovnakej panike ako kórejskí a čínski piloti.

Odpoveď na otázku: “Čo mali tieto prípady spoločné?” sa stala známou pod názvom Boydova teória manévrovej vojny, ktorú on sám prezentoval vo forme prednášky na tému: “Obrazec konfliktu”. Boyd vidí konflikt vo forme boja o čas v rozhodovacom cykle, ktorý má dnes názov “Boydov OODA cyklus” resp. v angličtine “OODA loop“ slučka ( loop), vyplývajúci z postupnosti: pozorovanie (observation) – orientácia (orientation) – rozhodnutie (decision) – konanie (action).

Jedna aj druhá strana začína pozorovaním seba, protivníka aj podmienok boja, na základe toho sa zorientuje v situácii, čoho výsledkom je rozhodnutie, uplatnené v konaní. Znovu pozoruje následky a vplyvy svojho konania a cyklus pokračuje nanovo. Ak jedna strana súboja prechádza celý cyklus rýchlejšie ako druhá, táto získava iniciatívu a dočasnú výhodu. Kým pomalšia strana koná, rýchlejšia jej vnucuje nové a nové vstupy, na ktoré nestačí reagovať. Rýchlejšia strana si udržiava iniciatívu. Ak sa rýchlejšiemu protivníkovi podarí trvalo udržiavať väčšiu rýchlosť Boydovho cyklu, pomalšia strana reaguje stále menej účinne, až nakoniec nie je schopná efektívne reagovať a v najlepšom prípade zuteká z bojiska, v horšom prepadne panike. Podobné filozofie pri analytickom rozhodovaní používajú najbezpečnejšie svetové aerolínie. Akurát dôvod je rozdielny. Nejde o rýchlosť, ide o obmedzenie pochybenia na minimum.

Manévrovanie potom znamená: byť sústavne rýchlejší ako protivník, až dovtedy, kým nestratí súdržnosť tak, že nie je schopný ďalej bojovať ako účinná a organizovaná vojenská sila. Môže sa tak stať aj bez jediného výstrelu, bez jedinej obete, čo je ten najoptimálnejší prípad. Veľkú výhodu má ten protivník, ktorého súper podcení. Napríklad v Bitke o Caporetto počas 1. svetovej vojny, neskorší generál Rommel, veliaci svojmu bataliónu, zajal 10 000 talianskych vojakov práve takýmto spôsobom. Vynikajúce príklady máme aj v nekrvavých vojnách, povedzme obchodných, ale aj vo vojnách bez použitia vojenskej sily, ktorý uvádzam.

Najnovším prípadom geostrategického manévru je presadenie tzv. Lisabonskej zmluvy a plazivé zbavovanie členských štátov EÚ suverenity a štátnosti. Tým sa na najvyššej úrovni dosahujú ciele presne zhodné s tými, ktoré sa po tisícročia dosahovali krvavými vojnami. Neverte tomu, že tým je vyjadrená geniálnosť a strategické myslenie euroúradníkov. To v žiadnom prípade, oni nie sú o nič schopnejší ako domáci úradníci, skôr naopak. Ako sa im to podarilo? Sú v tom dva faktory: a) genialita a strategická vyspelosť tých v pozadí, ktorí riadia euroúradníctvo. Čiže skrytých lídrov nadnárodnej oligarchie (ich zámerom je monopolizácia a ovládnutie kontroly nad zdrojmi, trhmi, zákonmi, rozhodovaním o osudoch); b) nekonečná strategická neschopnosť a nekvalifikovanosť a nekompetentnosť drvivej väčšiny národných lídrov (títo sú len skorumpovanými vykonávateľmi v rôznych formách osobných výhod). Mimochodom, volených a zvolených voličmi.

Nuž, 29. februára 2020, sme si sčasti zvolili liberálov a poskokov. Odkopli sme tých, ktorí chcú, aby bol aj vlk sýty aj ovca celá (nemám na mysli Smer, nevolím ich). Chcú sa nažrať a dať nažrať. A to sa dá iba cestou posilňovania a podpory štátnej suverenity. S liberálmi sme mohli vypiecť ako malý pes s veľkým. Bez ohľadu na brutálne cudzie zdroje, ktoré idú do kampane proti-štátnikov. Tieto zdroje (pre nich investíciu) už musia sponzorom vracať. Aj s vysokými úrokmi, podriadením celého štátu ich moci. Stačilo robiť opak toho, čo nám vnucujú. A nevoliť ich. Výsledok nás dobieha. Predtým, ako bude lepšie, bude horšie dovtedy, kým budú mať moc v rukách opatrní úradníci, ktorí sa bez vedenia správajú pre nich tak prirodzene, ako ovce. Potrebu kvalitných úradníkov doceňujem. Ale riadených kvalitnými politikmi! Vtedy sú aj úradníci súčasťou vlčej svorky.

Pokračovanie v nasledujúcej časti.

Publikované 30. apríla 2020