Má Slovensko politika – ŠTÁTNIKA?

Podľa prieskumu Focusu (asi najrelevantnejšia prieskumná agentúra) z 13.-18.9.2019, by bolo v parlamente celkovo 9 strán nad 5% a z toho 6 strán medzi 6 až 7%. Čo by sa stalo, ak by sa ani jedna z týchto 6 strán vo finále nedostala nad 5 %? Kto bude potom otvárať šampanské? Komu sa tých takmer 40% prerozdelí? Zostávajú už len traja, Smer, PS/SPOLU a ĽSNS. Bude za týchto okolností premiérom Truban, alebo Kiska, či nejaké iné EGO, ktoré aktuálne na nás vyskakuje buď z „cool“ videjka, alebo z plagátov, pomaly už aj v Čiernej na Tisou?

Účelom tohto blogu nie je nahrávať ani opozícii, ani koalícii (aj keď nepopieram, že v aktuálnom politickom besnení a hrozbe pokusov o zmenu charakteru štátu som za to, aby sa v prvom rade chránili tradičné, kresťanské hodnoty a bránila národná suverenita). Toto je skôr zamyslenie nad aktuálnou žalostnou situáciou. Kladiem si v tej súvislosti niekoľko otázok.

Prečo máme na Slovensku toľko malých strán? Prečo teraz, krátko pred voľbami, vznikajú ďalšie strany? Ktorá z nich je „skutočná“ a ktorá je len volavka, aby odobrala hlasy iným? Ktorá chce len 3%?

Jedna otázka ma zvlášť trápi. Prečo nemáme na Slovensku štátnikov?  Ktorý z aktuálnych politikov má aj úprimnú snahu niesť zodpovednosť za tento štát? Je politika len o obchodoch, moci, egách? Je politika na Slovensku skutočnou politikou alebo je to len politikárčenie plné klamstiev, podrazov a osobných útokov? Je politika o manipulácii más alebo len zábavka/finančná hra pre bohatých, ktorí vsádzajú na „svoje kone“ alebo len kupujú ďalšie kone a voliči robia štatistov, ktorí im to vo finále potom aj zaplatia?  A odkiaľ toto všetko pramení?

Otázok veľa, odpovedí menej, aspoň tých jednoznačných. O čom som však skutočne presvedčená je, že Slovensko nepotrebuje politikov, ale ŠTÁTNIKOV. Kto vlastne je štátnik? Tu je popis, s ktorým sa stotožňujem. Budem citovať amerického teológa a spisovateľa James Freemana Clarka (Wanted, a Statesman):

„…je veľký rozdiel medzi politikom a štátnikom. Politik  je človek, ktorý myslí na nasledujúce voľby, zatiaľ čo štátnik myslí na nasledujúcu generáciu. Politik rozmýšľa nad úspechom jeho strany, štátnik nad dobrom krajiny. Politik si želá ustanoviť to, či tamto opatrenie, štátnik chce zaviesť tento, či tamten princíp. Nuž a napokon, štátnik chce viesť. Zatiaľ čo politik sa uspokojí s tým, že je unášaný prúdom.“

S určitosťou viem, že Slovensko  takéto osobnosti potrebuje a to čím skôr. Potrebuje štátnika, ktorý by dokázal strhnúť davy a zjednotiť politické spektrum. Človeka s charakterom, pevnými hodnotami a silnou charizmou. Človeka s prirodzenou autoritou a múdrosťou.

Ale máme takého? Kto vie byť taký silný, aby odolal aktuálnej mašinérii, kde vládnu peniaze a médiá? Je tu taká osobnosť? Kto spravil z politiky oblasť, ktorej sa skutočné osobnosti radšej zďaleka vyhnú? Kde potenciálnych štátnikov možno odstavia skôr ako začnú? Je vôbec dopyt po tom, aby tu taký politik/ štátnik bol? Myslím jednak v samotných stranách a jednak u voličov?

Ak máte vlastnú skúsenosť z nejakej strany a máte chuť, môžete sa podeliť o váš názor, nejde mi ani tak o názvy strán, skôr o podstatu problému…pokúšam sa to celé pochopiť, keď vidím aktuálnu situáciu, čo je jej príčinou…

Myslím, že Slovensko by si zaslúžilo silného štátnika a nie iba marketingové produkty, či ješitné egá. Bojím sa, že absencia štátnikov nás bude stáť veľa a že to ukážu už najbližšie voľby. V tom horšom prípade, teda v prípade ideologickej zmeny, budú za tento hendikep zrejme „platiť“ ešte aj naše deti a možno ešte aj naše vnúčatá.

PhDr. Mária Benová