Ako hlboko siaha líščia nora bankovníctva? (2)

… pokračovanie z predchádzajúcej časti tu

V tejto časti sa budem venovať hlavne rodu Warburg a ich vplyvu po stáročia. Najväčším konkurentom Janova vo svojej dobe a to na Benátky. Podľa wiki „Počas svojej existencie používali Benátky celý rad rôznych druhov obeživa, mnohé z nich samy razili – strieborné grossi pre zahraničný obchod, piccoli pre vnútorný obchod, od roku 1284 zlaté dukáty“. Teda už v roku 1284 tu máme určitý druh centrálnej banky. Teda vyše 130 rokov pred vznikom prvej súkromnej banky. Veľmi zaujímavá poznámka je aj „Benátskej politike pritom neboli cudzie rôzne špekulácie a manipulácie s obsahom drahého kovu v minciach.“, ale o tom inokedy.

Ďalej wiki píše „Benátky sa pre svoje obchodné postavenie stali tiež centrom raného finančníctva. V prvej štvrtine 15. storočia tu bolo najmenej 14 súkromných bánk, ktoré už vtedy vykonávali bezhotovostné finančné operácie.“ Takže do roku 1425 tu máme 14 súkromných bánk. Kde tu si kliknete a zistíte však, že Medici bank bola založená v 1397. V roku 1402 už mali 3 pobočky. Začínali s 10.000 florinami a v 1429 už mali 180.000 florinov, čo nám dáva takmer 10% ročné zhodnotenie majetku počas 33 rokov.

Oblasť Benátky-Janov-Florencia boli centrom bankovníctva v danom období. Požičiavali doma a aj „v zahraničí“. Rozširovali svoje pôsobenie na sever do Belgicka, Anglicka, financovali štáty na území dnešného Nemecka, Francúzska. Nemáme nejakú ucelenejšiu predstavu čo presne a ako, ale 14 súkromných bánk v jednom meste je dostatočne veľká hustota aj na dnešné dni, keďže taká Florencia mala okolo 1400 cca 40.000-60.000 obyvateľov. Skupina Benátčanov odišla do Anglicka, Škandinávie (Del Banco), do Nemecka (Warburg) a preniesli časti svojho kapitálu.

Môžeme iba hádať, kto stál za vydávaním florinov, že umožnil takto profitovať komerčným bankám. Tieto miesta však začali byť osídľované niekedy v 7-8. Storočí po rozpade Rímskej ríše. Teda základy meny boli samozrejme už v Ríme. V Ríme boli občania, ktorí mohli mať majetok. Nehnuteľný majetok  bol preukazovaný potvrdeniami. Teda ak máte majetok a peniaze, tak existovalo aj bankovníctvo. Takýchto rodov Medici bolo určite dosť už aj v Ríme. Peniaze a majetky sa určite „nestrácali“, iba sa kopili, menili majiteľa podľa toho, kto ich a ako dedil. K ďalšej historickej hĺbke ako sa dostalo bankovníctvo a peniaze do Ríma možno inokedy.

Tu sme však pri základoch bankovníctva a to je dedenie ako som písal v minulej časti. Na moci celého systému riadenia spoločnosti sa podieľajú 3 zložky. Prvou je rodové panovanie a rody patriace ešte do feudálneho, predfeudálneho a staršieho zriadenia. Druhou sú rody bankárov. Treťou je pár vyvolených k sebe, ktorých pripúšťajú prvé dve skupiny k sebe podľa aktuálnej potreby. Poďme sa pozrieť na 1 príklad takéhoto pôsobenia 2. skupiny – bankárov počas stáročí. Určite je to celé iba náhoda, alebo konšpirácia.

Poďme sa venovať bankárovi s menom Paul Warburg na fotke.

Rod Warburgovcov pochádza z Benátok z obdobia, o ktorom som písal. Odišli do Nemecka – do mesta / oblasti Warburg, kde si osvojili meno namiesto svojho pôvodného mena Del Banco.  Paul Warburg / jeho rod je jeden zo zakladajúcich členov FEDu a on sám sa stal členom prvého jeho predstavenstva na fotke. Je synom Moritza Warburga a Charlotte Oppenheim. O rode Oppenheim by sa dalo zase napísať celý blog.

Ako 27 ročný sa oženil s Ninou Loeb, dcérou jedného zo zakladateľov New York-skej banky Kuhn, Loeb & Co – Solomona Loeba. Dolu pripájam pre lepšiu predstavu menší rodokmeň Warburgov, ktorý je od roku 1566. Na Paula s Ninou som dal červenú elipsu. (update-bohužiaľ obrázok sa dá uploadnúť iba 150k asi je to rozmazané) Určite existuje aj plnšia a aj verzia zo skoršieho obdobia, ale pre účely blogu to hádam postačí. Ako vierohodné sú štatistiky Forbes o najbohatších ľuďoch?

… na pokračovanie …