Ako hlboko siaha líščia nora bankovníctva? (1)

Dnes už hádam nikto nepochybuje o tom, že bankovníctvo a jeho zrod znamenalo základ kapitalizmu, kde prímom nehrá už práca, pôda, či morálka alebo nejaké iné hodnoty ale kapitál a zisk, teda spoločnosť, v ktorej žijeme.

O FEDe, jeho vzniku, postavení a vplyve som už písal v článkoch napr. tu, ale samozrejme vo viacerých článkoch. Fajn, o tom už máme nejaký prehľad, ale čo bolo pred FEDom? Odkiaľ sa to bankovníctvo vzalo? Odkiaľ sa dal naakumulovať taký majetok, ktorý dali dokopy okolo roku 1800? Nejdem teraz špekulovať za históriu, ktorú nám dali pred oči, aby sme si niečo mysleli, ale pozrime sa len na dáta, ktoré máme „oficiálne“.

Takže prvou centrálnou bankou, ktorá vznikla je oficiálne Bank of England, v 1694. V podstate nič konkrétne sa už z oficiálnych zdrojov nedozvieme, iba to, že to bola súkromná akciová spoločnosť. O akcionároch ani slovka, kto to bol, či ako. V roku 1946 bola znárodnená. V 1998 sa banka zmenila na nezávislú inštitúciu podliehajúcu vláde. To znamená, že viac ako 100 rokov predtým ako Rohtshildovci zbohatli a 200 rokov pred FEDom tu boli už iné klany, rodiny, ktoré vládli peniazom. Zrejme je iba špekulácia, že chceli za Napoleona výhru Anglicka, aby sa Anglicko dostalo na vrchol sveta v danom období. Až po založení FEDu a po niekoľkých desaťročiach vidíme posun svetovej moci z Anglicka do USA. Určite je to náhoda.

Opäť sa pozrime ako oficiálne zdroje vysvetľujú vznik centrálnej banky Anglicka. Kráľ Wiliam III nemal peniaze a tu sa mu za 12 dní poskladalo 1,2 milióna libier s 8% úrokom. Aby sme si vedeli predstaviť koľko peňazí to bolo, tak od roku 1694 pri úroku 8% do roku 1820 – kedy Rothshild zhromaždil 50 miliónov, tak tých 1,2 milióna libier s 8% úrokom majú hodnotu cez 2,5 miliardy! Ešte raz 1,2 milióna v 1694 má hodnotu 2,5 miliardy v roku 1800 pri 8%. Ešte aj pri 4% sa táto hodnota 1,2 milióna libier mení na sumu takmer 2-násobne vyššiu akú vtedy naakumuloval Rothshild. Teda, ak si myslíme, že Rothshildom sme všetko sprisahanie odhalili, tak sme zrejme na omyle.

Wiki tvrdí, že najstaršou bankou je Bank of Saint George. Bola založená v 1407, teda má takmer ďalšie 3 storočia k dobru oproti Bank of England. A o aké peniaze šlo sa môžeme opäť dozvedieť z oficiálnych zdrojov. Požičiavali významné sumy európskym vládcom, v Janove financovali vojnu proti Benátkam. V 1453 Republika umožnila predstaviteľom banky priamo riadiť Korziku, Gazariu (kolóniu Janova na Kryme!), či iné aktíva. Účty v banke napríklad aj  Kryštof Kolumbus objaviteľ Ameriky. Banka využívala židovských agentov, napríklad Ghisolfi klan, ktorý mal vplyv v okolí Čierneho mora a dobré vzťahy s niektorými ruskými kniežatami. Činnosť banky ukončil Napoleon v 1805. Podľa oficiálnych zdrojov nie je jasné čo sa stalo s peniazmi ani rodmi. Vidíme iba, že Napoleon vyhráva nejaké bitky, je niekým financovaný a následne vidíme jeho prehru. Obrovské peniaze sa „presťahovali“ do Anglicka, kde už 100 rokov máme založenú bohatú súkromnú centrálnu banku Anglicka. Anglicko sa stáva vodcom sveta až do éry USA. Vyzerá to s udalosťami aj s rokmi ako jedna veľká náhoda.

Ale kde zobrali ľudia peniaze dosť významnú sumu na to, aby už v 1407 mohli založiť banku a zrejme s peniazmi, ktoré už predtým nejako získali? Na to, aby sa to celé akumulovalo a udržalo sú nutné niektoré predpoklady. Samozrejme ako prvá je schopnosť vymyslieť, alebo uplatňovať už naučené, schopnosť generovať veľký kapitál z kapitálu. Toto je ale iba prvý predpoklad. Aj v rodinách a okolo seba vidíte ako generácia po jednej úspešnej ide finančne dolu vodou a nevie si udržať čo otcovia a dedovia nahonobili. Hádajú sa, delia a nikomu nič nakoniec nezostane. Druhým predpokladom je interná náuka riadiacich rodín tak, aby sa majetok kumuloval počas generácií. Členovia riadiacich rodín sa musia vedieť medzi sebou správať a udržiavať medzi sebou dobré vzťahy. K tomu správaniu samozrejme ide aj to, že dedičstvo sa nesmie nijako významne deliť. Pri viacerých generáciách a veľkosti ohromného majetku by delenie majetku išlo rýchlejšie ako kumulácia. Riešenie  „úspešným“ ponúkajú aj incesty a plné odrezávanie od kmeňa neperspektívnych vetiev.

… na pokračovanie …