Vládna moc vyhlásila občanom boj proti extrémizmu z ich radov. Prečo? Časť VI.

Za peniaze daňových poplatníkov vládna moc začala viesť boj proti potenciálnym extrémistom z ich radov. Pritom to, čo naliehavo potrebujeme, vyplýva práve z podstaty nášho štátu. Pán Róbert Fico dezorientuje obyvateľov Slovenska tým, že otvorene tvrdí, že obsah internetu je nezlučiteľný s podstatou tohto štátu a tejto krajiny. Zámerne odvádza pozornosť obyvateľov od toho, čo v skutočnosti je nezlučiteľné s podstatou nášho štátu a našej  krajiny. Lenže obsah internetu to určite nie je.

S podstatou nášho štátu a našej krajiny súvisí v prvom rade to, že sme civilizovaný slovanský národ, mierumilovný a priateľský, s otvoreným a láskavým srdcom, dobroprajný k ostatným národom a silnou túžbou po vzájomnom porozumení národov, sme národ rozumný, múdry, pracovitý, s úctou k svojim predkom a k rodnej zemi, sme národ, ktorý sa chce držať kresťanskej morálky, túži žiť v spravodlivých pomeroch vo vlastnej krajine a navonok, nie sme národom koristníckym a náš život si nezakladáme na utrpení iných národov v náš prospech. Sme národom, v ktorom má dôležité postavenie rodina a v rámci nej starostlivosť o deti a každého jej člena, v ktorom má dôležité postavenie inteligencia, pracujúce skupiny ľudí v hospodárskom systéme, sme národ, ktorý má schopnosť postarať sa o všetkých tých spoluobčanov, ktorí nemajú sily zvládnuť život vlastnými silami, sme národ, ktorý má záujem zúčastňovať sa na správe vecí verejných  a usilovať sa o také spoločné dobro, ktoré bude môcť  využívať každý  člen spoločnosti.

Na základe toho, čo súvisí s podstatou nášho štátu a našej krajiny by malo harmonizovať aj úsilie vyberať si do vedenia krajiny ľudí, ktorí budú robiť politiku ladiacu  s podstatou štátu a krajiny. Tu je ten zásadný rozdiel ! S podstatou nášho štátu a krajiny má v prvom rade a záväzne ladiť práca politikov a vládnej moci. Lenže postupne, pomaly, tichučko sa naše politické elity a vládna moc vzďaľujú od podstaty nášho štátu a našej krajiny. V mene nás, obyvateľov Slovenska, sa politické elity a vládna moc stali solidárnymi so všetkými vojnovými štváčmi demokratického Západu, schvaľujú sa všetky zločiny páchané vo svete pod vedením najaktívnejších militaristov. Stále chceme byť v NATO, hoci o jeho zločinoch je dostatok dôkazov. O európskej integrácií, ktorá má vyhovovať podstate nášho štátu a krajiny, nám vládna moc nedovolí diskutovať. O mierovej politike medzi národmi sa už dávno nehovorí. Sme susedia Ukrajiny, ale ľudské utrpenie na východe Ukrajiny nás nezaujíma, pretože máme „priateľské“ vzťahy s kyjevskou chuntou. Zásluhou falošnej solidarity a predstavy byť rovnocenným partnerom krajinám Západu naše politické elity a vládna moc dávno zabudli hovoriť o všetkých problémoch s občanmi otvorene a s rešpektom vypočuť si ich názor či požiadať o súhlas.

Politické rozhodnutia vládna moc neprijíma na základe toho, čo je potrebné z hľadiska podstaty nášho štátu a našej krajiny, ale z hľadiska nadnárodných štruktúr, ktoré pokladáme za akési „božské ramená“ objímajúce nás zo svojej lásky k ľuďom, pričom celý verejný priestor krajiny tužia doprivatizovať. Obsah internetu nepredstavuje pre náš štát a krajinu žiadnu hrozbu. Môže to však byť hrozba pre politické elity, pretože ich skutočné ciele už len čiastočne súvisia s podstatou nášho štátu a našej krajiny. Atmosféra boja proti extrémizmu má vytvoriť takú politickú a psychologickú situáciu v krajine, aby občanov ani nenapadlo začať uvažovať, že nie internet, ale politické elity a vládna moc môžu ohrozovať podstatu štátu a krajiny.

Sloboda slová a prejavu sa už potiera aj v Národnej rade SR, v priestore, ktorý má byť skutočnou Arénou politického boja bez toho, aby sa o niekom tvrdilo, že sa skrýva za imunitu. Za výrok o islame poslanci pokutujú svojich partnerov z ĽS – NS, čím zneužívajú pozíciu väčšinového hlasovania, ktoré patrí do mechanizmu rozhodovacích právomoci. Hlasovať o názore poslanca, nie o jeho názore na konkrétny zákon, znamená prenasledovať poslanca za jeho názor.  O vytvorení komplexných podmienok pre uplatňovanie slobody slová a prejavu v NR SR nesmie rozhodovať väčšina, napríklad ako vládna koalícia.  O vytvorení podmienok  rovnakých pre všetkých 150 poslancov sa má prijať iba taká smernica, ktorá bude vyhovovať všetkým. To je zásadné pre prácu v parlamente. V Národnej rade SR má byť neprípustné dávať za vyjadrenia poslancovi peňažité pokuty, nech tie vyjadrenia budú akékoľvek.

Vládna moc a politické elity stotožnili podporu vojnových zločinov demokratického Západu s našou podstatou štátu a našej krajiny, čo sa v bežnom živote neskúma a čo sa od „cudzích“ médií na našom území ani nedozvieme. Ohrozenie podstaty štátu a krajiny v priestore EÚ je badateľné napríklad zo strany ilegálnej masovej migrácie. Bežní obyvatelia krajín EÚ to vnímajú správne, ale vládne orgány, politické elity a ich prisluhovači robia niečo iné. Na internete je množstvo materiálu o tom, čo chcú s nami islamisti v Európe urobiť – zaviesť vo vhodnom okamihu svoj politický systém, čo znamená, že ten náš, ktorému hovoríme demokratický, padne.

Situácia v Európe je vážna, pretože v niektorých krajinách islamisti iba trpezlivo vyčkávajú na chvíľu, keď bude jasné, že v krajine tvoria väčšinu. A potom urobia to, čo už teraz nezakryte vyhlasujú: zavedieme právo šaría ! Za týchto súvislosti je peňažité pokutovanie poslancov ĽS – NS iba prejavom „hlúposti“ politických elít, ale vedia, že tak majú niekomu inému slúžiť v naplňovaní jeho cieľov ? Ak sa obyvateľstvo krajín EÚ cíti ohrozené ilegálnou masovou migráciou, tak ich politici, ktorí boli nimi volení, majú právo požadovať, aby sa o ochrane podstaty štátu a krajiny otvorene hovorilo v rôznych diskusných fórach a aby sa postupne vytvorila predstava o tom, aké politické opatrenia bude potrebné prijať pre zachovanie budúcnosti národa a krajiny. Pokutovaním poslancov ĽS – NS vládna moc a politické elity poslali svojim občanom jasné posolstvo: o ničom takom ako o hrozbách spojených s ilegálnou migráciou sa nebudeme s nikým baviť.

Sociálne siete, na rozdiel od pána Róberta Fica, je možné pokladať za zlučiteľné s tým, čo potrebujú ľudia pre svoje záujmy, keďže im to právo najmä z oblasti politiky na pravdivé, objektívne, názorovo rôznorodé informácie upierajú média a samotná vládna moc bez dôkladného systému verejného zdôvodňovania politiky, ktorú robí. Sociálne siete nepotrebujú, aby namiesto ich používateľov niekto iný, napríklad štát, určoval, čo je pravda, čo môžu čítať a pozerať, ako sa majú vyjadrovať.  Každý používateľ si sám urobí poriadok v tom, čo ho zaujíma a čo chce napísať.

Čo je zlučiteľné s podstatou nášho štátu a krajiny  a s ľuďmi žijúcimi v nej ? Zabezpečiť, aby múdre a rozumné politické rozhodnutia vládnej moci boli pre blaho štátu a krajiny robené vždy so zreteľom na záujmy všetkých dôležitých záujmových skupín, aby politika nebola iba o obchodných a ekonomických záujmoch vyvolených ( preferovaných ) skupín , ale aby plne rešpektovala dodržiavanie určitých morálnych princípov a princípov spravodlivosti. Ak bude politika a politická moc realizovaná  týmto spôsobom, bude vyjadrovať podstatu štátu a túžby ľudí žijúcich v našej krajine.

A teraz si zoberme na vedomie stanovisko Róberta Fica k politike. V minulom volebnom období pán Róbert Fico  jasne zdôraznil, že politika nie je o morálke a spravodlivosti, ale  iba ( ! ) o obchodných a ekonomických záujmoch. Nikto proti tomu jeho nezmyslu na Slovensku neprotestoval. Už v tomto volebnom období, keď sa niektorí politici dožadovali riešiť korupciu  v krajine, boli odignorovaní. Predseda vlády SR neurobil nič a minister vnútra jasne zdôraznil, že korupcia na najvyšších miestach neexistuje. Pripomeňme si, že prezident SR Andrej Kiska si myslí, že ľudské práva nesmú byť nadradené nad obchodnými záujmami. Ďalší ústavný činiteľ Andrej Danko nevyvrátil podozrenie, že jeho minulosť nebola spojená so „zbojníckou zásadou“ od chudobných brať a sebe dávať. Partner vládnej koalície pán Bela Bugár dôkladne využil svoju politickú pozíciu  ako člen politickej elity a nemal žiadne zábrany získať  pol milióna eur za odpredaj pozemkov. Na naivite spoluobčanov sa stal latifundistom a potom to všetko v súlade so zákonom speňažil. Záver z toho ? Treba pochybovať o morálnych kvalitách našich vrcholných predstaviteľov.

Ficova deformovaná predstava o tom, čo do politiky patrí a čo nie, teda s vylúčením morálky a spravodlivosti, má vplyv na samotné robenie politiky, na jej konštrukciu, na jej programové ciele a výber prostriedkov pre ich realizáciu. Jeho postoj je úplne v súlade s tým, čo tvorí podstatu zločineckého správania sa demokratického Západu – ekonomické a obchodné záujmy, koristnícky spôsob života na úkor kvalitného života miliónov ľudí vo svete. V oveľa menšom rozsahu tento koristnícky spôsob sme zažívali po roku 1989 aj v ČR a SR. Bez morálnych cnosti a princípov spravodlivosti je pre politickú elitu veľmi ľahkou záležitosťou popierať vojnové zločiny či zločiny proti ľudskosti a dávať sa do služieb nadnárodných štruktúr.

Zo strany vládnej moci a politických elít je to už výsledok absencie morálnych cnosti a princípov spravodlivosti. A v tomto „štádiu rozkladu“ ich morálnych a politických schopnosti vykrikovať na členov ĽS – NS, že sú fašisti, sa nepatrí, pretože táto strana nemala zatiaľ možnosť prejavovať svoje sympatie k novodobému fašizmu demokratov. Záver je taký, že ak v politike absentujú morálne princípy a princípy spravodlivosti, vzniká hrozba narúšania podstaty štátu  a charakteru krajiny, v ktorej žijú ľudia s určitými právami a povinnosťami a majú svoje morálne postoje. Ak by sme mali ako občania brať vážne na vedomie, že ĽS – NS má členskú základňu zloženú zo samých fašistov, tak by sme týmto fašistom  mali priznať i morálne črty, ktorými sa vyznačujú skutočné demokrati: odsudzujú zločiny  demokratického Západu páchané vo svete vraj v mene demokracie, požadujú, aby politické elity boli verne prísahe, ktorú v zmysle Ústavy vykonali, požadujú, aby Slováci mali prístup k zásadným rozhodnutiam  vládnej moci, požadujú podporovať ekonomický potenciál z radov vlastného obyvateľstva a tak ďalej.

Už len tieto naznačené demokratické požiadavky ĽS – NS musia vyvolávať v radoch vládnej moci a politických elít veľkú nervozitu a obavy, pretože „konkurencia“ v politike im nevonia, najmä ak to môže viesť k zásadnému obratu v politike spravovania štátu a krajiny a to nie k fašizmu, ale k posilňovaniu skutočnej štátnej suverenity a bližšie k ľudu a k jeho poňatiu morálky a spravodlivosti v politike. Vládna moc a politické elity sa museli aktívne zapojiť do boja proti fašizmu  a týmto bojom chcú dezorientovať verejnosť a získať ju na svoju stranu. Z tohto dôvodu nie je žiadna náhoda, že média organizujú k téme fašizmu rôzne rozhovory, v ktorých sa vyžaduje jasná odpoveď  na označených fašistov, používa sa metóda pripomenutia fašistického vyčíňania na Slovensku a dáva sa to do súvislosti  s dnešnými „fašistami“, pričom akoby nad každým z nás visela jasná otázka: Práve toto chceme, čo niekedy bolo ?

Veľmi nebezpečná je prosba k občanom Slovenska, aby pomáhali polícií identifikovať niektoré hrozby extrémizmu, aby podávali informácie, ktorú môžu s extrémizmom súvisieť. V čom je nebezpečenstvo takéhoto konania zo strany štátu ? Týmto spôsobom  sa môžeme vrátiť do päťdesiatich rokov minulého storočia v ČSR, pretože občania môžu spoluprácu s políciou zneužiť v svoj prospech a „udavačstvo“ sa im zíde ( nielen štátu ) pre ich účely. Zo „spolupráce udavačov“ s políciou sa nedá vylúčiť, že to bude dostačujúci spôsob, ako si vyriešiť  zároveň aj svoje medziľudské vzťahy a vykonať niekomu pomstu.

Ako vládna moc  chce získať verejnosť na svoju stranu ? Prípravy na vojnu s Ruskom a vojnové ťaženia demokratického Západu vládnej moci nevadia a preto nemajú vadiť ani občanom. Boj proti extrémizmu sa musí viesť tak, aby občania ostali v hlbokej nevedomosti, ak sa im zmení cieľ, ktorý majú sledovať.   A občania majú podľa vládnej moci a jej prisluhovačov sledovať „vyčíňanie“ ĽS – NS, ktoré má vraj „fašistický“ charakter. To, čo vládna moc  potrebuje dosiahnuť, je celkom jasné: aby ĽS – NS stratila voličskú základňu. Preto sa s poslancami tejto strany v parlamente zachádza ako s malomocnými.

( Pokračovanie v Časti VII. )

Dušan Hirjak