Je Európska únia ako nadnárodná entita s centrálnym režimom moci legitímna a potrebná ? Aký súhlas dali členské štáty EÚ, aby bolo ustanovené právo EÚ ? Iba zásluhou politickej únie bude sa nám lepšie žiť ? Prečo nám politici a média nehovoria pravdu o EÚ, ale strašia nás dôsledkami, ak ich nebudeme počúvať ? Boli prístupové rokovania SR k EÚ z právnej stránky legitímne ? Načo má národný štát Ústavný súd, ak si ten drieme v politickom závetrí ? Ozaj je štátna suverenita fungovaním EÚ nedotknutá ? Budeme musieť prisahať vernosť EÚ ako český národ Tretej ríši ? Na základe týchto otázok môžeme žiadať od kandidátov na funkciu prezidenta SR odpovede a tak sa zorientovať, koho za prezidenta SR voliť.

Časť IV – záverečná.

J.

V SR existujú politické sily, ktoré orientujú štátnu moc, aby SR ďalej pokračovala v integračnom procese so zahniezdením sa v „jadre“ EÚ, čo znamená iba to, že požadujú politickú integráciu s jasným dôsledkom: zničením štátnej zvrchovanosti – suverenity členských štátov EÚ a ustanovením európskeho super štátu. Nazvime toto úsilie ako prvú pozíciu, ktorá orientuje SR v smere nekompromisne pokračovať v doterajšom – vládnom kurze v tesnej spolupráci ( skôr závese ) s Nemeckom a Francúzskom.

V SR existujú aj politické sily, ktoré volajú k záchrane štátnej suverenity a k tomu, aby sa EÚ vrátila k akýmsi pôvodným svojim cieľom či poslaniu, hoci je nejasné, či niekedy existovali nejaké iné ciele, ako tie, čo sú v pozadí celej nadnárodnej ideológie a teda aj v dokumentoch oficiálne deklarované. Nazvime toto úsilie ako druhú pozíciu, z ktorej sa treba pokúsiť o reformu EÚ, aby pracovala ako medzinárodná organizácia v prospech národných štátov.

A existujú politické sily, ktoré jednoznačne požadujú vystúpenie SR z EÚ, aby tak bol ochránený národný štát a jeho suverenita. Nazvime toto úsilie o okamžité vystúpenie z EÚ ako tretiu pozíciu.

Doteraz výkonná, zákonodarná a súdna moc aj v súčinnosti s prezidentom SR uprednostňovali a uprednostňujú prvú pozíciu a to bez ohľadu na občanov ako nositeľov štátnej moci. Ich obrana proti politickým silám z druhej a tretej pozície je veľmi žalostná, pretože nie je argumentačná a právne zdôvodnená a preto sa zakladá na extrémnom výtvore mysle – ide len o populistov a populizmus, nacionalizmus, izolacionizmus či xenofóbiu v záujme kolapsu Európy. Predstavitelia štátnej moci majú k tomu z ich pohľadu „dobrý a spoľahlivý“ argument- súhlas v referende s členstvom SR v EÚ. Ďalšie jasné argumenty nemajú a nedisponujú nimi, pretože napríklad argument o zabezpečení lepšieho života, mieru či prosperity vôbec z úrovne EÚ nie je faktom v zmysle toho, že môže potvrdiť ( potvrdzovať ) legitimitu a legálnosť prenosu štátnej moci z národnej úrovne na nadnárodnú úroveň ( EÚ ) a že sa tejto nadnárodnej tvorby vôle formulovanej v rôznych formách rozhodovacích procesov sme povinní podriadiť a podriaďovať sa, pretože inak budeme ostrakizovaní a sankciovaní.

Argument z výsledku referenda o vstupe SR za člena EÚ v roku 2003 totiž žiadny problém legitimity a legality neriešil a teda ním nebola zohľadnená požiadavka držať sa zásadného princípu právneho štátu: aj výkonná, zákonodarná a súdna moc musí byť kontrolovaná a hlavne obmedzená. Zdôraznil som, že základnou skúsenosťou z „úmyselných či neúmyselných podvodov“ štátnej moci je to, že o plnení politických kritérií majú právo rozhodovať občania. Každá nová štátna moc, ktorá je ustanovená na základe slobodných a demokratických volieb ( vrátane prezidenta SR ), by si mala brať za svoju úlohu napraviť určité chyby z minulosti. Ako som zdôraznil na iných miestach článku, v súvislosti s problematikou pristúpenia SR k EÚ, došlo k zásadnej chybe: prenos štátnej moci na EÚ sa udial bez súhlasu občanov ako nositeľov štátnej moci ! Ústavný súd SR sa týmto problémom vôbec nezaoberal, hoci bol a je tento problém stále aktuálny. Je tu otázka: Ktorej pozícií je možné prisúdiť konštatovanie, že došlo k zásadnej chybe ?

Toto môžem prisúdiť iba spomínanej prvej pozícií. Členstvo SR v EÚ a fungovanie EÚ naše politické elity zabezpečili za pomoci „racionalizačného podvodu“ – zjednodušiť si prístupové rokovania vylúčením občanov z plnenia politických kritérií. Čo je najviac zarážajúce ? Na tomto podvode chcú zástancovia a prisluhovači prvej pozície pracovať veselo ďalej. Na tomto podvode si niektorí kandidáti na funkciu prezidenta SR zakladajú predvolebnú kampaň a svoj program výkonu funkcie, pričom o náprave ani nerozmýšľajú, keďže EÚ pokladajú za skvelý projekt. Čo sa myslí pod nápravou ?

Nápravou myslím dodatočné prijatie takého opatrenia, aby sa prenos štátnej moci na nadnárodnú úroveň dal do poriadku a bol ústavným spôsobom dodatočne potvrdený ako legálny a legitímny alebo aby bolo zistené, že nebol legitímny a legálny a je v rozpore s Ústavou SR. Dostávame sa tak k druhej pozícií, ktorá má záujem pokúsiť sa o reformu EÚ, aby pracovala ako medzinárodná organizácia v prospech národných štátov. Proces o reformu EÚ môže mať zaujímavé výsledky, pretože potrebuje mať aj zaujímavé riešenia.

Ukazuje sa, že nebude stačiť, aby v referende bol predložený jeden návrh s obsahom súčasného ustanovenia § 7 ods. 2 Ústavy SR. V tomto prípade v referende pôjde o to, či existujúce ustanovenie § 7 ods. 2 schváliť alebo nie. Už vopred však musíme vedieť, že reforma EÚ nemôže splniť svoje poslanie, ak právny poriadok EÚ ostane zachovaný za súčasného stavu a nedôjde k žiadnym zásadným zmenám. Ak by bolo schválené súčasné ustanovenie § 7 ods. 2, tak potom bude platiť politika tých, čo zastavajú prvú pozíciu v EÚ – pokračovať podľa doterajšieho kurzu. Ak ustanovenie § 7 ods. 2 bude v referende zamietnuté, potom vládna moc musí predložiť výsledok referenda na schválenie NR SR a na schválenie tiež novelu ústavného zákona č. 460/1992 Zb., v zmysle ktorej sa ruší možnosť preniesť výkon časti svojich práv na EÚ, právne záväzné akty stratia prednosť pred zákonmi SR vrátane povinnosti pre územie SR ich pre územie SR implementovať.

Po prerokovaní a schválení novely ústavného zákona číslo 460/1992 zb. vládna moc bude povinná vypracovať návrh reformy EÚ, ktorý predloží na celospoločenskú diskusiu a po jej uzatvorení aj členským štátom EÚ a jej inštitúciám. Je možné predpokladať, že návrh reformy EÚ sa nestretne s pochopením EÚ a jej inštitúcií a preto bude zamietnutý. Nemožno však vylúčiť ani to, že návrh reformy EÚ bude možné jednotlivo presadiť v členských štátoch EÚ a potom sa môže pomer politických síl v rámci členskej základne EÚ zmeniť.

Ukazuje sa, že pre potreby referenda k otázkam členstva SR v EÚ a jej fungovania bude potrebné, aby každý občan dostal na hlasovacom lístku k dispozícií celkom dva alternatívne návrhy. Prvú a druhú pozíciu z celkom troch pozícií k problematike členstva SR v EÚ a jej fungovania, je potrebné spojiť do Alternatívy č. I, ktorá bude obsahovať tri otázky. Tretiu pozíciu k okamžitému rozhodnutiu o ukončení členstva SR v EÚ zaradiť do Alternatívy č. II, ktorá bude pozostávať z jednej otázky. Predpokladám, že bude vhodné uviesť každú z alternatív na jednom hlasovacom lístku. Občan bude mať za povinnosť svoje hlasovanie zrealizovať buď v Alternatíve č. I alebo v Alternatíve č. II. Kto použije k hlasovaniu Alternatívu č. I, nemôže použiť Alternatívu č. II a opačne.

Na hlasovacom lístku č. 1 sa v Alternatíve č. I. môžu objaviť tieto tri otázky:

1. Súhlasíte s tým, aby referendum potvrdilo, že ustanovenie § 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v tomto znení: „Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstva a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžaduje implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.“

je platné ?

ÁNO NIE

2. V prípade, že referendum neschváli ustanovenie § 7 ods. 2 Ústavy SR, súhlasíte, aby vláda SR v zmysle výsledkov referenda pripravila návrh reformy EÚ a predložila občanom SR na celospoločenskú diskusiu ?

ÁNO NIE

3. V prípade, že členské štáty EÚ a jej inštitúcie nebudú súhlasiť s návrhom reformy EÚ, ktorú predloží na celoeurópsku diskusiu vláda SR, súhlasíte s tým, aby Slovenská republika vystúpila zo zväzku členských štátov EÚ ?

ÁNO NIE

Na hlasovacom lístku č. 2 sa v Alternatíve č. II môže objaviť táto znenie:

Žiadate, aby Slovenská republika

v zmysle platných ustanovení Zmluvy o EÚ

a výsledku v tomto referende

ukončila svoje členstvo v EÚ.

ÁNO

K.

Podľa kandidáta na funkciu prezidenta SR Maroša Šefčoviča je potrebné o EÚ vytvárať lepší obraz a snažiť sa verejnosti viacej predkladať jej pozitívne príbehy. On a mnoho ďalších jemu podobných, sú presvedčení, že EÚ v súčasnej podobe svojho fungovania je vynikajúci projekt, ktorý si práve vytváranie lepšieho obrazu a písanie pozitívnych príkladov zaslúži. Z týchto dôvodov pokladá za dôležité, aby Slovensko bolo v EÚ jednoznačne zakotvené. Samotný Šefčovič, podobne ako napríklad George Soros, potrebujú EÚ v takej podobe ako je teraz, aby bolo možné brániť záujmy EÚ a hodnoty na ktorých bola založená.

Záujmy EÚ aj s jej hodnotami úplne jasne boli postavené nad záujmy členských štátov EÚ a treba chrániť sen o jednotnej Európe. Ani Šefčovič a ani Soros neprezradia, kto sníva sen o jednotnej Európe, pretože tento sen je v skutočnosti o ovládnutí a ovládaní Európy z jedného centra. O národné štáty a ich hodnoty im už nejde, v mene nadnárodnej ideológie chcú brániť jednotnú Európu a preto nás upozorňujú, ako Soros, že existujú vnútorní a vonkajší nepriatelia, ktorí bojujú proti záujmom jednotnej Európy. Pánovi Sorosovi je ľúto, že sa nezakročilo proti členským krajinám, ktoré porušujú zásady, na ktorých bola EÚ budovaná.

Dnes nikto z oficiálnych politikov nechce skúmať, či ozaj bola EÚ budovaná na dobrých zásadách. V svojom článku sa snažím ukázať, že súčasný model EÚ nebol použitý kvôli tomu, aby to pomohlo národným štátom, ale bol použitý z dôvodov, aby sa vybudovala EÚ, ktorá bude ovládať Európu aj podľa plánov nacistického Nemecka. Z hľadiska bežného slovníka išlo o podvod a z hľadiska slovníka práva išlo o založenie EÚ bez dostatočnej legitimity a legality a ignorovanie základných princípov právneho štátu. Bližšie som sa už o tom zmieňoval. Z môjho pohľadu je EÚ dobrá myšlienka a projekt pre naivných, pretože jej tvorcovia či nositelia konceptuálnej moci zabezpečili, aby EÚ postupne prerástla do podoby nadnárodnej moci, ktorá bude vládnuť nad Európou a národné štáty zlikviduje ako nepotrebné entity.

Už som spomínal, že pán John Langhlaud, britský historik a špecialista na medzinárodné právo, jasne uviedol, že taký nadnárodný systém ako EÚ a NATO je v príkrom rozpore s medzinárodným právom a Chartou OSN a takéto štruktúry pokladá za nezákonné. Moja analýza ako radového občana SR a neodborníka je v tom, že nezákonnosť tejto nadnárodnej štruktúry jasne vyplýva z toho, že bolo úmyselne a určitými postupmi zrealizované akési nové nadnárodné právo, komunitárne právo či v terajšej podobe úniové právo, ktoré dostalo atribúty práva nadriadeného národnému právu. Tento komplot ( podvod ) sa udial za aktívnej pomoci predstaviteľov členských štátov EÚ, ktorý nám potom naservírovali referendum, či máme záujem pristúpiť do EÚ, ktorej sme sa povinní podriadiť.

Nezákonnosť spočíva v tom, že prenos vnútroštátnej tvorby vôle na nadnárodnú tvorbu vôle sa odohral bez súhlasu občanov príslušného štátu a ich plnej moci. Práve preto je potrebná náprava či samotná reforma EÚ, pretože všetko, čo bolo potrebné porušiť, tak to v svojom záujme porušili nositelia konceptuálnej moci, ktorí k tomu perfektne využívajú vlády členských štátov a ďalších prisluhovačov. Je však možné veriť v myšlienku, že vládna či štátna moc otvorí otázku reformy EÚ zo svojej iniciatívy, keď zatiaľ nepreukázala, že má potrebu niečo meniť na dnešnej podobe EÚ a keď elita ústavnoprávnych expertov sa viacmenej zhodla o tom, že zvrchovanosť Slovenska nie je účasťou v EÚ porušená ?

Prístup k reforme EÚ je možný, ale problémom ostáva to, že z politického a spoločenského života západnej spoločnosti sa vytratila potreba racionálnej kritiky a sebakritika či sebareflexia a parlamentná demokracia v súčasnosti túto potrebu skôr konzervuje ako umožňuje. O podvode s budovaním EÚ ako nadnárodnej organizácie s jasným, ale zahmlievaným cieľom sa v oficiálnych stanoviskách politikov a médií verejnosť nič nedozvie, pretože akosi inštinktívne si každý z nich uvedomil, že má povinnosť iba deklarovať vernosť EÚ a nič nerozoberať a neanalyzovať. Je to podobná taktika politického prežitia ako za socializmu, keď bolo dôležité iba zdôrazniť: So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak ! Sme iba poučovaní a vyzývaní k slepému a odovzdanému prijatiu EÚ v takej podobe, ako sa nám obraz o nej predkladá a preto nie je potrebná žiadna kritika či diskusia k dôležitým témam.

Na moje počudovanie akoby to všetko úsilie zatajovať podstatu EÚ súviselo s tým, ž niekto usilovný si zo zatracovaného marxizmu „poskladal“ nový dialektický zákon vývoja kapitalistickej spoločnosti v Európe, podľa ktorého najvyššie štádium kapitalizmu sa zákonite musí rozvíjať v nadnárodnej organizačnej forme s centralizáciou právomoci v rukách nového imperiálneho štátu so sídlom v Bruseli. Tomuto dialektickému zákonu je podriadená politika budovania EÚ na spôsob európskej identity, ako hodnotového spoločenstva prísne jednotného, ktorého hodnoty a ciele sú záväzné pre každý národ a každého občana vychádzajú zo záujmov vykorisťovateľského systému, ktorý sa v terajších podmienkach vyprofiloval ako spojenie moci koncernov a štátnej moci a pod vplyvom antidemokratického centralistického diktátu postupne rozpustiť členské štáty do konečného riešenia: ustanovenia super štátu pre praktický celú Európu „s jedným centrálnym režimom pri moci, masou konzumentov, ktorí majú už iba jeden pas a jednu identitu, jednu menu, jednu vojenskú mašinériu, jednu vlajku a jednu hymnu, všetko atribúty jedného štátu.“ ( Dr. Šotter, Národný inštitút F.M.V. )

Pred našim národom stojí zásadná úloha, ktorú je potrebné pripraviť a zrealizovať: reforma EÚ, ktorá v svojom základe musí zvládnuť prenos zákonodarnej moci z Bruselu späť do rúk národných štátov. Nemecká kancelárka už nezakryte zdôraznila, že národné štáty majú povinnosť vzdať sa vlastnej suverenity. A kto nám uložil a ukladá takúto povinnosť ? Iba EÚ, Brusel a samozrejme, Nemecko, pretože ideológiu fašistov treba naplniť. A tak z našej skutočnej Európy sa robí falošná Európa, pretože tí, čo nezakryte bojujú proti extrémizmu, antisemitizmu či vraj fašizmu, v skutočnosti ako prví a s nadšením podporujú ideológiu fašistov zameranú na ovládnutie a ovládanie Európy nie „krvou a mečom“, ale právom, ktoré si s pomocou predstaviteľov národných štátov vytvorili a ustanovili, aby mohli jednotne, pevne a s prehľadom riadiť ríšu najvyšších hodnôt. Blíži sa teda čas, keď sa bude definitívne rozhodovať kto z koho. Hrozba pre národný štát a jeho obyvateľov vanie nie od národných a vlasteneckých síl, ale z Bruselu a od národnej vládnej moci a jej prisluhovačov. Je treba si všimnúť, čo už bolo povedané.

Pán Šimečka za Progresívne Slovensko už stihol povedať: „Sme pripravení jednotnú Európu brániť.“ A poslankyňa NR SR Katarína Cséfalvayová tvrdí, že EÚ aj svet potrebujú viac takýchto skvelých lídrov, politikov, ako je Angela Merkelová. Podľa nej ide o najvýznamnejšiu a najúspešnejšiu európsku političku za viac ako posledné desaťročie. Predpokladám, že práve naša poslankyňa sa určite nesnažila v čase návštevy nemeckej kancelárky na Slovensku opýtať sa, prečo národné štáty sa majú vzdať svojej suverenity. Nemecko sa opäť pod vedením Angely Merkelovej , ako za čias Hitlera, snaží iným národom nanútiť, ako majú žiť a čo musia v tomto smere vykonať.

Prečo som uviedol, že hrozba pre národný štát nevanie od národných a vlasteneckých síl, ale od národnej vládnej moci a jej prisluhovačov ? Tu je jeden z ďalších dôkazov, ako funguje EÚ. Na tento dôkaz upozornil už spomínaný britský historik John Laughland v svojom článku „EÚ je urážkou demokracie a mala by byť rozpustená“ ešte v roku 2008. O čo ide ?

Podľa autora článku samotná európska integrácia zásadným spôsobom posilňuje moc národných vlád nad vlastným parlamentom. Moja poznámka k tomuto tvrdeniu: priznajme si, že nás to ani nenapadlo a že si to ani neuvedomujeme, o aký veľký problém ide. Toto posilňovanie moci sa deje preto, že zákony v EÚ produkuje Rada ministrov, teda komisia 27 ministrov. A európska integrácia znamená, že vládam sa do rúk dostávajú obsiahle zákonodárne právomoci. Ide o nezlučiteľnosť so zásadou oddelenia pilierov moci v štáte. Podľa tejto zásady musí byť výkonná moc ( vláda ) oddelená od moci zákonodárnej ( národný parlament ). Z tohto dôvodu britský historik pokladá prípad EÚ za prípad diktatúry. K čomu takýmto spôsobom dochádza ?

EÚ predstavuje transfer zákonodárnej moci smerom od národných zákonodarcov k predstaviteľom národnej výkonnej moci spolu sediacimi v Rade ministrov, ktorá zasadá a hlasuje výhradne tajne. Podľa autora článku je tak EÚ kartelom vlád a je to sprisahanie proti vlastným voličom, je urážkou demokracie a mala by byť rozpustená. Vymyslieť takúto konštrukciu, ktorá produkuje právo, to je prípad poriadnej hlavičky. Lenže takáto konštrukcia obchádzania zásady oddelenia pilierov moci má aj svoje dôvody, to nie je chyba v schopnostiach myslieť a tvoriť.

Myšlienku transferu zákonodárnej moci smerom od národných zákonodarcov k predstaviteľom národnej výkonnej moci ( v Bruseli ) je potrebné doplniť v tom, že je to efektívny spôsob tvorby nadnárodného práva – práva EÚ. A za tento transfer, za pôvodný súhlas s ustanovením nadnárodného práva a postupnú stratu suverenity členských štátov dostali predstavitelia národnej výkonnej moci od nositeľov konceptuálnej moci prísľub byť držiteľmi pocitu, že o niečom zásadnom rozhodujú v prospech svojich krajín a zjednotenej Európy. Treba vychádzať iba z týchto súvislosti, ak si občas pripomenieme, prečo naši vládni predstavitelia tak veľmi obdivujú „európsky stôl“, za ktorým sedia. Zrejme im to stojí za to, pretože ako prezradil minister M. Lajčák, štátna zvrchovanosť je im v tomto prípade nanič.

Pýtam sa preto všetkých ústavnoprávnych expertov, či aj z tejto situácie sa dá vykľučkovať tak, že v prípade účasti SR v EÚ o žiadne porušenie zvrchovanosti nejde.

Autor článku sa vyjadril, že často prirovnáva EÚ ku kartelu – kartelu, ktorý tvoria vlády členských štátov zamestnané nekonečnými konšpiráciami proti vlastným voličom a parlamentu. Tento jeho názor pokladám za pravdivý a opodstatnený, pretože si ani neviem predstaviť, ako by malo 27 ministrov mať schopnosť vyznať sa v problematike každého členského štátu a ešte mať záujem v prospech nich rozhodovať. Ministrom dokumenty pripravujú rôzne pracovné skupiny a výbory, ktoré pracujú v Bruseli, celý administratívny aparát Európskej komisie a podobne. V Bruseli sa nerozhoduje o svetlej budúcnosti každej členskej krajiny EÚ. V Bruseli sa rozhoduje o tom, ako uplatniť moc nad celým územím členských štátov v prospech nadnárodných síl politických, ekonomických, vojenských a podobne. Môžem to zhrnúť. Podľa britského historika prípad EÚ na príklade, ktorý popísal ( a nevymyslel si ), je prípad diktatúry a urážkou demokracie. Keď zoberieme do úvahy výpovede našich ústavných činiteľov, tak projekt EÚ je vynikajúcim projektom, ktorý v súčasnej podobe a v súčasnej dobe je potrebné brániť a brániť a brániť( ! ), čo praktický občania musia počúvať každý deň.

Len si predstavme tu skutočnosť, že ministri všetkých iných členských štátov dostali od niekoho právo prijímať zásadné rozhodnutia ( napríklad zákony ), ktoré náš štát a my ako občania v ňom, to máme rešpektovať. Pritom náš zákonodarný zbor, ktorý si vo voľbách volíme, nemôže do tohto procesu vstupovať, pretože sa to pripravuje a rozhoduje vraj v našom mene. Takže toto nekonečné konšpirovanie proti vlastným voličom a parlamentu nikoho u nás z vládnej moci nezaujíma a preto tvrdím, že hrozba pre národný štát prichádza z Bruselu a od národnej vládnej moci.

Z obsahu tohto článku jasne vyplýva, že EÚ za pomoci vlád členských štátov tvrdo rieši indoktrináciu obyvateľstva, pretože presadzuje bezvýhradné prijatie svojej doktríny o nevyhnutnej existencií EÚ ako nadnárodného útvaru založeného na dokončení politickej integrácie v záujme ustanovenia európskeho super štátu a to vraj v záujme európskej spolupráce a európskych záujmoch v Európe a vo svete. K ochrane procesu indoktrinácie obyvateľstva v členských štátoch EÚ boli už založené a sú funkčné rôzne „bojové skupiny“, ktoré majú za povinnosť sledovať rôzne prejavy občanov, ktoré nie sú v súlade s doktrínou terajšej podoby EÚ či nadnárodnou ideológiou a v rozpore s EÚ ako hodnotovým spoločenstvom.

Možno, že budeme musieť povinne absolvovať už iba jeden dôležitý krok k zavŕšeniu procesu indoktrinácie obyvateľstva SR – po vzore českého národa vykonať prísahu vernosti novej bruselskej ríši. Český národ totiž 3.júla 1942 na svojom najmohutnejšom zraze pred pomníkom sv. Václava vykonal sľub vernosti Tretej ríši a to v prítomnosti štátneho prezidenta a všetkých členov vlády. Dôkazom, že český národ stojí za svojou vládou bolo vraj to, že sa sľubu vernosti zúčastnilo 200,- tisíc ľudí. Na tomto zraze českého ľudu sa vláda zaručila vodcovi Hitlerovi v zdravý rozum národa. Nie je problémom v dnešnej dobe rovnako sa zaručiť EÚ a Bruselu.

Len niekoľko myšlienok voľne interpretovaných z vystúpenia ministra kultúry na zraze českého ľudu. Je potrebné poskytnúť pomoc Veľkonemeckej ríši v jej boji za Nemcov, za Čechov a ostatnú Európu. Do nového zajtrajška, ktorý je českému národu zaručený jedine vernosťou ríši, môžeme vstupovať plní dôvery. Nemecký vojak víťazí na všetkých bojiskách, každým dňom, ktorý prináša nepriateľovi porážku, rastú súčasné možnosti nášmu národu. Zajtrajšok je náš ! Zajtrajšok patrí novej Európe !

Čo k týmto vetám treba dodať ? Prečítať si ich aspoň trikrát, alebo si pozrieť na you tube video o prísahe českého národa. Ja som sa o tejto prísahe dozvedel až teraz, keď som už na dôchodku.

Takže na záver som si postavil túto otázku: Stačí, ak je Ústavný súd nezávislý ? Nemôže sa stať, že aj sudcovia tohto súdu môžu podľahnúť procesu indoktrinácií, ktorý sa nezastaví pred ničím a nikým ? Ak sa môžu sudcovia ubrániť proti procesu indoktrinácie, tak potom táto obrana musí byť celkom zásadná a založená tak na osobnej statočnosti sudcu ako aj na kolektívnom odpore. Lenže indoktrinácia sa netýka iba sudcov. Ak je namierená na každého člena spoločnosti, potom je to záležitosť aj samotných občanov ako individualít a zároveň aj skupín, ktoré môžu presadzovať kolektívny odpor. Tak sudcovia ústavného sudu ako aj občania si majú pomáhať a poskytnúť si vzájomnú oporu, ak majú záujem na tom, aby ich indoktrinácia z úrovne EÚ, národnej vlády a médií či mimovládnych organizácií nezasiahla a „nepožierala.“

Politický boj s indoktrináciou si vyžaduje šíriť o politike EÚ a jej fungovaní pravdu, rovnako je potrebné šíriť pravdu aj o tom, čo robia národné vlády, aby indoktrinácia obyvateľstva mohutnela a mala až trestnoprávne dôsledky.

Koniec časti IV- záverečnej časti

Dušan Hirjak