Je Európska únia ako nadnárodná entita s centrálnym režimom moci legitímna a potrebná ? Aký súhlas dali členské štáty EÚ, aby bolo ustanovené právo EÚ ? Iba zásluhou politickej únie bude sa nám lepšie žiť ? Prečo nám politici a média nehovoria pravdu o EÚ, ale strašia nás dôsledkami, ak ich nebudeme počúvať ? Boli prístupové rokovania SR k EÚ z právnej stránky legitímne ? Načo má národný štát Ústavný súd, ak si ten drieme v politickom závetrí ? Ozaj je štátna suverenita fungovaním EÚ nedotknutá ? Budeme musieť prisahať vernosť EÚ ako český národ Tretej ríši ? Na základe týchto otázok môžeme žiadať od kandidátov na funkciu prezidenta SR odpovede a tak sa zorientovať, koho za prezidenta SR voliť.

Časť II

II.

Toto všetko, o čom v tomto článku píšem, sa verejne neposudzuje, nesmie sa o tom veľmi hovoriť, nesmie sa takáto prax spochybňovať. Takáto prax „zatajovania“ významu a vplyvu komunitárneho ( unijného ) práva nie je iba výlučným problémom vládnej moci. EÚ ako nový výtvor, ktorý sa líši od predchádzajúcich pokusov o zjednotenie Európy, predstavuje silu práva, ktoré členské štáty zaväzuje, aby uľahčovali pôsobeniu EÚ a nevyvíjali nič, čo by mohlo ohroziť dosiahnutie zmluvných cieľov. Oficiálne sa tvrdí, že k novému pokusu o zjednotenie Európy nebola použitá moc alebo podriadenie, ale sila práva. Tu je potrebné rozlišovať a konkretizovať.

Nebola použitá moc vo význame „krvi a ocele“. Bola však použitá moc, ktorú môžeme nazvať pojmom „konceptuálna moc“. Konceptuálna moc má svojich nositeľov, ktorí najskôr pôsobia na „zadnom dvore“ politiky. Cez integračný proces ako „lávku premostenia“ boli členské štáty podriadené nositeľom konceptuálnej moci. Nemožno súhlasiť, že integračný proces za účelom zjednotenia Európy nie je podriadením si členských štátov EÚ, pretože samotnému komunitárnemu právnemu poriadku sú podriadené členské štáty a aj ich príslušníci.

Ide o jasné podriadenie sa podmienkam, ktoré boli stanovené nositeľmi konceptuálnej moci. Túto podriadenosť k ustanovenému právneho poriadku EÚ zrealizovali pri plnom vedomí predstavitelia národných vlád a členských štátov EÚ. Bez ich súhlasu s podriadením sa navrhnutým podmienkam by nebolo možné vytvoriť primárne komunitárne právo, kde zakladacie zmluvy aj s doplnkami a prílohami predstavujú rozhodujúci zdroj komunitárneho práva. Bez ich súhlasu s podriadením sa navrhnutým podmienkam by nebola EÚ v dnešnej podobe, ktorá smeruje tam, kde v skutočnosti nechcem, aby skončila – vybudovaním zjednotenej Európy pod imperiálnou mocou super štátu a s definitívnym pochovaním štátnej zvrchovanosti – suverenity národných štátov.

Zatiaľ, ako sa zdôrazňuje, EÚ nie je hotovým útvarom, ale predstavuje určitý systém vo výstavbe a o konečnú definitívnu podobu sa v našej dobe zvádza tuhý boj. O členských štátoch EÚ sa napríklad píše, že vyhradili úpravu svojich práv a povinnosti, ktoré dovtedy podliehali ich vnútorným právnym poriadkom, do pôsobnosti komunitárneho práva. Alebo sa píše o tom, že sa vzdali časti svojej výsostnej moci, obmedzili svoje suverénne práva a vytvorili nový právny subjekt. Použitie pojmov „vyhradili“ či „sa vzdali“ neznamená nič iného iba podriadenie sa snahám konceptuálnej moci ustanoviť niečo vyššie a mocnejšie ako je vnútorný štátny poriadok v štáte.

Tým niečim vyšším a mocnejším je nadnárodná tvorba vôle, ktorej sa členské štáty majú iba podriadiť ( vrátane ich príslušníkov ). Toto podriadenie sa malo takú nevinnú formulku: „Asociovaná krajina, ktorá požiada o členstvo v EÚ, sa môže stať jej členom po splnení politických a ekonomických kritérií, ktoré prijala Európska rada v júni 1993 v Kodani a v Madride 1995, kde bolo rozhodnuté, že kandidátske krajiny musia zabezpečiť aj vytvorenie nevyhnutných podmienok ( administratívnych kapacít ) pre implementáciu acqvis ( komunitárneho práva ).“

Na základe takejto formulky Slovenská republika na Konferencií o pristúpení dňa 15.2.2000 sa zaviazala zosúladiť svoju legislatívu s právom EÚ a vytvoriť zodpovedajúcu administratívnu kapacitu do konca roka 2002. Bolo preto potrebné zabezpečiť prístupové rokovania s EÚ, zrealizovať novelu Ústavy SR bez súhlasu občanov, neskôr vyhlásiť referendum o vstupe do EÚ a na základe toho schváliť Zmluvu o pristúpení k EÚ. Na prvý pohľad všetko sa zdá byť v absolútnom poriadku. Niečo sa od nás požaduje, my to vieme vzorne splniť a naše členstvo je isté. Skúsme si urobiť prehľad rozhodujúcich krokov – rozhodnutí.

1. Jún 1993

Európska rada v Kodani prijala záver, že asociovaná krajina, ktorá požiada o členstvo v EÚ, sa môže stať členom po splnení politických a ekonomických kritérií.

2. Jún 1995

Slovenská republika predložila žiadosť o členstvo v EÚ na rokovaní Európskej rady v Cannes vo Francúzsku.

3. December 1995

Európska rada v Madride rozšírila kodanské kritéria o to, že kandidátske krajiny musia zabezpečiť aj vytvorenie nevyhnutných administratívnych kapacít pre implementáciu acqvis.

4. December 1997

Európska rada v Luxemburgu neodporučila otvoriť prístupové rokovania so Slovenskom pre nesplnenie politických kodanských kritérií ( vraj nestabilnosť ústavných inštitúcií a nedostatky vo fungovaní demokracie ).

5. 25. – 26.novembra 1998

Parlamentné voľby v Slovenskej republike. Predsedom novej vlády SR sa stáva Mikuláš Dzurinda. Pri prvej návšteve bruselských inštitúcií bola Dzurindovi daná ponúka vytvoriť Pracovnú skupinu na vysokej úrovni s cieľom dynamizovať proces prípravy SR na vstup do EÚ.

6. December 1998

Európska rada vo Viedni konštatovala, že demokratické voľby poskytli SR možnosť vyriešiť politické problémy a splniť politické kritéria.

7. December 1999

Európska rada v Helsinkách konštatovala, že SR plní kodanské politické kritéria a prizvala SR k rokovaniam o vstupe. Vlada SR prijala a začala……..

8. 15.februára 2000

Konferencia o pristúpení k EÚ. Slovenská republika sa zaviazala zosúladiť svoju legislatívu s právom EÚ, vytvoriť zodpovedajúcu administratívnu kapacitu do konca roka 2002 a do konca roka 2003 prijať a implementovať komunitárne právo.

9. Rok 2000, 2001 a 2002

Prístupové rokovania s EÚ v 31 kapitolách.

10. 23.februára 2001

Novela ústavného zákona číslo 460/1992 Zb. Vymedzenie ústavného rámca pre prijatie Zmluvy o pristúpení k EÚ.

11. 16.apríla 2003

Podpis Zmluvy o pristúpení k EÚ v Ríme.

12. 16. – 17.mája 2003

Referendum o vstupe SR za člena EÚ.

13. 1.júla 2003

Národná rada SR vyslovila súhlas so Zmluvou o pristúpení k EÚ.

14. 26.augusta 2003

Prezident SR slávnostne podpísal ratifikačnú listinu k Zmluve o pristúpení k EÚ.

15. 1.máj 2004

Slovenská republika ako nový členský štát EÚ.

Čo je dôležité si všimnúť z uvedeného prehľadu ?

A.
So vznikom samostatnej SR od 1.1.1993 sme takmer okamžite začali pracovať na priorite čo najskôr zakotviť v spoločnom európskom politicko-hospodársko-kultúrnom priestore Európy, teda vstúpiť do EÚ. V tom čase a ešte v ďalších rokoch platila Ústava SR, ktorá bola ústavou zabezpečujúcou výlučne vnútroštátnu tvorbu vôle.

B.
Pätnásť členských štátov EÚ si určilo, že každá krajina, ktorá požiada o členstvo v EÚ, musí splniť určité politické a ekonomické kritéria. Toto rozhodnutie súvisí s prijatím zásady, že plnenie pridelených úloh Európskeho spoločenstva ( ES ) či EÚ a riadenie integračného procesu zámerne ( ! ) nebolo prenechané iba iniciatíve a právomoci členských štátov či záujemcom o členstvo alebo medzinárodnej spolupráci. Toto je potrebné si zreteľne uvedomiť ! Zjednocovaniu Európy dával nové impulzy a ciele už inštitucionálny systém ES a EÚ vrátane úlohy tvoriť komunitárne právo záväzné pre všetky členské štáty a povinnosť pre záujemcov splniť v tomto smere určité podmienky, teda uznať, že sa musí rešpektovať nadnárodné právo Únie. V tom sa prejavovala sila nositeľov konceptuálnej moci zjednocovania Európy.

C.
Európskou radou v Kodani boli, v duchu zásady spomínanej v bode B, stanovené pre asociované krajiny politické a ekonomické kritéria, neskôr doplnené o kritérium z Madridu. Čo si je potrebné u týchto kritérií všimnúť ? Kritéria sú tri. Okrem stability inštitúcií, ktoré garantujú demokraciu, právny štát, ľudské práva, ochranu menšín a vytvorenie fungujúcej trhovej ekonomiky, je tu tretie kritérium, ktoré orientuje pozornosť záujemcu o členstvo v EÚ na schopnosť ( ! ) prevziať záväzky z členstva vrátane dodržiavania cieľov politickej, ekonomickej a menovej únie. Čo to všetko znamená, že štát má mať schopnosť prevziať záväzky z členstva ?

V bežnej reči znamená iba jedno – vedieť a byť ochotný podriadiť sa všetkému, čo sa požaduje alebo bude od asociovanej krajiny požadovať. Schopnosť, to je ochota vzdať sa vlastnej tvorby vôle v svojom vlastnom štáte. Túto schopnosť prevzatia záväzkov z členstva bolo potrebné určitým spôsobom prejaviť. A prejavenie oddanosti kritériám EÚ sa rázne začalo až po parlamentných voľbách v novembri 1998, keď bola inštalovaná vláda SR na čele s Mikulášom Dzurindom. Predpokladám, že predchádzajúca vláda V. Mečiara si určité „finty“ EÚ uvedomovala, pretože po spomínaných voľbách V. Mečiar jasne povedal občanom SR, že končí sa slovenská cesta samostatnosti.

V súlade so zásadou uvedenou v bode B bolo Mikulášovi Dzurindovi v Bruseli ponúknuté vytvorenie Pracovnej skupiny na vysokej úrovni k obnoveniu a dynamizovaniu procesu prípravy SR na vstup do EÚ. Pracovná skupina sústredila svoju činnosť na prijímanie a sledovanie plnenia kľúčových opatrení, ktoré Slovensko malo realizovať. Je potrebné hľadať odpoveď na otázku, prečo Európska rada v Luxemburgu v decembri 1997 neodporučila otvoriť prístupové rokovania so SR. Naproti tomu už v decembri 1999, rok po ustanovení vlády SR pod vedením M. Dzurindu Európska rada konštatovala, že SR plní kodanské kritéria. Predpokladám, že rozhodujúcu úlohu v tejto zmene zohrala Pracovná skupina na vysokej úrovni.

D.
Ako bola realizovaná schopnosť prevziať záväzky z členstva v EÚ ? Na Konferencií o pristúpení 15.2.2000 Slovensko sa zaviazalo zosúladiť svoju legislatívu s právom EÚ a vytvoriť zodpovedajúcu administratívnu kapacitu do konca roka 2002. Na Konferencií o pristúpení 15.2.2000 Slovensko sa
zaviazalo zosúladiť svoju legislatívu s právom EÚ a vytvoriť zodpovedajúcu administratívnu kapacitu do konca roka 2002. A to v čase, keď žiadna novela ústavného zákona číslo 460/1992 Zb. neexistovala v podobe ustanovenia § 7 ods. 2 a keď sa vládna moc ani nerozpakovala nad tým, že občania jej nesmú do týchto záležitosti priamo zasahovať.

Na začiatku prístupových rokovaní Slovensko prehlásilo, že akceptuje ciele Amsterdamskej zmluvy v článku 2 o EÚ, že bude schopné akceptovať komunitárne právo ( !!! ) v aplikovateľnom rozsahu. Slovenská republika sa zaviazala k plneniu úloh, ktoré boli predmetom vtedy ešte 1., 2. a 3. piliera: teda išlo o začlenenie sa do jednotného trhu Únie a politik Spoločenstva, pripojenie sa k hospodárskej a menovej únií, prijatie spoločnej meny a tak ďalej.

E.
Orientácia SR na schopnosť prevziať záväzky z členstva v EÚ nebola dostatočne vyvážená analýzou fungovania takej organizácie ako je EÚ, ktorá vyrástla na základe Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ, Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a ES. Národné ústavy a zákony boli základom politicko-ekonomického a spoločenského života jednotlivých štátov. Lenže pre nositeľov konceptuálnej moci to neprinieslo žiadne uspokojenie, pretože išlo o zjednotenie ( ovládnutie a ovládanie ) Európy, o rozvíjanie politického života na úplne iných základoch, o presadenie idey nového európskeho poriadku a nového rozmachu.

Do roku 1995, keď sme podali žiadosť o členstvo v EÚ, existovali organizácie rôzneho charakteru ako napríklad:

E.1. Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu ( OEEC ), založenú v roku 1948 v Paríži na základe iniciatívy USA. Neskôr v roku 1961 ju nahradila Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj ( OECD ).

E.2. Vojenská organizácia NATO založená v roku 1949.

E.3. Založenie Západoeurópskej únie v roku 1954 k posilneniu bezpečnostnej a politickej spolupráce.

E.4. Rada Európy ako politická organizácia založená v máji 1949. Rada sa stala orgánom medzinárodnej spolupráce, ktorá prijíma rôzne dohovory. Napríklad Európsky dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd, ktorý zakotvil aj systém právnej ochrany.

E.5. Organizácie a bezpečnosť a spoluprácu v Európe ( OBSE ), založená v roku 1994 a vznikla z Konferencie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

Zvláštne a mimoriadne postavenie medzi európskymi organizáciami má EÚ. Nositeľ konceptuálnej moci zabezpečil, aby v porovnaní s tradičnými organizáciami národných štátov došlo k zásadnej zmene: členské štáty sa vzdali časti svojej suverenity v prospech Európskeho spoločenstva ( ES ) či neskôr EÚ, ktoré vybavili kompetenciámi nezávislými od členských štátov. Vôbec nebolo našim predstaviteľom divné, že pri výkone svojich kompetencií môže ES vydávať suverénne európske zákony!!!

Bolo potrebné preskúmať Maastrichtskú zmluvu z roku 1992, ktorá založila EÚ a otvorila ďalšie smerovanie k politickému zjednoteniu Európy – až ku konečnému európskemu ústavnému systému.

Bolo potrebné preskúmať žalobu na Ústavnom súde v Nemecku proti parlamentnému súhlasu so zmluvou.

Bolo potrebné preskúmať Amsterdámsku zmluvu z 2.10.1997 a tri piliere, o ktoré sa pôvodne EÚ opierala.

Bolo potrebné preskúmať všetky prípady, keď bol zamietnutý vstup do EÚ ( Nórsko, Grónsko ).

Bolo potrebné analyzovať celkovú konštrukciu EÚ vrátane jej právneho poriadku.

Bolo potrebné spolupracovať s krajinami strednej a východnej Európy, s Cyprusom a Maltou, ktoré sa zúčastňovali na procese vstupu.

Bolo potrebné preskúmať vzťah medzi EÚ a Európskou zónou voľného obchodu ( EFTA ). Štyria členovia EFTA sú na tom lepšie v rámci porovnania HDP ako všetci členovia EÚ. Ľudia v rámci EFTA sú dvakrát tak bohatší ako ľudia v EÚ. Štáty EFTA plne participujú na štyroch slobodách voľného jednotného trhu, ale sú mimo spoločnej poľnohospodárskej politiky. Sami si riešia otázky ľudských práv. Sú vyňatí z veľkého množstva noriem EÚ v oblasti sociálneho a pracovného práva. Môžu si dojednávať dohody o voľnom obchode s tretími krajinami a nemajú problémy s demokraciou. Podstatný rozdiel medzi EÚ a EFTA je ten, že kým EÚ je colnou úniou, EFTA je zónou voľného obchodu. Rozdiel sa týka aj inštitúcií. EFTA ako obchodné združenie nepotrebuje obrovskú administratívu. Dozorný orgán EFTA ( niečo ako Európska komisia ) zamestnáva menej ako 50 pracovníkov. Pre Európsku komisiu pracuje 18 000 zamestnancov. Súdny dvor EFTA má iba 15 pracovníkov oproti Európskemu súdnemu dvoru s 1800 úradníkmi. V prípade EFTA ide o voľný obchod bez zbytočnej regulácie a úsilia o politickú Úniu.

Bolo potrebné podrobne analyzovať otázky právneho štátu a ich súvislosť s konštrukciou ( štruktúrou ) EÚ, pretože taká organizácia ako EÚ mala v skutočnosti iba slúžiť potrebám národných štátov a nie naopak. Dnes je potrebné skúmať, aká je skutočná povaha bruselskej EÚ, pretože od odtajnenia protokolov z Norimberského procesu so zástupcami farmaceutického koncernu IG Farben sa to už vyjasňuje či vyjasnilo, pričom média a politici nám to nepovedia. Takže je dobre si preštudovať knihu od medzinárodných autorov s názvom Fašistické korene „bruselskej EÚ“. Recenziu k uvedenej knihe napísal pán Vladislav Herink. Tento pán pripomenul, že v minulom storočí dva pokusy o vojenské podmanenie Európy a sveta nevyšli, zlyhali. Z tohto dôvodu petrochemický a farmaceutický kartel v Nemecku ( IG Farben ) investoval do tretieho pokusu: dobyť Európu ekonomický a politický nastolením bábkovej „bruselskej EÚ“. Pod kontrolou nacistov a kartelu sa robil nábor kľúčových aktérov pre bruselskú EÚ. Autor pripomína, že kartel investoval miliardy dolárov do dezinformačnej kampane, ktorej cieľom bolo prepísať európske a svetové dejiny a zahladiť tak stopy svojej zločineckej minulosti. Autor je presvedčený, že teraz, keď bola zverejnená uvedená kniha, tak žiadny demokrat, žiadna organizácia, žiadna politická strana už nebudú môcť podporiť tretí pokus o dobytie Európy. Táto kniha je podľa autora jedinečnou príležitosťou pre politikov a politické strany, ktorí nemali ani potuchy o pôvode EÚ, určité nedopatrenia ( v podpore EÚ ) napraviť a podporu modelu Európy, vybudovanom na lži a klame, verejne odvolať.

Článok bol uverejnený v roku 2010 a musím konštatovať, že sa predstava autora o tom, čo sa stane, keď budú politici informovaní o skutočných koreňoch EÚ, vôbec nenaplnila. Nič sa verejne neodvolalo a naši ústavní činitelia do omrzenia pred kamerami opakujú, aký úžasný projekt predstavuje EÚ. Ukazuje sa, že ani fakty nepomáhajú v tom, aby človek mohol korigovať svoje postoje, názory a v ich zmysle mohol meniť aj svoje správanie.

K otázke fašistických koreňov „bruselskej EÚ“ je vhodné doplniť informáciu o tom, že existujú aj predstavy o spoločných črtách nacistickej i modernej verzie európskeho super štátu. K tomu bol uverejnený článok s rovnakým názvom na stránkach WM magazínu, ktorý tvoria poznámky z knihy „Masstrichtská zrada, deštrukcia národného štátu.“ V článku sa jednoznačne tvrdí, že celý „európsky“ podnik, od založenia Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ v roku 1951, ktorému sa Maastrichtskou zmluvou o EÚ dostalo značného posilnenie, je totiž presnou replikou nacistických predstáv o Európe. Ja ich nebudem v tomto článku rozoberať, čitateľ si ich môže vyhľadať na internete.

Koniec časti II

Dušan Hirjak