Čo ďalej s demokraciou na Slovensku

Začnem celkom neskromne: celkom ma teší, že som sa v mojom poslednom blogu Extrémizmus náš každodenný nemýlil, keď som tvrdil a samozrejme naďalej tvrdím, že na Slovensku by nebolo nijakého „extrémizmu“, keby boli zlodeji z vysokých politických kruhov (zámerne nehovorím o elitách, ja tam žiadne nevidím) riadne potrestaní. Dnes to tvrdí aj naša politická opozícia, niektorí politológovia, ale aj smelší televízni redaktori. Poviem to jednoznačne a so všeobecnou platnosťou: boj proti údajnému extrémizmu, fašizmu, porušovaniu práv menšín, spochybňovanie holokaustu, atď. to sú všetko len zástupné témy na zakrytie extrémnej korupcie, ktorá za posledné desaťročia ako rakovina zasiahla  politickú reprezentáciu v Európe aj USA a obyčajným a zdanlivo bezmocným ľudom už dochádza trpezlivosť. A tak vystrašené pseudo-elity začínajú siahať k silový riešeniam. Nič nové pod slnkom. Totalita a policajný štát.

V nedeľu 05.02.2017 som si pozrel v RTVS televíznu reláciu O 5 minút 12. Mohli sme zhliadnuť arogantného Róberta Kaliňáka, ktorý v rámci svojej slovnej ekvilibristiky nachádzal problém vždy inde len nie u seba a v svojej materskej strane, Antona Hrnka – politickú karikatúru zo SNS, ktorej nemohla rozumieť ani divá sviňa a tentokrát dobre pripravenú zástupkyňu opozičnej strany, Veroniku Remišovú, na ktorej priame otázky sme sa zase pochopiteľne nedozvedeli žiadnu konkrétnu odpoveď. Vieme však, že už máme elitné policajné komando na boj s politickým a náboženským extrémizmom, ktorý ešte nik ani poriadne nedefinoval. Super. Chcem len veriť, že toto policajné komando nabehne okamžite k šéfovi regulácie sieťových odvetví, len čo sa potvrdí, že chcel zámerne manipulovať s cenami energií a okradnúť takto tisíce slovenských domácností. Ako inak nazvať takéto počínanie ako politickým extrémizmom najhrubšieho zrna. Alebo sa znovu dozvieme, že skutok sa nestal?

V spoločnosti to vrie a navrhované silové riešenia v podaní súčasnej vlády len dokumentujú jej slabosť a eskalujú napätie. Ak sa niekto domnieva, že prenasledovaním, resp. prípadným zakázaním tzv. extrémistických strán zvýši svoj ranking a obnoví dôveru ľudí v súčasný politický systém, je len fantasta a naivný „snílek“.

Podľa nedávneho reprezentatívneho prieskumu agentúry TNS Slovakia je na Slovensku až 68% opýtaných nespokojných s fungovaním demokracie na Slovensku, a to je alarmujúci stav. Myslím, že ľudia pochopili, kam našu spoločnosť doviedli politici za 27 rokov tzv. zastupiteľskej demokracie. Je najvyšší čas sformulovať spoločenskú objednávku na zmenu charakteru moci a mám na mysli predovšetkým výrazné posilnenie prvkov priamej a ekonomickej demokracie. To je naozaj JEDINÝ spôsob, ako sa ľudia môžu významnejšou mierou podieľať na chode svojich regiónov, podnikov a v konečnom dôsledku celej krajiny a zároveň vo významnej miere zabrániť rozkrádaniu našich spoločných peňazí. NEVYHNUTNOU podmienkou však je, aby ľudia prestali byť apatickí, hodili za hlavu fatalizmus a boli ochotní sa sami podieľať na správe vecí verejných, chodili vo vysokých počtoch na referendá a nebedákali len doma, po krčmách alebo sa vybíjali v anonymných internetových diskusiách. Odmietam chabé argumenty skeptikov a odporcov priamej demokracie, že „Slovač“ na to ešte nedozrela, že nás to bude stáť veľa peňazí a už vôbec nemôžem vystáť argument, že ľudia nie sú kompetentní rozhodovať o veciach verejných, lebo nemajú dostatok informácií. Viac som o tejto problematike písal v blogu Predvolebné zamyslenie publikovanom ešte na inom portáli.

Ako to dosiahnuť? Na tomto mieste nie je možne predstaviť podrobný akčný plán, moja nosná myšlienka je takáto: Keďže si nemyslím, že ľudia budú ochotní masovo vyjsť do ulíc demonštrovať za zmenu ústavného zákona o referende a prijatie zákona o hmotnej a trestnoprávnej zodpovednosti  politikov, je tu jednoduchý a maximálne demokratický spôsob. Musí sa objaviť politická strana či hnutie, ktorá dá verejný prísľub, že v prípade volebného víťazstva a získania ústavnej väčšiny do 100 dní od svojho nástupu k výkonu moci takéto ústavné zákony bezpodmienečne prijme. Isteže, nemôže to byť jediná podmienka, prečo takúto stranu/hnutie poslať do parlamentu, ale pre mňa osobne to je dnes jedna z kľúčových vecí. Pokiaľ ide o zákon o referende, musí byť nevyhnutne odstránené kvórum na platnosť referenda, je potrebné znížiť počet  podpisov potrebných k iniciovaniu referenda a výsledky  referenda musia byť pre štátnu moc ZÁVÄZNÉ. Podrobnosti týchto zákonov musia pochopiteľne definovať erudovaní právnici. Veľmi inšpiratívne myšlienky možno nájsť aj v programe strany „Priama demokracia“ pričom podotýkam, že nikoho v tej strane nepoznám, ani som doposiaľ nikdy nebol angažovaný v žiadnej politickej strane.

Pokiaľ by sme sa dokázali dopracovať aspoň k tomuto kroku, bol by to prvý, ale jednoznačný signál pre verejnosť, že sa nová politická garnitúra chce priblížiť k občanom, že plní svoje predvolebné sľuby a má našliapnuté k celoplošnej zmene štruktúry moci.

A ešte jedna dôležitá poznámka: Ľudia sa nesmú nechať zneistiť a zastrašiť, že v prípade volebného víťazstva takejto strany/hnutia ústavnou väčšinou tu nastúpi totalita a bude absentovať kontrola moci. Sú to len účelové reči pekne zabalené do floskúl o demokracii. V konečnom dôsledku kontrolu moci bude mať v rukách po prijatí náležitých zákonov  práve občianska verejnosť a o to práve ide.